Chodecké mix štafety debutovali na olympiáde. Páčila sa vám premiéra?
Dalo sa na to pozerať. Bolo to zaujímavé aj pre divákov. Chýbala mi však lepšia grafika, lebo v tom ľudia aj komentátori musia mať na kilometrovom okruhu hokej. Nemôžu mať predstavu, aké sú rozdiely medzi pretekármi alebo aj vysvetlenie, čo značí, keď vám rozhodca ukáže žltý terčík za technický prehrešok. Inak to však bola vydarená premiéra.
Aj zo slovenského pohľadu?
Pozeral som si na počítači ich tempá na kilometer a anlayzujem to. Dominik Černý začal veľmi rýchlo a ostatní sa úplne utrhli. Chodilo sa hlboko pod štyri minúty na kilometer. Bolo vidieť, že v druhom úseku už poriadne trpel. Laktát mu dával zabrať, bojoval však o každú sekundu.
A čo jeho kolegyňa Hana Burzalová?
Príjemne ma prekvapila. Nastupovala s tým, že je na trati sama. Nastavila si odvážne tempo, ale ukázala silu aj v závere. Celkovo je osemnáste miesto výborné.
Zabojovala oň na cieľovej rovinke…
O tom je olympiáda. Môže sa to zdať ako „bezvýznamné umiestnenie.“ Ja som však videl aj olympijských šampiónov bojovať o pätnáste miesto. Kvitujem Hankinu bojovnosť aj mentálne nastavenie. Takto odídu z Paríža, že tam nechali maximum a nemajú nad čím banovať.
Nie je vám ľúto za vytrvalostnou päťdesiatkou?
Iste a aj z toho pohľadu, že tam bolo kopec chalanov na vrchole výkonnosti a teraz svoju špičkovú vytrvalosť nemali kde ukázať. Vedeli sme, že päťdesiatka nebude na olympiáde už päť rokov pred Parížom. No zrušenie 35 kilometrovej trate asi rok a pol pred štartom Hier, to bol veľký škrt pre tých, čo sa snažili nejako preorientovať na túto súťaž. Vidieť na štartovke, že olympijská dvadsiatka je veľmi nadupaná a otvorená. V tomto zasa chôdza nabrala atraktivitu. Zatiaľ nevieme, čo sa pôjde na OH 2028 v Los Angeles. Verím, že tam budú dve individuálne disciplíny a mixštafeta.
Jedno umiestnenie v najlepšej dvadsiatke a tri v štvrtej desiatke. Je to reálny obraz slovenskej chôdze?
Asi áno. Neboli to prepadáky. Iste, keby všetko bolo super, mohli to byť umiestnenia v tretej desiatke. Generácia okolo Dominika a Hanky ešte musí dorásť. Aj mne trvalo, kým som sa dostal na najvyššie méty. Čaká ich kľúčový olympijský cyklus. V Los Angeles sa ukáže, kde je ich výkonnostný strop. Dozvieme sa, či majú na úroveň najlepšej desiatky či dvadsiatky. Ľahké to nebude, ale metodika práce s mládežou v chôdzi je dobrá. Keď sa potom stretne talent, metodika, práca, kvalitný tréner, môže to vypáliť aj na cenné kovy z vrcholných podujatí.
Čítajte viac Hej, ty, poď boxovať s Vilom! Až po troch dňoch som zistil, že Alžírčanka je žena. Hendikep Sloveniek? Sú "len" dievčatá
Slovenský šport prekvapila správa o Miroslavovi Úradníkovi, ktorému pre podozrenie z dopingu zastavili činnosť. Ako vyzerá jeho prípad?
Je to podobné, ako u mňa – teda odchýlka v biologickom pase. Nerád by som sa však k tomu viac vyjadroval, lebo mi to neprináleží. Držím mu palce, aby očistil svoje meno tak, ako ja. Máte pocit, že Slovensko má kvalitnú mladú atletickú generáciu? So slovenskou atletikou to nie je také zlé. Presadzovať sa na majstrovstvách sveta či olympijských hrách a získavať medaily je nateraz utópia. Vidíme to aj na Čechoch. Majú v Paríži tridsať atlétov, ale možno len Jakub Vadlejch má šancu sa výraznejšie presadiť vo finále. Musíme si ceniť talenty ako Gabriela Gajanová či Viktória Forster.
Kam siaha ich potenciál?
Gabika má na to, aby sa ešte posunula. Bude držať našu atletiku v najbližších rokoch. Taktiež Viktória, hoci v šprintoch to bude mať veľmi náročné. Musí v sebe hľadať ešte rezervy. Nemôžeme si však myslieť, že zo Slovenska pôjde na vrcholné podujatia pätnásť atlétov a budú mútiť medailové vody. Bude úlohou na zväze, aby početnosťou veľkú a kvalitou šikovnú generáciu, posunul do štádia, že niektoré individuality sa zaradia medzi širšiu európsku či svetovú špičku. Šesť atlétov na olympiáde je reálny obraz aktuálnej kvality.
Čo k tomu treba?
Správna metodická práca. V chôdzi to funguje. Taktiež veľká pracovná morálka, využitie lepších tréningových podmienok.
Čítajte viac Ak chceš, aby ťa Slováci brali, nauč sa ich reč. Salkazanova nám závidia, v Paríži má na zlato
V Paríži získali v atletike medaily krajiny ako Švédsko, Maďarsko, Ukrajina, Chorvátsko či Nórsko. V čom pracujú lepšie ako Slovensko?
Chyba nie je v tom, že úplne zaostávame. Rozdiel vidím v systéme prípravy. Keď prídeme na medzištátne žiacke stretnutia, Slovensko je posledné alebo dostane pod seba maximálne jedno družstvo. Dlho bola problémom infraštruktúra, ale to už neplatí. Zrekonštruovalo sa alebo postavilo dvadsať štadiónov. Chýbajú nám však haly. Najväčšia diera je v systéme trénovania mládežníkov. Máme kvalitnú prípravu detí na základných školách. Máme zhruba 20-tisíc členov, čo je proporčne na krajinu ako Slovensko postačujúce. Taktiež seniori a top športovci majú lepšie podmienky, aké boli v minulosti. Lenže na stredných školách či športových gymnáziách je diera.
Aká?
Tam je diera v tej pyramíde výchovy talentov. Chýba nám stred. Športové triedy a podobne. Tréneri to navyše robia ako hobby. Stretnú sa poobede po škole, lebo ich to baví a sú atletickí nadšenci. To na špičku nestačí.
Dá sa to vyriešiť?
Nuž, potrebujeme špičkových mládežníckych trénerov na Slovensku – a takí tu sú – aj adekvátne zaplatiť. Aby to nebol len koníček, ale práca. Toto nám na krajiny ako Česko, Ukrajina, Poľsko, Maďarsko a podobné chýba. Tam nám ujdú a dobehne alebo sa k ním priblíži len pár najlepších Slovákov. Pomohli by príspevky od štátu, prípadne regionálne centrá prípravy, ktoré by šikovných dorastencov a juniorov vo veku 13 až 17 rokov podchytili. To nám pomôže sa priblížiť. Nie len vyberať zrniečka, ktoré vyletia na juniorských majstrovstvách sveta. To bude len o šťastí a skúšaní hop alebo trop.
Čítajte viac Trošku tvrdohlavý a možno aj hlúpy. Američanom vyfúkol nebotyčnú hviezdu neodbytný Švéd
Z čisto športového hľadiska – mali ste pred dvadsiatimi rokmi lepšie podmienky na prípravu ako je tomu teraz?
Život bol vtedy lacnejší, ale porovnanie je jasné. Vtedy som také kvalitné podmienky – logicky z viacerých hľadísk – nemal. Spomínam si na sústredenie v Mexiku. Snažili sme sa zabezpečiť si všetko. Keď však na to nemáte peniaze, prichádza improvizácia.
Ako sa prejavovala?
Ak sme chceli v Mexiku zostať celý mesiac a poriadne sa pripraviť, museli sme zabudnúť na hotel s all inclusive. Našli sme si podnájom a varili si sami z polotovarov. Dnes majú športovci lepšie podmienky, aj keď sa za dve dekády životná úroveň na svete i na Slovensku rapídne zvýšila. Štát, zväzy i športové centrá sú schopné športovcom zabezpečiť kvalitnejšie sústredenia a podobne. Teraz je úplná samozrejmosť aj analýza dát, zdravotná diagnostika. Prístroje nie sú také drahé, skôr štandardné. Myslím si, že som počas kariéry ani neočakával taký komfort. Robil som chôdzu preto, lebo som chcel a nie kvôli statusu. Vzhliadal som k vzorom ako Jozef Pribilinec a neprekážalo mi, že som občas musel niečo robiť na kolene. To platilo aj pre ostatné krajiny. Ak si mám pomôcť chodeckou metaforou, tak sa zdá, že pomyselných dvadsať kilometrov zvládli na trati v rýchlejšom tempe ako Slovensko.
