Vinu za osemmesačné oneskorenie vzal na seba za evidenciu rekordov zodpovedný štatistik Marián Kalabus. Pedantný strážca pravidiel pôvodne tvrdil, že podmienkou uznania sú tzv. záťažové bloky, ktoré automaticky upozornia na predčasný štart, a tie v máji na pretekoch v Hodoníne chýbali.
Pri koncoročnom dôkladnom porovnaní pravidiel však zistil, že náš zväz do svojich smerníc podmienku IAAF vzťahujúcu sa na svetové rekordy nezahrnul. Podobne ako zväzy niektorých iných krajín, najmä z ekonomických dôvodov. Na Slovensku máme len tri sady pomerne drahých záťažových blokov.
„Bolo by divné, keby výkony nefigurovali v rekordnej listine, lebo sa zrodili za regulárnych okolností,“ poznamenal 25-ročný Závacký, odchovanec prešovskej atletiky, ktorý posledného pol druha roka trénuje na bratislavskej Mladej garde pod vedením Kristiána Cupáka ako člen Slávie STU.
Minulú zimu bol aj bobistom. V Jagnešákovom štvorbobe štartoval na majstrovstvách sveta v St. Moritzi (25. miesto) a 17. februára si v záverečných podujatí Svetového pohára dokonca vyskúšal aj olympijský tobogan v Soči (20.). O týždeň neskôr v bratislavskom Eláne zakľakol do šprintérskych blokov, zabehol limit na európsky halový šampionát a na ňom po postupe do semifinále šesťdesiatky sa zriekol vidiny zimnej olympiády a definitívne sa rozhodol pre atletiku.
„Na boby mi ostali pekné zážitky,“ vraví. „Ďalej pozorne sledujem výkony bývalých kolegov a prajem im, aby sa dostali na olympiádu, ale v hlave mám už len atletiku a šprint.“ V nedeľu sa na bratislavskom mítingu Elán rozbehne do halovej sezóny. „Cieľ je dostať sa na svetový šampionát v severopoľskom Sopote. Limit IAAF na šesťdesiatku je však ostrý – čas 6,65 je totožný so slovenským rekordom,“ pripomína. „Pravdou však je, že platí už 27 rokov, takže by sa ho patrilo prekonať…“
Ľuboš Chochlík v drese banskobystrickej Dukly ho zabehol ešte v januári 1987. Závacký by si rád po letnom rekorde na 100 m privlastnil aj halový na 60 m. Keď mu vlani namerali 6,71, tréner Cupák poznamenal, že po kvalitnej príprave sa môže zlepšiť až o desatinu.
„Určite som rýchlostne aj silovo ďalej ako pred rokom, potvrdzujú to aj testy,“ konštatuje Adam. „Mám za sebou štvormesačnú prípravu, v rámci nej sústredenie vo Vysokých Tatrách a deväťdňový tréning v 140-metrovom tuneli v Nymburku. Pôvodne sme uvažovali cestovať za teplom na Kanárske ostrovy, ale sprvu sme nevedeli, či budeme mať dosť financií a potom už tam neboli voľné kapacity. Za slnkom pôjdeme až po halovej sezóne – do Španielska.“
V lete bude Závackého vrcholom európsky šampionát v Zürichu. Minimálnym cieľom preňho je nominácia a maximalistickým postup do finále – Slovák finále stovky na ME ešte nebežal. „Chuť mám aj podmienky sa zlepšujú. Zatiaľ pomaly, ale po ďalších úspechoch sa možno aj ich zlepšovanie zrýchli,“ dodáva s úsmevom. „Podstatné je zdravie. Zatiaľ drží. Po návšteve košického fyzioterapeuta Pavla Madára ustúpili aj bolesti kolenných šliach.“