Priznáva, že zatiaľ spolu nehovorili ani telefonicky. „Viem, aký ma zhon po každej etape, aké je to náročné. Má veľa povinností, volá mu množstvo ľudí a musí si aj oddýchnuť, lebo na druhý deň ho opäť čaká extrémna záťaž. Občas sa po pretekoch ozve, ale vždy mi pripomína: ak ti nevolám, tak je všetko v poriadku,“ približuje a zároveň dodáva, že v každej etape prežíva tiež strach. ,,Všetky mamy športovcov sú na tom asi podobne. Údel matky je prosiť a ďakovať. Najprv som v napätí, aby sa mu nič nestalo, aby ho nepostihol pád alebo defekt. Keď všetko dobre dopadne, mám veľkú radosť, ďakujem Bohu," popisuje pocity pred obrazovkou.
Nedávno sa zúčastnila na majstrovstvách Slovenska v Púchove. Vyučená kuchárka a čašníčka napiekla domáce koláče, urobila chlebíčky a ponúkala divákov v cieli. Teraz zostala doma v Žiine sama. Manžel je spolu s najmladším Petrom (22 rokov) na najväčších cyklistických pretekov sveta, syn Juraj (23) súťaží na inom cyklistickom podujatí v zahraničí a staršie deti Danka (30) a Milan (32) už majú svoje rodiny.
„Občas niekto príde, aby som nebola sama a spolu to prežívame. Je úžasné, aké výsledky Peter dosahuje. Cyklistické preteky sa mi páčia, rada sledujem prenosy, zaujímavé je nielen súperenie, ale pelotón ide aj krásnou krajinou, niekedy si pripadám ako v rozprávke.“
Helena Saganová teraz dostane výnimočnú šancu. V rámci celosvetového projektu „Mami, ďakujem Ti“ ju vybrali ako jedinú mamu slovenského športovca a zúčastní sa na olympijských pretekoch v Londýne. „Už teraz mám cestovnú horúčku, hoci mám ešte chvíľu čas, cestujem až za necelé tri týždne. Na takom veľkom podujatí som nikdy nebola, veľmi sa teším. Občas som sa išla pozrieť na nejaké preteky aj osobne, ale zvyčajne len v okolí, na Slovensku. Na mne zostávala vždy starosť o chod domácnosti. Keď nezvýšilo miesto v aute, tak som čakala ostatných doma s večerou.“
Aj ona vie, že zvládnúť Tour de France a vzápätí aj olympijské preteky bude nesmierne ťažké. „Peter bude na olympiáde v pelotóne sám zo Slovenska, musí sa spoľahnúť len na svoje sily. Aj keby na Tour už nevyhral, skončí sa jeho veľkým úspechom. Rád by došiel až do cieľa v Paríži v zelenom tričku. A ako ho poznám, urobí všetko aj pre úspech v Londýne. Som rada, že ho budem môcť povzbudiť. Keby získal akúkoľvek medailu, bol by to obrovský úspech,“ domnieva sa cyklistova mama.
Syn sa len nedávno postavil vďaka cyklistike na vlastné nohy a teraz občas pomôže aj rodičom. Donedávna bola ťarcha s financovaním jeho kariéry na rodičoch. „Máme štyri deti, nebolo to jednoduché. Do cyklistiky sme veľa investovali. Museli sme si zobrať pôžičky, pomáhali nám moji rodičia, sestra, celá rodina, inak by sme to nezvládli,“ pokračuje mama, ktorá je už viac ako rok nezamestnaná. „Keby sme neboli dreli a nemali by sme takú rodinu, určite by sa Peter nedostal tam, kde je. Mali sme s mužom malý obchodík, ale keď prišla éra veľkých supermarketov, skrachovali sme.“
Oceňuje, že obaja synovia-cyklisti sa naučili samostatnosti. „Vedia si oprať i navariť, niekedy potrebujú špeciálnu stravu, ktorú si vedia sami pripraviť. Prídu domov a pýtajú sa, s čím môžu pomôcť. Keď je Peter dlhšie v zahraničí, pochutná si na domácej strave, na typických slovenských jedlách, na haluškách, opekancoch s makom. Ale tuším najviac sa poteší krupičnej kaši. Musím mu urobiť aj tri porcie. Ale v jedle nie je prieberčivý, zje, čo je navarené.“
Na bicykel si maximálne potrpí. Neustále sa o neho stará. „Býva nablýskaný a bol by asi najspokojnejší, keby bol čistejší ako taniere alebo poháre. Keď príde domov z dlhých pretekov, len chvíľu oddychuje, už na druhý deň opäť vysadne na bicykel a ide trénovať aj na niekoľko hodín,“ približuje.
Pozná syna ako nik iný. „Nerád prehráva, ani to nevie. Je ctižiadostivý, má zdravú drzosť, ktorá mu pomáha víťaziť. Juraj taký typ nie je, chýba mu Petrova razancia i ambicióznosť, je poctivý a svedomitý a v pelotóne skôr robotník, ktorý pomáha iným. Myslím si, že Peter má pre veľký šport dobrú povahu, vie si aj uznať chybu. Je dobrák, často by sa rozdal, ale v športe má v sebe aj potrebnú agresivitu.“
Mama dodáva, že Peter často a rád riskuje. „To ho sprevádza od začiatku kariéry a podľa mňa preto aj vyhráva. A aj práve preto sa o neho najviac bojím.“
Verí, že jej syn bude úspešný aj v ďalšom období. „Má odvahu pustiť sa stále do niečoho nového. Aj veľkého. Možno sa vďaka tomu dožije ešte pekných výsledkov a urobí radosť nielen mne a rodine, ale aj fanúšikom,“ uzatvára Helena Saganová.