Vo svojej zbierke mal do soboty šesť titulov majstra Európy z hliadok, ale na najväčší úspech medzi jednotlivcami čakal. Radosť z neho mohol mať až po finále C1 na novom kanáli vo Viedni. V rakúskej metropole sa od začiatku pretekov pohyboval medzi najlepšími. Kvalifikáciu vyhral, v semifinále bol tretí a vo finále opäť dominoval, keď krajana Michala Martikána zdolal o 1,27 sekundy.
Slafkovský neodíde zo siedmeho kontinentálneho šampionátu v rade bez cenného kovu. Celkovo na ME má šesť individuálnych medailí (bilancia 1 – 3 – 2). „Konečne som sa dočkal po druhých i tretích miestach, vlani som na Európe nebol ani vo finále. Aj tento rok bol v úvode taký rozpačitý vzhľadom na nomináciu. Som rád, že sa mi podarilo ísť finálovú jazdu, ktorá sa počíta, zodpovedne a čisto. Aj keď som v nej nebol najrýchlejší, počíta sa najlepší čas. Zakaždým sa dajú v jazde nájsť chybičky. Vo Viedni sme išli štyrikrát na tej istej trati, ale vždy bola iná voda. Vo finále som sa snažil zopakovať najlepšie nájazdy na bránky z troch predchádzajúcich jázd,“ povedal šťastný Alexander Slafkovský.
Vo finále išiel ako ôsmy v poradí z desaťčlenného štartového poľa. Jeho jazda bola plynulá a najmä čistá. Po prejazde cieľom vedel, že mu medaila neunikne, otázkou ostávalo, akú bude mať hodnotu. Z brehu sledoval jazdy Michala Martikána a Nemca Siderisa Tasiadisa. Prvý mal menší dotyk s jednou z bránok, druhý pokazil hornú časť trate a Slafkovský mohol oslavovať. „Po prejazde cieľom som mal veľkú radosť z jazdy, vedomie o zisku medaily ju ešte znásobovalo. Čakanie boli trochu aj nervy. Michal ma mohol prekonať. Keď mu nabehli dve trestné sekundy, začal som tušiť, že by som ho mohol zdolať. Sideris urobil hore chyby, ale až po jeho príchode do cieľa som sa mohol tešiť,“ povedal Slafkovský.
Tridsaťjedenročný Lipták sa už na brehu vyobjímal s priateľkou Jelkou, ktorá mala na sebe ich sedemmesačného syna Alexa a pozdravil aj fanklub. Rodinní príslušníci a priatelia ho sprevádzajú na mnohých pretekoch, ale počas nich ho nechávajú v pokoji a stretávajú sa až po nich. „Vlaňajšiu prvú individuálnu medailu z majstrovstiev sveta som venoval dedovi, ktorý chodil so mnou na preteky a nedožil sa jej. Túto venujem mame. Pôvodne mala prísť do Viedne, ale keď mala nastúpiť do auta, tak si to rozmyslela a povedala, že nejde, lebo to psychicky nezvládne. Teraz si bude myslieť, že mi priniesla šťastie a už ju nedostanem ani na preteky Slovenského pohára,“ smial sa nový majster Európy, ktorý nezabudol ani na poďakovanie pre fanklub. Bez slovenských a slovinských fanúšikov by areál vo Viedni zíval prázdnotou. „Už keď som nastupoval na štart, odpípavalo mi polminúty, fanklub pracoval na plné obrátky. Nedalo sa ho nepočuť,“ uviedol člen Dukly Liptovský Mikuláš.
Tohtoročný európsky šampionát je hneď na úvod novej sezóny. Po jeho skončení sa uskutoční päť kôl Svetového pohára, ktorý Slafkovský vyhral celkovo v roku 2012, a vrcholom budú jesenné majstrovstvá sveta v USA. „Je to dobrý vstup do sezóny, ale je to iba jej začiatok. Dnešný výsledok je potvrdením, že mám za sebou dobrú prípravu a už treba len dolaďovať detaily,“ povedal úspešný Slovák, ktorý v zime zlyžoval Gerlach.
V minulosti bol Slafkovský viackrát v tieni Michala Martikána, v súčasnosti už aj na vrcholných podujatiach vyhráva súboje s dvojnásobným olympijským víťazom. „Nie je to na pretekoch o tom, či ja alebo Michal. Finále začíname všetci od nuly, vyhrať môže ktokoľvek. Špička sa rozširuje, je to naozaj hop alebo trop. S Michalom nie sme osobní rivali, dnes sú naše súboje o tom, komu lepšie sadne jazda. Dnes to lepšie sadlo mne, nabudúce zasa môže Michalovi,“ doplnil Slafkovský a k slovenskému double v C1 dodal: „Lepšie to už nemohlo ani dopadnúť. Ešte mohol Karol Rozmuš postúpiť z kvalifikácie a bolo by to skvelé.“