Desať ľudí, tri autá, pár národných vlajok a veľa fotoaparátov a dobrej nálady k tomu. A ešte čosi podstatné – jednotné tričká so slovenským znakom a nápisom Tour de France 2012 – Sagan and Velits – Road To Victory. Taká bola základná výbava skupinky, ktorá sa vydala na Tour de France až zo Spiša. Tých 1400 km rozhodne nebolo márnych.
„Po príchode do Besanconu sme si určili jednoduchú, ale jasnú stratégiu. Pozrieme si časovku, povzbudíme slovenské trio krátko pred cieľom a potom sa pokúsime s nimi stretnúť. Len tak bez akreditačnej kartičky na krku spoliehajúc sa na zhovievavosť organizátorov a ústretovosť pretekárov. Vlani sme boli takto na časovke v Grenobli a tam to vyšlo perfektne. Manželka má krásne fotky s Peťom Velitsom,“ hovorí jeden z iniciátorov vydareného francúzskeho výletu Oliver Buza.
Foto: Daniel Šarga
Zámer im vyšiel stopercentne. Na trati im urobil radosť najmä Peter Velits, ktorý sa 7. miestom zaradil do absolútnej časovkárskej špičky. Keď sa zo zákruty približne 300 m pred cieľom vynoril necelú minútu po Alejandrovi Valverdem, dal sa z toho vytušiť výborný čas. Do cieľa trielil, akoby mu horelo pod zadkom. Skúsenému Španielovi nadelil muž v drese majstra Slovenska bezmála dve minúty a v cieli jeho meno dlho svietilo na fantastickom 3. mieste. Nakoniec sa pred neho dostali ešte štyria pretekári, ale to neznižuje veľkosť jeho úspechu. Neskôr v druhej časovke v predposledný deň Tour Velits ešte vylepšil svoje renomé, keď skončil štvrtý. A to bol na antibiotikách.
Peter Velits: Fanúšikov si vážime
Ale späť do Besanconu. Po pretekoch sa bolo treba dostať k autobusom tímov so slovenskými pretekármi. Inak sa mohlo na fotky a podpisy cyklistických hrdinov zabudnúť. Tie však odpočívali za plotom, ktorý bol na prvý pohľad prísne strážený bezpečnostnou službou. Omega Pharma-Quick Step nebol až taký problém. Autobus sa nachádzal blízko vchodu, stačilo cez plot poprosiť prvého chlapíka v drese tohto tímu a ten Velitsovcov zavolal. Neuplynula ani minúta a z dverí luxusného autobusu vyšiel Peter a po ňom aj Martin. Ťažkým krokom so 40 km časovky v nohách prešli tých pár metrov k východu, len aby vyhoveli svojim fanúšikom. Nasledovali spoločné fotky, podpisy na trička, zástavy či plagáty.
Foto: Daniel Šarga
„Časovky mi v poslednom čase idú. Dúfam, že to bude stačiť na prvú desiatku,“ podotkol Peter. Keď sme sa mu o deň neskôr počas voľného dňa na Tour zaslali ďakovnú esemesku, odpoveď nenechala na seba dlho čakať: „Nemáte za čo ďakovať. Nie vždy to ide, ale ak sa to dá, radi sa stretneme s fanúšikmi. Chodia nás povzbudzovať a prejdú za nami veľkú diaľku. Vážime si to.“
Sagan vyšiel z autobusu a nastal chaos
Peter Sagan nie je časovkár, ale podpis víťaza troch etáp, víťaza bodovacej súťaže a jedného z najobletovanejších pasažierov Tour je na nezaplatenie. Keď sme sa statného ochrankára pri plote spýtali, či by nás nepustil dovnútra, tváril sa, že nerozumie po anglicky. Keď sme však dodali, že chceme ísť za Saganom, jeho neprístupnosť sa zmenila na zvedavosť. „To je ten mladík, ktorý vyhral už tri etapy?“ Významne zagánil a zvolal: „Choďte a pozdravte ho odo mňa,“ povedal po francúzsky s asi troma anglickými slovíčkami. Ale to je úplne jedno, najmä že pomohol Slovákom.
Foto: Daniel Šarga
Bledozelený autobus Liquigasu sa tváril, že v ňom nikto nebýva, a tak museli fanúšikovia zapojiť svoje hlasivky. Skandovanie Peťo Sagan sa nakoniec vyplatilo. Keď sa slovenský hrdina Tour objavil na schodíkoch, spôsobil menší chaos. Všetkých naokolo zrazu prestali zaujímať ich radosti a starosti a vrhli sa na Sagana. Zakrátko sa pri ňom zhrčilo aspoň 30 ľudí a väčšina žiadala spoločnú fotku či podpis. A Slovák ochotne podpisoval. Rozlúčil sa konštatovaním, že ak majú jeho víťazstvá prispieť k tomu, aby deti začali bicyklovať, tak ešte nejaké rád pridá.
Šéfovia Liquigasu si už na Saganomániu vo Francúzsku zvykli. Sedem rokov čakali na víťaznú etapu na Tour, až prišiel 22-ročný slovenský nováčik, radoval sa hneď trikrát a vyslúžil si prezývku Tourminátor. Každý deň sa pred zrakmi celého sveta obliekal do zeleného dresu najlepšieho šprintéra, v etapách poctivo pracoval pre hviezdu Vincenza Nibaliho a vo svojom vnútri zostal skromný. Ale búchanie šampanského či víťazné interview v taliančine si už nacvičil veľmi dobre.
„Keď sme spolu s Peťovým fanklubom mali možnosť byť v Metz pri jeho treťom víťazstve, oduševnene s rukou pri srdci sme si zaspievali slovenskú hymnu. Športový riaditeľ Liquigasu Stefano Zanatta si to celé natáčal na video a potom nám povedal, že také niečo za roky pri cyklistike ešte nezažil,“ vravel Saganov mediálny a marketingový manažér Jozef Korbel.
Bratia propagovali Trenčín a dali si „slivku“ s Velitsovcami
Keď sme túto akciu plánovali, tak sme ešte netušili, že to bude pre slovenskú cyklistiku počtom pretekárov historicky najväčšia Tour. Tomu sme následne prispôsobili aj našu prípravu a rozhodli sme sa Petra a Martina Velitsa a Petra Sagana patrične povzbudiť aby vedeli, ako veľmi im držíme palce. Takto začal svoje rozprávanie o cyklistickom výlete do Francúzska Roman Bakoš z Trenčína, ktorý sa tam vydal spolu s bratom Alešom. Spolu absolvovali tri etapy vrátane jedenástej s prívlastkom kráľovská alpská so štartom v dejisku zimných olympijských hier 1992 Albertville a ceľom v ďalšom lyžiarskom stredisku La Toussuire. Dvojica z Trenčína vysadla na bicykle a za svoj cieľ si určila výšľap na Col de la Croix de Fer (2067 m), 22,4 km dlhé stúpanie s priemerným prevýšením 6,9%.
Foto: Daniel Šarga
„Pôvodne som mal byť iba šofér auta, pretože som mal žalúdočné problémy a za posledných 24 hodín som zjedol asi 5 suchárov a vypil liter čierneho čaju, ale opäť ma premohla túžba zažiť vrcholovú atmosféru. Takže som hodil na seba klubové farby a išiel som skúsiť, kam až to dám s horkým čajom vo fľaške. Výsledok bol prekvapujúci, pretože som vyšiel až na vrchol a náramne sme si to s bratom užili,“ zaspomínal Roman Bakoš.
Okrem klubových farieb Francúzom ukázali aj dresy Dukly Trenčín, ale hlavne novú kolekciu dresov AS Trenčín, ktoré špeciálne na túto akciu dostali od vedenia klubu. Cestou sa zoznámili s fanklubom Petra Sagana, ale nečakané prekvapenie ich čakalo najmä na 12. km stúpania, kde mali pristavený svoj karavan rodičia Petra a Martina Velitsovcov.
„Po tom, čo sme im ponúkli štrúdľu, ktorou nás na cestu vybavila moja manželka, tak oni vytiahli výbornú slivovicu, ktorá ma asi skutočne vyliečila,“ pridal zaujímavosť Roman.
V kráľovskej alpskej etape mala svoje stanovisko aj partia zo Spišskej. Usadili sa kilometer pred cieľom približne tri hodinky pred prejazdom cyklistov a konečne začali napĺňať aj svoje umelecké cítenie. Francúzsky asfalt pokreslili slovenskými znakmi, ale najmä menami a priezviskami slovenských hrdinov Tour. Posledné metre náročnej etapy zdobili okrem Evansa, Nibaliho či Wigginsa aj veľké nápisy Sagan a Velits.
Foto: Daniel Šarga
„Myslím si, že sme to zvládli. Dobre sa na to pozerá. Verím, že naši cyklisti si to všimnú a ak nie, tak im určite poriadne zakričíme,“ vravel aj za ostatných z partie Maroš Giľak. V etape sa dlho držal v popredí aj Peter Velits, ktorý ovládol horskú prémiu špeciálnej kategórie na Col de la Madeleine (2000 m). Predchádzalo jej najdlhšie stúpanie (25,3 km) na trase tohtoročnej Tour. Peter dlho miešal kartami v popredí, ešte 30 km pred cieľom sa držal v únikovej skupine vpredu, ale nakoniec mu došiel dych a do cieľa prišiel na 21. mieste. Peter Sagan a Martin Velits došli do cieľa s veľkou stratou v hlavnom poli. „Bolo ťažko. Ani sa mi o tom nechce hovoriť,“ prehodil narýchlo Sagan, ktorý nie je typom na dlhé horské stúpania, a ponáhľal sa na masáž.
Karavána Tour je pestrofarebná a multinárodnostná
Stráviť aspoň časť cyklistickej šou vo Francúzsku sa stáva v posledných rokoch čoraz väčším hitom. A to doslova celosvetovým. Na Tour de France okrem Európanov nechýbajú fanúšikovia z Austrálie, USA, Kanady, či Juhoafrickej republiky. Karavána Tour je multinárodnostná a z roku na rok sa odieva do čoraz väčšieho množstva farieb. Juhoafričanky Dale a Robin sme našli v cieli kráľovskej etapy v Alpách. Na prvý pohľad nás upútali svojím zovňajškom. Na sebe mali priliehavé kombinézy vo farbách krajiny z najjužnejšieho cípu Afriky.
Foto: Daniel Šarga
A ešte niečo – rozdávali úsmevy všetkým navôkol. Na požiadanie aj príkladne zapózovali na fotenie. „Na Tour de France som prvý raz a fandím najmä Robbiemu Hunterovi, ktorý je rodákom z Johannesburgu. Spolu s kamoškou sa rady preháňame na horských bicykloch a slávnu Tour sme roky sledovali iba v televízii. Stretli sme sa v Belgicku a presunuli do Francúzska, aby sme videli najlepších cyklistov na svete,“ uviedla sympatická Dale.
„Žijem v Nemecku, prišla som sem s mamou a sestrou, dvaja bratia dôjdu neskôr,“ doplnila. Jej kamarátka Robyn žije v Londýne a tiež potvrdila, že si atmosféru na Tour náramne užíva. „Je skvelé, ako sa dokážu ľudia stretnúť a spolu sledovať cyklistov. Plánujem tu zostať týždeň a potom si chcem pozrieť olympiádu v Londýne,“ podotkla.
Skúste hádať, z ktorej krajiny prichádza každoročne na Tour de France najviac fanúšikov. Odpoveď možno prekvapí – z Nórska! Krajina na severe Európy s necelými piatimi miliónmi obyvateľov akoby sa v lete presťahovala do Francúzska. Na Tour sme stretli stovky usmievavých ľudí zahalených v červených vlajkách s modrým krížom a často s pivom v ruke a dobrou náladou. A to majú Nóri v štartovom poli jediného pretekára, šprintéra Edvalda Boassona Hagena. Ich najväčšie eso Thor Hushovd, ktorý vyhral v minulosti na francúzskych cestách 10 etáp, tentoraz chýbal pre chorobu.
„Prišlo nás sem päť a sme so Sarpsborgu na juhovýchode Nórska,“ začal konverzačnú trojminútovku chlapík, ktorý sa predstavil ako Frank. Stretli sme ho asi 500 m pred cieľom časovky. Priznal sa, že roky sledoval v televízii Tour de France a obľúbil si najmä Thora Hushovda. „Teraz fandíme Boassonovi-Hagenovi, ale váš Sagan je asi lepší… Vo Francúzsku budeme týždeň a potom sa ešte chceme pozrieť do Talianska,“ uzavrel svoj krátky monológ.
Neďaleko Nórov si rozložil svoj stan aj malý fanklub z Austrálie. Keď sme oslovili ženu so žltým tričkom a nápisom Australia, ochotne prikývla na kus reči. Vravela, že v Austrálii žijú na podhorí Snowy Mountains, kde sa najmä lyžuje. „Sme tu celá rodina s dvoma deťmi. V pláne máme okrem časovky aj dve horské etapy. Nie sme až takí veľkí fanúšikovia cyklistiky, ale Tour de France máme radi. Najmä kvôli Cadelovi Evansovi,“ pripomenula víťaza minuloročných pretekov. „Veľmi sa nám tu páči. Návštevu Európy spojíme aj s dovolenkou v Taliansku,“ dodala Austrálčanka menom Kelly.
Foto: Daniel Šarga
Fanúšikovia zväčša povzbudzujú každého cyklistu na trati, ale najviac radosti svojím priaznivcom robili tento rok Briti. Bradley Wiggins mal po dvoch týždňoch Tour veľmi blízko k celkovému triumfu a jeho parťák z tímu Sky Christopher Froome bol v celkovom poradí hneď za ním na 2. mieste. „Sme z Bristolu a prišli sme podporiť Wigginsa,“ informoval britský fanúšik
Mike a ďalej ochotne pokračoval: „Dvaja z nás sú už druhý raz na Tour a veľmi sa nám to tu páči. Nie sme cyklisti, ale veľkí fanúšikovia športu. Cyklistika, najmä dráhová, je v Británii veľmi populárna. Myslíme si, že Wiggins je veľký favorit a dočkáme sa prvého britského triumfu na Tour v histórii.“
Briti sa dočkali. Ale bez ohľadu na to, že Wiggins uhájil žlté tričko víťaza celkovej klasifikácie a Peter Sagan zelené pre najaktívnejšieho jazdca, na Tour de France tento rok zvíťazili všetci, ktorí sa prišli osobne pozrieť a povzbudiť najlepších cyklistov na svete.
Čriepky z histórie Tour de France / Čriepky z histórie Tour de France
*Myšlienka usporiadať veľké cyklistické preteky sa začiatkom 20. storočia zrodila v hlave vydavateľa novín L´Auto Henriho Desgrangea a jeho spolupracovníka Géa Lefevra. Dnes je z novín jedno z najprestížnejších športových periodík na svete L´Equipe a Desgrange má pamätnú tabuľu na Col du Galibier (2642 m), najvyššom mieste na ceste, kde sa dá vo Francúzsku dostať na bicykli.
*Cena Henriho Desgrangea sa počas Tour udeľuje cyklistovi, ktorý sa na najvyššie miesto pretekov vyšplhá prvý. V tomto roku to bol v Alpách kopec Col de la Croix de Fer (2067 m). V Pyrenjach toto špeciálne ocenenie dostal pretekár, ktorý sa prvý objavil na Tormalete (2115 m). Tam nesie cena meno Jacquesa Goddeta, druhého riaditeľa Tour v histórii.
Foto: Reuters
*Prvý ročník Tour odštartovali 19. júna 1903. Preteky merali 6 etáp, zúčastnilo sa na nich 60 pretekárov a do cieľa ich dorazilo 21. Pre porovnanie súčasný 99. ročník mal na štarte 198 cyklistov, ktorí mali pred sebou 20 etáp v celkovej dĺžke 3497 km.
*Počas Tour v roku 1904 diskvalifikovali 73 z 88 jazdcov vrátane víťazov všetkých etáp. Pristihli ich, ako si skracujú trať, cestujú vlakmi a autami a kolesá si navzájom prepichujú špendlíkmi. Podvody boli bežné, keďže sa jazdilo často aj v noci. Víťazom sa stal 19-ročný Henri Cornet, doteraz najmladší šampión v histórii. Najstaršieho víťaza určil rok 1922. Belgičan Firmin Lambot mal vtedy 36 rokov a 4 mesiace.
*Hrdinom tretieho ročníka Tour bol vojak Louise Trusseluire. Vzal si voľno z armády a vyplatilo sa mu to. Opušťák síce dostal len na jeden deň, no k posádke sa vrátil až po mesiaci. Pred exemplárnym trestom ho zachránilo
celkové víťazstvo.
*Prvé víťazstvo iného cyklistu ako Francúza sa zrodilo v roku 1909. Šampiónom sa stal Luxemburčan Francois Faber.
*V rokoch 1919 až 1924 sa jazdila etapa z Les Sables d'Olonne do Bayonne, ktorá merala 482 km. Bola najdlhšou v celej histórii Tour. V roku 1996 mala etapa z Le Monetier-les-Bains do Sestriere iba 46 km, keď ju prerušili pre husté sneženie. Zapísala sa ako najkratšia.
*Peter Sagan je najmladším víťazom etapy od roku 1993 a úspechu Lanca Armstronga. Slovák triumfoval tento rok vo veku 22 rokov a 157 dní, kým legendárny Američan v roku 1993 vyhral, keď mal 21 rokov a 296 dní. Doteraz najmladším víťazom etapy v histórii je 19-ročný Talian Fabio Battesini, ktorému sa to podarilo ešte v roku 1931.
Foto: Reuters
*Historickou jednotkou v počte víťazstiev je Lance Armstrong. Američan vyhral Tour sedemkrát za sebou v rokoch 1999 – 2005. Lídrom v počte etapových víťazstiev je legendárny Belgičan Eddy Merckx (34).
*Tour má tradičný dojazd poslednej etapy v Paríži na svetoznámom bulvári Champs-Élysées (Elyzejské polia). Platí to od roku 1975. Dovtedy sa finišovalo tiež v hlavnom meste Francúzska, ale v Parku Princov či na La Cigale.
*Historicky najtesnejší boj o celkové víťazstvo sa odohral v roku 1989. Ako víťaz z neho vyšiel Američan Gred LeMond, ktorý zdolal Francúza Laurenta Fignona až vďaka skvelému výkonu v záverečnej časovke. V cieli na Elyzejských poliach ich po 3285 km delilo iba 8 sekúnd.
