"Kvalifikáciu som zachraňoval tretím pokusom, ale vyhecoval som sa. Bol som predsa jedným z favoritov. V hlavnej súťaži som si trúfal na zlato, ale o svetovom rekorde som nepremýšľal,“ vravel Beamon, ktorý bol čestným hosťom mítingu Zlata tretra v Ostrave.
Jeden z jeho súperov pred finále, úradujúci olympijský šampión Lynn Davies, vyriekol pamätnú vetu: "Ak Beamon trafí odraz, my ostatí budeme len do počtu.“ Jeho slová sa naplnili do bodky. Hneď v prvom pokuse sa najväčší favorit rozbehol, dobre odrazil a potom už len letel, letel a… Keď pristál, hodnú chvíľu nevedel, ako ďaleko to bolo. Organizátorom nestačili na jeho pokus klasické prostriedky, museli ho odmerať ručne a to trvalo vyše 20 minút. Keď sa na tabuli konečne objavila číslica 890, Beamon stále netušil, že existujúci svetový rekord prekonal o viac než pol metra. Bol zvyknutý na údaje v stopách a palcoch.
"Až môj tréningový partner a mentor Ralph Boston mi prezradil, koľko som vlastne skočil. V tej chvíli sa mi podlomili nohy a telom preletela triaška. Ten pocit mám stále pred očami, ale neviem ho poriadne opísať. To sa ani nedá,“ vrátil sa k najkrajšiemu momentu kariéry. Po svetovom rekorde z Mexico City už nikdy nezaletel za 822 cm. A čoskoro aj ukončil kariéru. Chvíľu sa ešte venoval basketbalu. Draftoval ho tím Phoenix Suns, ale v jeho drese sa v súťažnom zápase ani raz nepredstavil.
"Prednosť dostala univerzita a nový život. Chcel som dokončiť štúdium sociológie a zaradiť sa do pracovného života. Potreboval som zarábať peniaze,“ smeje sa po rokoch. Po atletickej kariére sa stal biznismenom. Podieľal sa na vytváraní športových programov pre americké univerzity a spolupracoval aj s bývalým guverénerom Kalifornie Arnoldom Schwarzeneggerom. Dnes má Beamon 66 rokov a je výkonným riaditeľom Múzea umenia olympionikov na Floride. Tvrdí, že ho to napĺňa. Atletiku sleduje, ale len na diaľku prostredníctvom televízie.
Ako každý Američan tmavej pleti, aj Beamon miluje hudbu. Má dokonca svoju skupinu, kde hráva na bubnoch. "Mám rád každú dobrú hudbu. Nezáleží na žánri – RNB, rock, soul, džez, latino. Rád si aj zatancujem salsu,“ prezradil.
A čo by odkázal rodičom, ktorí chcú zo svojich detí vychovať športovcov? "Nechajte deti plniť si svoje sny a nenúťte ich do športu za každú cenu. Nech si sami vyberú a potom ich len usmerňujte.“
Verí, že padne hranica 9 m Dlhých 23 rokov sa pozeral Beamon na všetkých svojich nástupcov zhora. Preskočil ho až krajan Mike Powell na svetovom šampionáte v Tokiu, aj to len o 5 centimetrov. Je to dodnes platný svetový rekord a Beamonov výkon si zasa drží štatút olympijského rekordu. "Bol to fantastický výkon a mal som z neho úprimnú radosť,“ podotkol. Na otázku, či vidí v blízkej budúcnosti reálne prekonanie deväťmetrovej hranice, odpovedal: "Možno o päť alebo desať rokov. Súčasní diaľkári predvádzajú výkony na úrovni 825 – 840 cm a stačí im to na víťazstvá. A čo potrebujú k tomu, aby prekonali 9 m? Asi kvalitný tréning a šťastie.“