Zákaz klimatizácie
Francúzi pripravili z vizuálneho hľadiska grandiózny otvárací ceremoniál. Keď s ním šéf organizačného výboru Tony Estanguet prišiel, za hlavu sa chytali športoví fachmani aj bezpečnostné zložky.
Kontroverzná paráda na Seine mala spojiť už beztak rozdelené kultúry, avšak viacerými prešľapmi sa jej zrejme podaril presný opak.
Domáci zvládli olympiádu z hľadiska organizácie. Na úvod síce vystrašila miestnych cielená sabotáž na vlakové stanice, ale odvtedy tisíce policajtov a vojakov v uliciach odstrašili kriminálne živly nadobro.
Často bola ich prítomnosť i pokyny nekompromisné, ale účel svätí prostriedky. Radšej premotivovanosť ako bedákanie po prípadnej krvavej tragédii.
Olympiáda 2024 mala byť najzelenšou v histórii. Aj vďaka kartónovým posteliam, rozobrateľným športoviskám či zákazu púšťania klimatizácie v shuttle busoch – teda autobusoch, ktoré dopravovali ľudí na športoviská.
To, že sa v nich často viezol jediný človek a zanechával spoločne s vodičom a veľkým vozidlom značnú uhlíkovú stopu, sa do zeleného scenára príliš nehodí.
Nevadí…
Foto: SITA/AP
Snaha posunúť športoviská k najväčším pamiatkam francúzskej metropoly bola dotiahnutá do dokonalosti. Máloktoré mesto na svete si to môže dovoliť. Veď v Paríži sú ikonické miesta na každom rohu.
Mnohí však zaregistrovali, že z hľadiska cestovania z jedného športového podujatia na druhé to boli jedny z najhorších Hier. Pokryť dianie z troch rozdielnych športovísk v jeden deň bola často nadľudská úloha.
Veď len presun z vodnoslalomárskeho kanála vo Vaires-sur-Marne na tenisové kurty Rolanda Garrosa trval mestskou hromadnou dopravou vyše hodiny.
Kým absolvujete bezpečnostnú kontrolu a dostanete sa na svoje miesto, stratíte dokopy dve. Presun taxíkom by kvôli významnému uzatváraniu ciest v blízkosti športovísk nebol rýchlejšou ani lacnejšou alternatívou.
Klbko paradoxov
Nervy človek občas strácal pri banálnej veci, ako bola snaha dozvedieť sa od dobrovoľníkov či organizátorov (a v mojom prípade aj u recepčného na hoteli) nejakú informáciu v angličtine. Buď neprišla žiadna, vyhýbavá alebo nesprávna odpoveď.
Čítajte viac NÁZOR: Olympiáda je zrkadlo a budíček. Komu by mal po chudobnom Paríži zazvoniť?
Zároveň však Francúzi naplnili želanie, ktoré vyslovil niekdajší vodnoslalomársky guru Estanguet pri svojej reči na otváracom ceremoniáli. Žiadal od krajanov, aby športovcov i fanúšikov privítali s otvorenou náručou a prichýlili ich.
„Paríž je mesto lásky a počas týchto dní aj vašim mestom. Cíťte sa tu ako doma,“ vyzýval niekdajší veľký súper Michala Martikána.
Podarilo sa. Na oficiálne údaje o návštevnosti či úspešnosti OH 2024 si budeme musieť počkať. Tak či onak, sú to iba čísla. Neustále usmiate tváre a enormná snaha Parížanov i ďalších Francúzov spríjemniť miliónom cudzincov tri týždne bez ich domovov a rodín sú cennejšie ako štatistiky.
V porovnaní s futbalovými majstrovstvami Európy 2024 v Nemecku bola odmeranosť domácich cítiť podstatne viac ako v Paríži.
Pýcha Les Blues je veľkým klbkom paradoxov. Paríž nie je len o noblese, chutných croissantoch a kvalitnom víne. Často nájdete aj v historických častiach mesta obrovský neporiadok, smrad a neprispôsobivých občanov rôznych kultúr.
Čítajte viac Na rovnakej úrovni s Tímom utečencov, či Zambiou. Ako obstálo Slovensko v rebríčku krajín v medailovej bilancii?
Ideálnym príkladom je cesta pešo z električkovej zastávky do olympijského mestečka v Parc de la Villette, kde sídlil aj slovenský dom. Skratka vedie cez malý park, kde už v poludňajších hodinách ležia bezvládne telá opojené drogami so striekačkami v rukách.
Prípad Chelifová
Hry XXXIII. olympiády priniesli neuveriteľné výkony a veľa radosti. Škoda, že nie tej slovenskej. To je však iný príbeh a pri pohľade na najbližšie roky bude mať zrejme ešte smutnejší záver…
Neskutočné basketbalové finále, kde sa Francúzi nevzdali proti hviezdnym Američanom a prehrali so cťou. Famózny švédsky výškar Armand Duplantis. Gymnastická „babička“ Simone Bilesová.
Historický zápis Faith Kipyegonovej a tri zlaté v rade v behu na 1500 metrov. Nová hviezda sociálnych sietí z Turecka – strelec Yusuf Dikec a mnohí ďalší.
Najviac sa však bude hovoriť o Imane Khelifovej. Smutné je, že svet viac rozoberá či je skutočne ženou, pričom genetické testy hovoria jasnou rečou.
Najhoršie ale je, že ona sama predviedla výborný športový výkon a i tak si najviac vytrpela, hoci nič zlé neurobila. Spytovať svedomie si môžu najmä kompetentní, kam svojim vajatavým postojom celú kauzu doviedli. Snáď po tomto všetko už Khelifová bude mať pokoj.
Foto: Profimedia
Ďalší prúser v LA?
Ten po včerajšom záverečnom ceremoniáli majú francúzski organizátori. Väčšinu vecí, ktoré dokázali ovplyvniť, zvládli na jednotku. Vrátane bodky na Stade de France. Krajina galského kohúta odovzdala pomyselné žezlo a oheň do rúk jedného z najslávnejších Američanov.
Hollywoodsky herec Tom Cruise ho s pomocou ďalších dopravil do Los Angeles. Olympiáda sa tam vráti po 42 rokoch. V roku 1984 zúrila studená vojna a železná opona bola zatiahnutá tak silno, že štrnásť krajín v područí Sovietskeho zväzu Hry bojkotovalo. Bol to „prúser“, ktorý už v USA nechcú zažiť.
Avšak, aj po vyše štyroch dekádach hrozí, že rozlohou najväčšia krajina sveta bude pod piatimi kruhmi chýbať. Ak s tým, čo Rusi a Bielorusi páchajú na Ukrajine neprestanú, bude aj ďalšia olympiáda bez nich.
A tak je to správne.