Tak ste si to predstavovali pred finále – osobný výkon roka a medaila?
Presne tak to bolo. Keď som však hodila v druhom pokuse za 73 m, verila som, že sa mi podarí hodiť aj ďalej.
Pripúšťali ste si vôbec po kvalifikácii, že medaila je reálna?
Nechcela som veľmi myslieť na medailu, ale po vypadnutí hlavnej favoritky som tomu celkom verila. Ráno pred finále som telefonovala s dcérkou a sľúbila som jej medailu. Odvtedy som už bola na sto percent presvedčená, že ju musím získať.
Oproti kvalifikácii ste sa zlepšili takmer o štyri metre. Aké sú dôvody takého zlepšenia?
Kvalifikácie sú vždy poznačené nervozitou. Napokon máme len tri pokusy, aby sme si zabezpečili postup. V Helsinkách nám vo finále prialo aj počasie.
Po druhej sérii ste mali až tri prešľapy a jeden pokus pod 69 m. Už ste neverili v zlepšenie?
Práveže som sa po druhom pokuse uvoľnila a myslela som si, že ešte dokážem pridať. Trochu ma mrzí, že som to nedokázala.
Wlodarczyková je asi zaslúženou víťazkou. Nedala sa predsa len zdolať?
Poľka hádzala pekne, stabilne. Zaslúžila si vyhrať. Myslím si, že v mojich silách bolo hodiť viac, ale robila som technické chyby. Je však pravdepodobné, že keby som na ňu zatlačila, aj ona by sa vedela vyhecovať ešte k lepšiemu výkonu.
Ak by ste mali pocitovo porovnať bronz zo svetového šampionátu Berlíne so súčasným striebrom z Helsínk, ako by to vyznelo? Čo je pre vás viac?
Bronz z Berlína bol viac vybojovaný. Tentokrát to bolo menej dramatické. Nevravím, že to bolo jednoduché, ale v Berlíne som sa natrápila viac a súťažila tam vtedy absolútna svetová špička, takže medailu z majstrovstiev sveta považujem za cennejšiu.
Zavesíte doma medailu na krk dvojročnej dcérke?
Určite. Nechám ju, nech sa s ňou pohrá, aj keď ona asi bude mať väčšiu radosť z maskota, ktorého jej prinesiem.
Ako budete teraz pokračovať v príprave na OH v Londýne?
Budem na Slovensku. Prevažne doma v Banskej Bystrici. Najviac musím robiť na technike, lebo tam sú moje najväčšie rezervy.
Uvedomujete si, že touto medailou ste sa zaradili do okruhu favoritiek v Londýne? Alebo to tak nevnímate?
Nebudem skrývať moju túžbu po medaile z olympijských hier, ale za favoritku sa nepovažujem. V Helsinkách chýbali dve kvalitné Európanky – Ruska Lysenková a Bieloruska Meňkovová a k nim pribudne ešte minimálne Číňanka ako špičková pretekárka.
Boli Helsinki dobrou prípravou na Londýn?
Áno, ale na olympijských hrách bude treba hodiť na medailu oveľa viac ako to bolo vo Fínsku. Verím, že dovtedy aj moja forma ešte stúpne a budem schopná byť najlepším dobrou súperkou.
