Rýchlostní kanoisti Erik Vlček a Juraj Tarr získali na minulotýždňových majstrovstvách Európy v Brandenburgu bronzové medaily v K2 na olympijskej kilometrovej trati a potvrdili, že s nimi musia súperi vážne počítať. K cennému kovu na 1000 m pridali aj šieste miesto na polovičnej trati.
„Z každej medaily sa teším, akoby bola prvá, ale táto bola pre nás po rozpade štvorkajaka veľmi dôležitá. Cítili sme sa dobre a mám radosť, že sme to potvrdili aj v pretekoch. Medailu vnímame ako výborný odrazový mostík pre budúci rok, kedy sa chceme kvalifikovať na olympijské hry do Ria,“ vraví 35-ročný Tarr, starší z komárňanskej dvojice.
„Potvrdili sme, že v kádvojke máme šancu na dobré umiestnenie i medailu. Konkurencia je veľmi vyrovnaná, ale do elitnej šestky patríme. Všetko navyše je bonus. Každá jazda je úplne iná, záleží komu ako sadne,“ dopĺňa parťáka Vlček a pripomína aj dôležitý finančný aspekt ich medailového úspechu:
„Pomôže nám zabezpečiť bezproblémovú prípravu na budúcoročnú olympijskú kvalifikáciu. Potrebovali sme úspech, aby nám nekrátili peniaze. Navyše, doterajšie financie sme mali vyjazdené v štvorkajaku a teraz sme už vlastne iná posádka.“
Zverenci Petra Likéra sa na európsky šampionát pripravovali v Szolnoku v spoločnosti maďarských a austrálskych reprezentantov a chystajú sa tam aj pred majstrovstvami sveta, ktoré sú na programe od 6. do 10. augusta v Moskve.
„Je tam výborná trať s deviatimi dráhami. Kedysi tam Maďari jazdili kvalifikačné preteky. U nás v Komárne síce máme kilometrovú dráhu, ale ide do zákruty a v tomto období nám často klesne voda príliš nízko a už sa nedostaneme až nakoniec. Čakajú nás najprv dva tvrdé tréningové týždne a potom jeden voľnejší. Nechceme nič pokaziť. Najdôležitejšie je ostať zdraví,“ vysvetľuje Tarr.
Skúsení kajakári Vlček s Tarrom si stále len zvykajú na jazdu v K2, keďže v minulosti sa viac sústreďovali na štvorkajak. Vlček je síce v kádvojke majstrom sveta z roku 2011 – no v lodi vtedy sedel za Petrom Gellem.
„Je to niečo nové, stále sa máme čo učiť. Nikdy predtým som nesedel v kajaku vpredu, až teraz s Jurajom. Spolu toho stále nemáme veľa odjazdené, preto som presvedčený, že sa vieme výkonnostne ešte posunúť vpred,“ verí Vlček.
Tarr si spoločnú posádku s kamarátom z Komárna pochvaľuje. „Sme z jedného mesta, spolu trénujeme a je to pre nás výhoda. Bola pre nás výzva vyskúšať čosi nové. Človeku raz za čas dobre padne zmena. Chceme sa držať stále v šestke a vybojovať si olympiádu. Tá v Riu by bola pre mňa asi posledná,“ vraví s úsmevom.
Bývalých členov úspešného štvorkajaku potešila aj medaila mladej posádky K4 Krajčovič, Michálek, Jakubík, Demin. „Bolo pre nich dôležité chytiť sa medzi seniormi dobrým výsledkom. Striebro má pre nich väčšiu hodnotu, ako si zatiaľ uvedomujú. Zistili, že majú na to, aby držali krok s najlepšími. Ak by sa im nedarilo, mohli by stratiť trpezlivosť a upadať,“ vysvetľuje Vlček, ktorý priznáva, že ho finálová jazda mladíkov prekvapila:
„Vôbec mi to u nich nevychádzalo na striebornú medailu. Papierovo ani pocitovo. Počas prípravy mali problémy so zdravím i loďou. Bolo to pre mňa najväčšie prekvapenie v kanoistike za ostatných päť, šesť rokov. No išli suverénne. Singlovo sú na tom veľmi dobre, lebo vedia veľa a poctivo trénujú.“
