Presnejšie, boxerky Imane Chelífová a Lin Jü-tching.
Obe pästiarky neprešli na vlaňajšom svetovom šampionáte genderovými testami na určenie pohlavia, ale boxerská sekcia Medzinárodného olympijského výboru takéto testy neuznáva a Alžírčanka s Kórejčankou môžu v Paríži súťažiť.
Darí sa im skvele, obe už majú istotu cenného kovu. Chelífová vo včerajšom večernom semifinále zdolala Thajčanku Janjaem Suwannaphengovú a vo velterovej kategórii zabojuje o zlato. Na Lin Jü-tching (kategórie do 57 kg) čaká boj o postup do finále dnes.
Spĺňa ich súťaženie medzi ženami pravidlá fair play? Majú oproti súperkám výhodu? Urobili kompetentní chybu, keď dovolili športovkyniam s DSD (differences of sexual development – odlišnosti v pohlavnom vývoji) súťažiť s „bežnými“ ženami?
Otázky sa sypú z každej strany.
Chromozóm XY
Na internete, v studnici „zaručených“ informácií dnešnej doby, nájdete o oboch športovkyniach hneď niekoľko teórií. Fakty však hovoria jasnou rečou.
Obe sa narodili a vyrastali ako ženy. Reči o tom, že sa preoperovali na mužov a sú tzv. transgendermi, sú výmyslami.
Jeden zo slovenských internetových denníkov, ktorý sa podľa vlastnej definície hlási k hodnotám „slobody, otvorenosti, vlastenectva a hľadania pravdy“, píše o boxerke Chelífovej ako o boxerovi Chelífovi, čo je kolosálna hlúposť.
Alžírčanka i Kórejčanka počas puberty alebo tesne po nej začali prechádzať vývojom, ktorý má u nich na svedomí mužský chromozóm XY.
Ten môžu mať aj ženy, ale pokiaľ sa nezačne prejavovať, ide o tzv. sekundárne pohlavné znaky. Sprievodným prejavom vývoja u oboch pästiarok je zvýšená hladina mužského pohlavného hormónu testosterónu.
"Ak je v ženskom tele chromozóm XY, je tam od narodenia. Sex testy sa robili aj v minulosti. Známy je prípad poľských šprintérok Ireny Szewinskej a Ewy Klobukowskej, obe neprešli testami a vyradili ich zo súťaženia. Dievčatá majú istú hladinu testosterónu tak, ako chlapci majú istú hladinu ženského pohlavného hormónu estrogénu.
Zvyčajne sa to láme v puberte či neskôr, zvýšená hladinu testosterónu môže vzniknúť aj po chorobe alebo pri nezhubnom nádore. Ak športovkyňa nemá vyvinuté sekundárne mužské pohlavné znaky, podľa olympijského výboru je to stále žena a môže súťažiť so ženami," vysvetľuje expert na športovú medicínu Pavel Malovič.
Foto: ČTK / AP / Vadim Ghirda
Podobné prípady ako obe pästiarky sú známe aj v atletike, plávaní či v cyklistike.
Tieto športy v porovnaní s boxom však majú nastavené jasné pravidlá a tu prichádzame k zlomovej otázke: aká môže byť maximálna hladina testosterónu v tele športovkyne tak, aby mohla súťažiť v ženskej kategórii?
"To musia nastaviť odborníci. Isté je, že zvýšenú hladinu mužského pohlavného hormónu nemajú z tréningov. Zvýšená hladina sa dá dosiahnuť aj dopingom. Sú muži, ktorí si umelo zvyšujú hladinu testosterónu. Napríklad známy futbalista Paul Pogba, užíval výživový doplnok, ktorý obsahoval testosterón a našli mu ho pri dopingovej kontrole. Potvrdilo sa, že išlo o umelo zvýšenú hladinu testosterónu a dostal dištanc na štyri roky.
V prípade boxeriek ide o prirodzený testosterón, to znamená, že nejde o dopingové previnenie. Rovnako ako predtým atlétka Caster Semenyaová, obe majú vývinovú výchylku. Sú dievčatá, ktoré majú po puberte „mužský vývoj“, a to sa prejavuje zvýšenou hladinou mužského pohlavného hormónu. Treba vyhodnotiť, do akej hodnoty testosterónu sú považované za ženy a kedy už nie," pokračuje Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Foto: TASR, Michal Svítok
S bývalým šéflekárom československej a neskôr slovenskej futbalovej reprezentácie súhlasí aj Pavol Hlavačka.
Hlavný tréner slovenskej boxerskej reprezentácie, ktorý vedie mužov aj ženy, však tvrdí, že problém sa netýka len Chelífovej a Lin Jü-tching.
"Témou by sa mali kompetentní rozhodne zaoberať, pretože nie je to len o nich dvoch. V ženskom boxe je viacero pästiarok, ktoré majú muskulatúru a stavbu tela podobnú viac mužskej ako ženskej. Napríklad, okrem Alžírčanky a Kórejčanky štartuje na olympiáde aj boxerka, ktorá sa identifikuje ako muž. Je ženou, ale cíti sa ako muž.
Treba, aby boxerské federácie v spolupráci s olympijským výborom určili, čo je normálne pre súťažiacu v ženskej kategórii a čo už nie. Mne ako trénerovi je jedno, ako sa daný človek cíti pohlavne či aká je jeho sexuálna orientácia, ale pravidlá musia byť stanovené. V opačnom prípade hrozí ohrozenie férovej súťaže a v horšom prípade poškodenie zdravia," zdôrazňuje Hlavačka.
Muž vs. žena
Bývalý aktívny pästiar obe boxerky pozná. Sledoval ich na turnajoch, kde štartovali jeho zverenkyne. Na to, že niektoré pästiarky majú oproti súperkám výhodu, upozorňuje už dlhšie.
Foto: Profimedia
„Som rád, že sa o tejto téme hovorí. Aj naše dievčatá patria k európskej špičke, máme skutočne šikovné pästiarky. Keď sa ma niekto spýta, čo našim chýba k svetovej špičke, odpoviem, že najväčší hendikep je, že slovenské dievčatá sú dievčatá… Sú rýchle, technicky veľmi dobre pripravené, ale mnoho súperiek na top svetovom leveli vyzerá z hľadiska muskulatúry výrazne inak,“ pokračuje.
S Chelífovou má aj osobnú skúsenosť. Stretol ju pred pár rokmi v Maďarsku, kde slovenská a alžírska reprezentácia spoločne absolvovali tzv. sparingový kemp.
"Bolo to myslím šesť-sedem rokov dozadu. Viedol som vtedy našich mužov. Na jednom z tréningov naši chalani spárovali s Alžírčanmi a na Viliama Tankóa nevyšiel súper. Videl som Chelífovú, ako pracuje na mechu.
Boli sme tam tri dni, po celý čas som myslel, že je to muž a tak som „ho“ zavolal, nech ide spárovať s Vilom. Ona sa vtedy otočila a vraví mi, že: ja som ale žena! Až vtedy som pochopil, čo je zač, pretože ako žena nevyzerala…" opisuje Hlavačka.
Foto: TASR, Martin Baumann
Podľa Maloviča majú boxerky so zvýšenou hladinou testosterónu oproti súperkám značnú výhodu.
"Disponujú väčšou svalovou silou, tým pádom silnejšími údermi, ako aj lepšou pohyblivosťou. Majú mužské vlastnosti, ktoré pri boxe prevyšujú ženské, aj keď donedávna to nebolo také jasné, keďže obe prehrávali svoje zápasy skôr, ako by sa dostali na medailové umiestnenia.
To znamená, že všetko je vývoj. Pokiaľ aj tréningové dávky v ich prípadoch prispievajú k „mužatkovosti“, znášajú viac, ako bežné dievčatá," tvrdí uznávaný expert.
Dcéru by nepustil
Vo velterovej váhe boxovala v Paríži aj Jessica Triebeľová. Mala ťažký žreb a po prehre s úradujúcou vicemajsterkou sveta Alcindou Panguanovou z Mozambiku sa rozlúčila s olympijským turnajom už v 1. kole.
Ak by bol výsledok opačný, jediná slovenská pästiarka pod piatimi kruhmi sa teoreticky mohla stretnúť aj s Chelífovou. K súboju by však zrejme nedošlo.
„Otec Jessiky Peter Triebeľ, ktorý je aj jej trénerom, vyhlásil, že by ju do ringu s Alžírčankou nepustil. Keď sme boli v Paríži, tému sme tam nerozoberali, ale zachytil som jeho slová po príchode domov. Má pravdu, súperka by bola vo výhode,“ vraví Hlavačka.
Čítajte viac Absurdita a risk, zhodnotila kontroverznú boxerku jej kolegyňa. Upozornila na dôležitú vec
Chelífová má podľa neho väčšiu silu ako jej súperky, ale ide aj o jej kvalitu.
„Je dobrou boxerkou. Nie to len o tom, že príde do ringu a mláti súperky hlava-nehlava. V minulosti viackrát prehrala. Určite nie je nezdolateľná, aj v jej kategórii sú veľmi dobre pripravené, fyzicky silné pästiarky,“ pokračuje.
Na záver zopakuje, že vyriešenie situácie majú v rukách kompetentní.
„Treba stanoviť jasné pravidlá, čo je v norme a čo nie. Niečo na štýl atlétov. V atletike, ak má niekto nadmerné hranice v určitých hodnotách, tak sa to minimálne ďalej skúma. Odborníci, lekári a športoví funkcionári musia nastaviť pravidlá tak, aby daný športovec nebol mimo fair play a aby nebol oproti súperom zvýhodnený – špeciálne v boxe ako v kontaktnom športe,“ dodáva tréner slovenskej reprezentácie.
Svoj záverečný názor na tému poskytne aj Malovič.
„Odvtedy, ako som sa stal lekárom, som zaujatý proti športom ako box alebo zápasy v klietke. U mužov, ale najmä u žien. Som proti ženskému boxu, aj proti ženskému vzpieraniu, pretože si myslím, že tieto športy sú proti prirodzenosti ženy,“ zakončí.
