Koľkokrát ste po návrate z Londýna držali v rukách pušku?
Dvakrát. Raz som si zastrieľal s chalanmi a babami vo Vištuku kontrolné preteky pred majstrovstvami Slovenska a potom na domácom šampionáte. Tam sa mi podarilo vyhrať najlepším výkonom sezóny, z čoho som bol trošku nešťastný. Výkon 1172 bodov stačil v Londýne v ľubovoľnej malokalibrovke 3×40 na striebornú medailu. Mrzelo ma to, lebo tento výsledok som mal streliť na olympiáde, nie doma. Pred hrami som neoddychoval, ale tvrdo pracoval. Nebol som spokojný s tým, ako sa vyvíja príprava a asi som podľahol dojmu, že už na to nemám. Chcel som sa s kariérou rozlúčiť lepšie. Mesiac po Londýne išiel môj výkon bez tréningu rapídne hore. Nástrel akoby mi naznačoval, aby som to ešte skúsil, že na to mám, ale už si to nemyslím.
Nechýba vám každodenný tréning?
Niekedy áno, ale keď som si preštudoval nové pravidlá, tak si myslím, že v mojom veku by som sa na také výrazné zmeny ťažko adaptoval. Vyžiadajú si stopercentnú účasť trénera pri strelcovi, nik nebude môcť byť ani chvíľu bez neho. Skrátili sa časy na položkách, finálové preteky sa skladajú zo štyridsiatich až štyridsiatich piatich výstrelov, to sú obrovské časy navyše, ktoré tam musíte stráviť. Trénovanosť musí byť na veľmi vysokej úrovni. Neviem, či na strelcov medzinárodná federácia neuplietla bič, ale o päť rokov budú všetci poriadne unavení.
Aká bola rozlúčka s úspešnou kariérou?
Na nič špeciálne nebol čas. S kamarátmi a blízkymi ľuďmi, ktorí mi počas kariéry pomáhali, sme si posedeli. Nechcel som žiadnu veľkú párty, na podobné veci nie som zaťažený. Nebol som vychovaný k pompéznym veciam. Mám za sebou obyčajnú kariéru obyčajného strelca.
Máte teraz viac času pre rodinu?
Stále mám veľa povinností v rámci Slovenského olympijského výboru a snažím sa venovať tréningovému procesu iných strelcov, ale voľného času na chvíle s najbližšími je viac. Tešíme sa z toho ja, priateľka aj dvojročný syn. Boris potrebuje veľkú pozornosť a vo februári sa nám narodí druhé dieťa. S rodinou som aj predtým trávil čo najviac času. Nevysedávam v krčmách, baroch a nechodím von, kým to nie je spoločensky nevyhnutné.
Naďalej chodievate na strelnicu do Jaroviec?
Nemám na to dôvod. V Dukle som oznámil, že končím so športovou kariérou a chcem byť tréner. Vo Vištuku mám vyhliadnutých pár strelcov. S niektorými spolupracujem a s inými sa budem o spoluprácu snažiť. Popri profesionáloch by som sa chcel venovať aj deťom. Musím si ich vytiahnuť medzi reprezentantov. Nechcem sa dostať k zverencom neférovým spôsobom. Môžem sa dohodnúť s trénerom a vedením nejakého klubu, ak majú záujem o spoluprácu a zaradenie do rezortných stredísk, ale chcem si vychovať aj vlastných mladých, aby som si to skúsil od piky.
Je práca s deťmi náročná?
To ani nemôže byť. Ak deti streľba baví, počúvajú vás. Nie sme ich rodičia, do ničoho ich nenútime. Ukazujeme im, ako sa dá v našom športe profesionálne fungovať. Ak nás chcú nasledovať, nemôžu vnímať trénera ako príťaž. Zatiaľ však nemám skupinu, s ktorou by som pracoval. Ešte si len hľadám pozíciu, kde by som sa mohol umiestniť. Sledujem deti, ako pristupujú k streľbe.
Akú veľkú skupinu by ste chceli viesť?
Keď chcete pracovať so špičkovými reprezentantmi, tak viac ako troch mať nemôžete. Musíte totiž rozmýšľať tak, ako oni. Každý problém, fyzický či psychický, vám zavesia na ramená a vy sa musíte snažiť vytvoriť minimálne dojem, že mu rozumiete. Musíte si vybudovať vzájomnú dôveru. Športovec musí cítiť, že myslíte aj za neho a pomáhate mu riešiť zložité situácie v športe.
Pred pár dňami predstavil minister Dušan Čaplovič nový systém financovania športu. Máte z neho ťažkú hlavu?
Určite nie. Ťažkú hlavu nech majú tí, čo okopírovali Viktóriu 2. Je to totiž koncepcia, na ktorej bola založená Viktória 2 z čias ministra Jurzycu a expertnej skupiny, ktorá sa o to starala. Budeme sa toho držať, uvidíme, či prinesie viac olympijských medailí. Podľa mňa je najdôležitejšie vytvoriť strešnú organizáciu športu s lídrom SOV. Prevzala by zodpovednosť za škriepky a koncepcie, ktoré sa budú týkať športu. Musí riešiť a predkladať návrhy z pléna a športovej obce. Bez strechy žiadna koncepcia fungovať nebude.
Aký bude dosah nového systému financovania pre streľbu?
Zatiaľ nepoznáme čísla a čo nám z toho vyjde. Koeficient zahraničnej a domácej popularity však zohráva veľkú úlohu, čo je účelové pre futbalový zväz. Chvália sa, že majú štyristotisícovú členskú základňu, ale na zápasy chodí dvesto ľudí. Keď som bol dieťa, tak aj na strelnici bolo viac divákov, ako teraz na futbale. Netvrdím, že aj teraz príde na streľbu toľko ľudí, ale je to obraz celého slovenského športu. Ale v Bratislave na KHL chodí vypredané hľadisko… Z čoho má vlastne futbal ťažiť? Z toho, že Barcelona, Chelsea a Manchester United sú slávne? Budeme používať koeficient popularity na základe toho, aký má podiel futbal v Španielsku? To je veľmi neseriózne voči všetkým úspešným športovým zväzom, medzi ktoré patrí aj náš strelecký. Mnohí športovci mi volali a kritizovali členov vtedajšej expertnej skupiny. Boli tam páni od futbalu, tenisu, hokeja a Richard Galovič. Možno najpopulárnejšie športy majú diktovať, ako to bude na Slovensku vyzerať. No nemyslím si, že je to správne.
Vo voľbách prezidenta SOV ste podporovali Františka Chmelára?
Áno. Ján Filc si nedal námahu, aby športovcom predstavil svoje programové vyhlásenie alebo víziu. Nestretol sa s nami. Možno ani nevie, že komisia športovcov pri SOV existuje, čo by bola veľká chyba. Máme medzi sebou veľa múdrych hláv. Preto sme mali jednoduché rozhodovanie. Nešlo ani tak o to, že sa s nami nestretol, ale poznáme jeho vyhlásenia a nie vo všetkom to korešpondovalo s tým, čo v príhovore povedal. V mnohom si protirečil. Naďalej ho však mám za športového diplomata a džentlmena. V budúcnosti by mohol byť vhodným kandidátom, ale musí viac pochopiť zmýšľanie športovej obce.