Vyhráva William Hoyt, druhák na Harvarde, ktorý predstieral chorobu, len aby mohol vynechať hodiny v škole a napokon vycestovať do Európy.
Pravda, toto je už len štipka z histórie, ktorá má so súčasnosťou pramálo spoločné.
V pondelok, pred siedmou hodinou večer, začínajú na plochu Stade de France postupne vchádzať prví atléti. Lotyš, Nór, Číňan, dvaja Nemci či Američan. V hľadisku to šumí, zaplnená aréna so zatajeným dychom čaká.
Kráľ novodobých žrdkárov prichádza ako posledný… A my vám to teraz vďaka spoločnosti Toyota, ktorá je celosvetovým partnerom mobility a účasť na tomto podujatí zabezpečila viacerým slovenským médiám, môžeme priblížiť. Súťaž sme totiž mohli sledovať naživo.
„To bude asi nejaký týpek,“ povie vedľa sediaci slovenský vedec a popularizátor fyziky Samuel Kováčik, jeden z ambasádorov japonskej značky. Je to vraj len odhad, ale podľa prepočtov je latka vo výške šesť metrov a 40 centimetrov na hranici ľudských schopností a možností.
V tej chvíli ani len netuší, že „týpek“ Armand Duplantis sa k nej o niečo vyše tri hodiny priblíži o ďalší centimeter…
Potrebuje vôbec žrď?
Všetko je pripravené, jeden z mnohých olympijských večerov sa môže začať. Latka mieri do výšky päť a pol metra, zatiaľ čo sa na blízkom tartane už pripravujú prví „stípliari“.
Skok o žrdi je celovečerná disciplína, jej protagonisti prichádzajú na plochu prví a a schádzajú poslední. Na každej výške majú tri pokusy. S tou základnou nikto nemá problém, tobôž nie Duplantis, ktorý ju veselo ignoruje.
A keď o pár desiatok minút pri svojom prvom skoku prekoná 5,70 metra s veľkou rezervou, mnohí sa pýtame: „Ozaj, a potrebuje on vôbec nejakú žrď?“
Čítajte viac Ak chceš, aby ťa Slováci brali, nauč sa ich reč. Salkazanova nám závidia, v Paríži má na zlato
Švédsky atlét má len 24 rokov, ale pokiaľ ide o históriu tejto disciplíny, píše v nej vlastnú kroniku.
Za sebou má síce len jeden parížsky pokus, no beztak je už olympijským medailistom z Tokia, dvojnásobným halovým majstrom sveta a dvojnásobným svetovým šampiónom pod holým nebom.
A vo svetových tabuľkách dlhodobo prekonáva len sám seba – osemkrát si už takto vylepšil osobný rekord, ktorý bol vždy zároveň aj svetový.
A na Stade de France, jednom z viacerých atletických večerov, ktorý sme zažili vďaka spoločnosti Toyota, útočí už na osemnáste víťazstvo v rade…
Latka čnie vo výške päť metrov a 80 centimetrov, väčšina z dvanástky finalistov začína mať problémy a organizátori ju pravidelne musia vracať späť. Mimochodom, Duplantisov otec Greg kedysi tiež skákal so žrďou a 5,80 metra bolo jeho životným maximom.
Jeho syn však pokojne sedí a čaká, kým latku opäť nezdvihnú o niečo vyššie. Všetko má pod kontrolou, zdá sa, že takúto výšku zvládne aj s batohom na chrbte. Jeho dominancia akoby súťaži uberala aj na samotnej dôstojnosti, Duplantis si v Paríži skáče vlastnú ligu.
Alebo je to len náš pocit?
Čítajte viac Hej, ty, poď boxovať s Vilom! Až po troch dňoch som zistil, že Alžírčanka je žena. Hendikep Sloveniek? Sú "len" dievčatá
Tvrdohlavý Švéd
Iste, už pohľad do životopisu rodáka z amerického Lafayette v štáte Louisiana navráva, že keď sa nadeľoval talent, „Mondo“, ako mu hovoria, stál v prvom rade. Otec, bývalý americký žrdkár, mama Helene švédska sedembojárka, ktorá sa nestratila ani vo volejbale.
Jeho dvaja starší bratia Andreas a Antoine a jeho mladšia sestra Johanna sa tiež venovali športu. Andreas v rovnakej disciplíne reprezentoval Švédsko na MS juniorov 2012, zatiaľ čo Antoine sa na strednej škole vzdal skoku o žrdi kvôli bejzbalu. V roku 2019 ho dokonca draftoval New York Mets.
Armand si vraj prvýkrát vyskúšal skok o žrdi ako trojročný doma v Lafayette. Najprv to boli metla a gauč, neskôr podomácky vytvorené doskočisko na dvore. Údajne sa susedia Duplantisových neraz báli, že ich syn raz preskočí aj plot.
Akiste k tomu nemal ďaleko, lebo keď mal sedem, prehupol sa cez latku vo výške 3,86 metra a vytvoril nový svetový rekord v tejto vekovej kategórii. To isté potom dokázal ako desať, jedenásť či dvanásťročný.
Rýchlo, mrštne, technicky dokonale. A pritom všetko neskutočne ladne.
Ponad šesťmetrovú hranicu – čo je známka absolútnej žrdkárskej extratriedy – sa prvýkrát vzniesol ako devätnásťročný v Štokholme. Symbolicky v hlavnom meste Švédska.
Foto: Profimedia
Narodil sa síce v Spojených štátoch, vyrástol tam aj vyštudoval, napriek tomu reprezentuje túto severskú krajinu. Za všetko vraj môže Jonas Anshelm, tamojší mládežnícky tréner.
„V štrnástich skákal vyššie ako väčšina našich dospelých skokanov, nemusel som vidieť ani jeho video alebo niečo také,“ spomína.
Lenže Armand chcel spočiatku reprezentovať USA.
„Ako Švéd, trošku tvrdohlavý a možno aj hlúpy, som si pomyslel, že nebude od veci, ak zavolám ešte raz. Povedal som mu, že budem veľmi šťastný, ak by jeho otec Greg bol v našom národnom tíme ako tréner. O pár týždňov mi Greg volal, že sú na ceste do Švédska.“
Nikto z nich to dnes vraj neľutuje. Aj jeho priateľkou je švédska modelka Desiré Inglander a šesť mesiacov v roku spolu pobývajú v Štokholme.
Mondo nešpekuloval
Keď sledujete Duplantisa priamo na ploche, vyžaruje z neho niečo severské. Absolútny pokoj, nerozhádže ho ani to, keď Američan Sam Kendricks prekoná solídnych 5,95 metra. Vie, že stále má rezervu a možno už nie s batohom, ale cez latku v tejto výške sa prenesie aj s ladvinkou okolo pása.
Z miery ho nevyvedú ani mužské rozbehy na 200 metrov, ktoré zakaždým aspoň na chvíľu prerušia súťaž žrdkárov.
Čítajte viac Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy
Duplantis, tak, ako po väčšinu svojej kariéry, nemá ani tentoraz súpera. Zlato už má isté a latku si necháva na stojane posunúť na „bubkovských“ 610. Ak ju zdolá, bude to nový olympijský rekord.
Bol to práve legendárny Sergej Bubka, ktorý ako prvý prekonal túto métu. Medzitým ju okrem neho a Duplantisa zdolal iba Francúz Renaud Lavillenie. A už nikto iný.
Švéda však takéto žrdkárske štatistiky netrápia a latku bez problémov prekonáva.
Je už akousi obyčajou, že atléti si svoje rekordy „šetria“ na mítingy, kde organizátori ich zápisy do historických tabuliek štedro speňažia. Duplantis však v tento parížsky večer nešpekuluje. Keď sa publikum sústredí na finále ženskej osemstovky, latku si nechá poslať do výšky 6,25 metra.
Prvý pokus je bez šance…
Druhý vyzerá nádejnejšie…
Pred tretím po ovále krúži Valarie Allmanová, zlatá americká diskárka, zatiaľ čo víťazná osemstovkárka, Britka Keely Hodgkinsonová, trikrát udrie do zvonu.
Duplantis berie do rúk žrď, pokojným krokom smeruje na štart rozbiehacej zóny. Osemdesiattisíc divákov vstáva v očakávaní posledného atletického výkonu dňa. A my spolu s nimi sledujeme – aj so spoločnosťou Toyota – jeden z top vrcholov olympiády.
Švéd ho pomaly roztlieska, rozbieha sa a s absolútnou eleganciou sa vznáša k nebesiam. Najprv jeho oranžové topánky, potom trup a nakoniec hlava s natiahnutými rukami.
Bez najmenšieho dotyku.
Dámy a páni, nový svetový rekord. Stade de France buráca ako počas futbalového zápasu.
Duplantis beží za svojimi najbližšími, povie im, že „dav sa zbláznil“ a tentoraz už typicky nešvédsky bujaro oslavuje.
Dokonca aj strieborný Kendricks poskakuje od vzrušenia. Jeho súper vyletel do výšky, o akej sa ostatným ani len nesníva.
„Neznášam, že nám ho vyfúkli Švédi. Želám si, aby sme ho jedného dňa dostali späť do Ameriky,“ žartuje pre web Team USA.
V silách aj 640
Je to záver olympijského dňa ako sa patrí. Pomaly odchádzame. So zážitkami, ale aj otvorenými myšlienkami. Nie či, ale kedy sa tento šikovný Švéd dotkne hranice ľudských možností a schopností? Jeho otec Greg vraví, že 640 je v jeho silách.
Stade de France sa vyprázdňuje, v niekoľkostometrovom dave zavše počuť meno Armand Duplantis. Veľký parížsky šampión vchádza do histórie ako jedna z najväčších postáv XXXIII. olympijských hier.
Foto: Profimedia
Toyota, partner MOV
//Svetový rekord Armanda Duplantisa sme mohli priamo na štadióne sledovať vďaka spoločnosti Toyota, ktorá je jedným z oficiálnych partnerov najväčšieho športového sviatku na svete.
Toyota v úlohe celosvetového partnera MOV pre mobilitu poskytla parížskym olympijským hrám flotilu pozostávajúcu z viac než 2 650 elektrifikovaných osobných automobilov a 700 elektrických prostriedkov mobility, kam patrí i 250 vozidiel APM (Accessible People Mover) špeciálne upravených pre tieto hry a vyrobených v Európe.
Súčasťou Flotily je aj 500 kusov Sedan Mirai poháňaných vodíkovým palivovým článkom, spájajúci výhody elektrickej mobility s bezkonkurenčne pohodlným používaním, autonómiou a rýchlym tankovaním, ktoré sú podľa Toyoty jednou z ciest na to, ako zbaviť svet uhlíkových emisií.
Foto: Toyota
Pre vozidlá poháňané vodíkovými palivovými článkami zvolili v Paríži modrú farbu, lebo modrá je farbou vody, ktorá predstavuje jediné emisie vychádzajúce z výfukov týchto vozidiel.
Zelená je určená pre batériové elektromobily, zelená je totiž farbou prírody, čím spoločnosť poukazuje na nulové výfukové emisie batériových elektromobilov.
Pre hybridy a plug-in hybridy vybrali purpurovú, ako tretiu farbu športovísk na hrách Paríž 2024.
V Paríži tiež táto japonská značka otvorila vlastný park, ktorý sme mali možnosť vyskúšať. Ponúka ukážky rôznych typov mobility.
Park sa nachádza neďaleko Eiffelovej veže a počas trvania Hier je prístupný pre hostí spoločnosti Toyota a pozvaných návštevníkov. Pre bežnú verejnosť bude otvorený v dňoch 9. a 10. septembra 2024.
Park inkluzívnej mobility Toyota je prehliadkou možného spojenia technológií s dostupnosťou, resp. skutočnosti, ako by mohli olympijské a paralympijské hry podporiť pozitívne zmeny v spoločnosti.
Táto reportáž vznikla vďaka spoločnosti Toyota
Foto: Pravda