Od organizátorov dostal vždy nové. Prvú várku jednej z najcennejších cyklistických trofejí priviezol Petrov otec, Ľubomír Sagan, ktorý strávil na slávnych pretekoch desať dní.
„Tour de France je perfektne organizované podujatie s výnimočnou atmosférou. Bol to úžasný zážitok, najmä ak k tomu ešte prirátate tri Peťove triumfy. Ako som ich prežíval? Slzy v očiach a ruky zdvihnuté k nebu. Už štartovať na tomto podujatí je veľká vec, nieto ešte vyhrávať takýmto spôsobom,“ vraví dojatý.
Ľubomír Sagan sa vybral do Francúzska na blind. „Nemal som nič zabezpečné, ale chcel som byť na tejto veľkej synovej premiére. Hľadal som parťáka, oslovil som kamaráta z Oravy a vyrazili sme. Keď sme prišli do Belgicka, kde Tour štartovala, ujal sa nás Peter a aj jeho tím. Strávili sme s nimi veľa času, chodili na spoločné večere, oslavovali úspechy, pripili sme si s ostatnými šampanským, ktoré sa po každom triumfe otváralo,“ približuje nadšený otec.
Saganov prejazd cieľom 3. etapy
Deväť jazdcov tímu Liquigas-Canonndale tvorí podľa neho výbornú partiu. „Všetci mali obrovskú radosť z Petrových víťazstiev. A u súperov som videl zasa uznanie a rešpekt. Bol stredobodom pozornosti. Aj za mnou chodilo množstvo novinárov, televíznych štábov. Doslova z celého sveta – Francúzi, Američania, Belgičania, Holanďania… Neboli sklamaní, keď som im vravel, že sa dohovorím len po slovensky a rusky. Buď to hneď niekto pretlmočil, alebo sa uspokojili so slovenskou verziou a vraveli, že si to nechajú dodatočne preložiť.“
Na otázku, čo ich najviac zaujímalo, odpovedá jednoducho – všetko. „Chceli vedieť, aké boli jeho prvé cyklistické kroky, ako prežíval prvé úspechy, čo hovorí na posledné výsledky, čo si myslím o nich ja…“ pokračuje Sagan starší.
Tvrdí, že ani veľké víťazstvá Petra nezmenili. Mal radosť, ale nerobil z nich vedu. „Radosť síce prežíval, ale často vo svojom vnútri. Rozprávali mi, že pred rokom na Vuelte býval na izbe s jedným spolujazdcom. Po víťazstve v etape sa ho pýtal, čo je vôbec za človeka. Keby som ja vyhral, tak tri dni ani nezaspím a s tebou to nič nerobí. A čo sa deje? pýtal sa Peťo. Pred nami je ešte veľa etáp… To je presne on. Verím, že sa mu z úspechov nezatočí hlava, ani prehry ani víťazstvá ho nerozhádžu. To je jeho plus, v tomto má šťastnú povahu.“
Tieto svoje slová potvrdzuje aj ďalším príkladom. „Každý jazdec dostane pred etapou mapku s profilom trate, ale on ju takmer nikdy neštuduje. Často vidím, ako si ju vyberá zo zadného vrecka dresu až po štarte. Až vtedy si ju počas jazdy prebehne. Keď prišiel teraz prvý raz na štart Tour, videl som na ňom, že nie je úplne vo svojej koži, aj na neho doľahla veľkolepá atmosféra, ale po prvej etape, ktorú vyhral, už to bol zasa on. Náš typický Peťo. Prirodzený, uvoľnený, ktorý sa pozerá na veci z nadhľadu.“
Otec očakával, že syn vyhrá na legendárnych pretekoch jednu-dve etapy. Realita bola ešte krajšia. Najemotívnejšie prežíval prvé víťazstvo.
„Prvá výhra je asi vždy najkrajšia. Ale vychutnal som si aj ďalšie. Druhé získal suverénnym spôsobom. Deň predtým ako sa tešil tretí raz, spadol necelé tri kilometre pred cieľom, nebola to jeho chyba ani vina. Bol poriadne nahnevaný, pretože si v tej etape veril. Prešiel som si dodatočne jej záver a môžem potvrdiť, že bol ako šitý na neho. Nepochybujem, že teraz by mal o jedno etapové víťazstvo viac. Na druhý deň si to vynahradil, vyhral aj preto, lebo bol stále trochu napálený a dal do záveru úplne všetky sily.“
Ľubomír Sagan verí, že Peter nepovedal na tohtoročnej Tour de France ešte posledné slovo. „Som presvedčený, že jednu etapu ešte vyhrá, ale nevylučujem, že budú aj dve. Možno nás prekvapí už tento týždeň. Viem, že urobí všetko, aby finišoval na prvom mieste aj v poslednej etape v Paríži, víťazstvo na Champs Elyseés sa cení dvojnásobne.“
Aj preto sa ešte raz na tohtoročnú Tour de France vráti. O tyždeň sa vyberie do parížskeho cieľa. Ak by práve tam jeho syn opäť vyhral, určite musí byť pri tom.