A aby to bolo ešte špeciálnejšie, urobil tak v cieli, kde čakal na jej finiš. Za páskou ju vyzeral aj v stredu na olympijských hrách v Paríži.
Dvojica vylepšila časom 3:03:54 hodiny vlastný národný rekord na maratónskej trati 42,195 kilometra až o 1:44 minúty a nakoniec obsadila 18. priečku. „Sme spokojní,“ zhodli sa obaja pred slovenskými médiami.
Ako by ste zhodnotili svoje dva úseky v rámci mix štafety?
D.Č.: Mohli ste vidieť, že to bolo dramatické až do samotného záveru a to z toho dôvodu, že taktika išla bokom. Na začiatku sa napálilo, tempo bolo na 3:50 za kilometer.
Čítajte viac Slováci vytvorili v Paríži rekord. Zlato putuje do Španielska
Hneď som vedel, že to do konca pretekov nemôže vydržať a bude sa spomaľovať. Nevedel som, do akej miery, avšak niektorých borcov pekne „pootáčalo.“
Na začiatku som bol úplne na chvoste, ale moje tempo nebolo zlé. Niekedy som mal pocit, že si ostatní neuvedomovali druhú desiatku, ktorú musia absolvovať.
Mal som byť ešte opatrnejší a hodiť hanbu za hlavu, aby som v druhom úseku bol ešte rýchlejší. A som hrdý na Hanku, vylepšili sme slovenský rekord a tiež rebríčkové postavenie Slovenska.
H.B.: Napravila som si chuť po individuálnej dvadsiatke. Nebola som po nej veľmi spokojná. Zvládli sme oba úseky. Začali sme prvý rýchlejšie, ako sme sa dohodli. Cez prestávku – medzi mojou druhou a štvrtou pasážou – mi skrsla myšlienka: Fú, uvládzem to? Nohy potom začnú tuhnúť, občas sa objavia aj tráviace problémy. Zvládla som to a nakoniec som nielenže udržala solídne tempo, ale som aj zrýchlila. Podarilo sa mi predbehnúť jednu pretekárku a sme osemnásti. Nemôžeme sa sťažovať.
Štafetu ste išli tretíkrát. Bola najlepšia?
H.B.: Jednoznačne – pocitovo aj výkonnostne.
Dominik, lákalo vás v druhom úseku zrýchliť?
D.Č.: Jasné, že áno. Chodil som na chvoste a celé Slovensko sa pozeralo. Človek sa chce ukázať. Prvoradá je taktika a dať do toho aj trochu rozumu. Snažil som sa držať si tempo.
A hanba, nehanba, keby som potreboval ešte spomaliť, tak to spravím. Zostali mi sily, neprepálil som to to tak, ako ostatní. Išiel som v oboch úsekoch konštantne, ale Hanka v druhom zrýchlila.
Hana, ako vyzeral súboj s Kolumbijčankou Laurou Mojicou Chalarcaovou na cieľovej rovinke?
H.B.: Tréner aj Dominik mi kričali: Už len štyridsať sekúnd, už len osemnásť sekúnd. Stále som šla naplno a manko sa zmenšovalo. Na zákrute, asi päťsto metrov do cieľa, som dobre vyštartovala a boli sme vedľa seba.
Ktosi ju však povzbudil a znova sa dostala asi pol metra predomňa. Posledných dvesto metrov som si povedala, že nech sa do cieľa aj doplazím alebo sa rozsypem, ale musím ju predbehnúť. Podarilo sa, som rada. Bol to veľký boj.
D.Č.: Vtipný fakt je, že po odovzdávke na ňu strácala minútu a dvadsať sekúnd. Niekto si povie, že 18. miesto je nič, ale treba sa pobiť o každé.
Čítajte viac Ak chceš, aby ťa Slováci brali, nauč sa ich reč. Salkazanova nám závidia, v Paríži má na zlato
Ako vyzerá prestávka medzi úsekmi?
H.B.: Keď skončíme úsek, ideme do stanu. Prezlečieme sa, vymeníme si číslo, tenisky aj čip. Doplnili sme cukry a robili sme uvoľňovaco-aktivačné cvičenia s fyzioterapeutom Marekom Vrbom. Ďakujeme mu. Skvele sa nám postaral o nohy a vydržali to. Znova sa ideme rozklusať a ideme na trať. Tých zhruba štyridsať minút uplynie veľmi rýchlo.
Mix štafeta mala premiéru pod piatimi kruhmi. Patrí táto disciplína na olympiádu?
H.B.: Keď s tým prišli, hovorili sme si, že je to šialenstvo. Následne sme to však vzali ako akúsi výzvu. Veď aj z individuálnej disciplíny sa môže stať tímová. Zaľúbili sme si to.
Je tam zodpovednosť aj za toho druhého. Máme tímového ducha a páči sa nám to. Len škoda, že z olympijského programu vypadla mužská päťdesiatka a ženská tridsaťpäťka.
Mnoho pretekárov sa nevie zaradiť do tej dvadsiatky alebo do mixu. Ak ste extrémny vytrvalec, dvacka je oproti tomu šprint. Dopriala by som aj im nejakú disciplínu.
Čítajte viac Hej, ty, poď boxovať s Vilom! Až po troch dňoch som zistil, že Alžírčanka je žena. Hendikep Sloveniek? Sú "len" dievčatá
Nie je vám za tradičnými vzdialenosťami ľúto?
D.Č.: Určite, lebo som sa videl v päťdesiatke. Zároveň však mix je viac o taktike, čo sa mi páči. Veľkú rolu zohráva rozum a je to dráma aj do konca. Chcelo by to možno vylepšiť nejaký grafikon ako na Tour de France.
Teda – aká skupinka koľko stráca a aký veľký náskok ma líder. To by ľudí pritiahlo ešte viac a dokázali by to sledovať aj tri hodiny.
Hovorili ste, že je mix štafeta zaujímavá aj z hľadiska zodpovednosti za toho druhého. Je to pre vás špeciálne, nakoľko tvoríte pár aj v súkromí?
H.B.: (smiech) Áno, veľmi špeciálne. Veľmi sme sa na to tešili. Sme zodpovední jeden za druhého v osobnom živote a v tomto prípade aj na trati. Bolo to krásne a ešte aj pod Eiffelovkou. Najkrajšie miesto.
D.Č.: Keby niekto spravil chybu, hrozila by mesiac tichá domácnosť. (smiech) Teraz nám nehrozí.