„Momentálne sa po fyzickej stránke cítim v životnej forme. Ak zlepším techniku, môžem zaútočiť na svoj osobný rekord,“ tvrdí slovenská reprezentantka a mamička čoskoro 4-ročnej Rebeky.
Na Zlatej tretre v Ostrave ste hodom 74,39 m skončili štvrtá. Teší vás viac výkon alebo umiestnenie?
Na tréningoch som cítila stúpajúcu formu. Vedela som, že môžem prekonať hranicu 74 metrov. Pred súťažou by som tipovala, že tento výkon mi postačí na stupne víťazov. Súperky však boli rovnako výborne pripravené a najmä prvé dve v poradí dosť „uleteli“.
Cez víkend sa predstavíte v úlohe kapitánky na majstrovstvách Európy družstiev. S akými cieľmi cestujete do lotyšskej Rigy?
Po minuloročnom víťazstve v Banskej Bystrici sme postúpili do II. ligy. Cieľ bude jednoznačný – udržať sa v súťaži. Nebude to jednoduché: z ôsmich tímov dva zostupujú, rovnaký počet aj postupuje.
Pred dvoma rokmi ste na kontinentálnom šampionáte v Helsinkách vybojovali striebornú medailu. Plánujete toto výborné umiestnenie obhájiť na augustových ME v Zürichu?
Podobné vysoké ciele si nedávam. Hlavné bude postúpiť do finále – a v ňom sa pokúsim hádzať čo najďalej. Je to vrchol sezóny a verím, že sa po ňom budem usmievať.
Úsmev na perách vám určite vyčarí aj dcérka Rebeka. Ako stíhate skĺbiť materské povinnosti a súťaženie?
Spojiť sa to samozrejme dá, ale nerada odchádzam od dcérky, hoci je už väčšia. Nemáme rady odlúčenia a snažím sa výjazdy čo najviac skracovať. Pri mojej neprítomnosti mi pomáha manžel a mamina.
Čo tak ju zobrať so sebou aj na súťaž?
Do Rigy cestuje so mnou prvýkrát na väčšie podujatie, tak sa obe tešíme. Snáď mi prinesie šťastie.
V roku 2009 ste si utvorili osobný rekord výkonom 76,90 m. Trúfate si ho ešte vylepšiť?
Rada by som ho prekonala. Fyzicky som na tom lepšie ako pred pôrodom, potrebujem ešte doladiť nejaké detaily po technickej stránke.
Zároveň ste v tom istom roku získali ocenenie slovenský atlét roka ako prvá žena v histórii. Nechystáte sa tento honor zopakovať?
Bolo by to úžasné, ale nie je to moja priorita. Ak sa mi bude dariť a ostatní Slováci ma prevýšia, budem len rada.
Po zdravotnej stránke ste v poriadku?
Už to nie je zďaleka ideálne, ale stále sa s tým dá súťažiť. Keďže mám stúpajúcu formu, o motiváciu mám postarané. Minimálne ešte ďalší rok chcem pokračovať.
Čo považujete za doterajší vrchol kariéry? Kedy ste zažili najväčšie sklamanie?
Najviac si cením bronzovú medailu z majstrovstiev sveta 2009 v Berlíne. Najväčším sklamaním boli olympijské hry v Londýne, kde som skončila na 20. mieste.