Mnohým preto leží v žalúdku a často ho kritizujú. Otvorene hovorí o cieli získať na OH v Paríži štyri zlaté medaily. Prvú z nich, vo svojej slabšej disciplíne, si už môže odškrtnúť.
Šprintér Noah Lyles sa stal prvým Američanom po dvadsiatich rokoch, ktorý bral na olympiáde zlato v behu na sto metrov. Pred ním triumfoval v populárnej šprintérskej disciplíne v Aténach 2004 jeho krajan Justin Gatlin.
„Keď som zbadal svoje meno na tabuli, pomyslel som si: Pane Bože, ja som neuveriteľný,“ opísal Lyles svoje emócie v rozhovore pre Eurosport.
Vo finále zabehol rovnaký čas ako jamajský šprintér Kishane Thompson (9,79). Rozhodnúť tak musel fotofiniš, ktorý o 5 tisícin sekundy prisúdil víťazstvo Američanovi.
Som vlk medzi vlkmi
Hovorí sa o ňom ako o nástupcovi fenomenálneho Usaina Bolta. Jamajčan, ktorého prezývali Blesk, je držiteľom ôsmich zlatých olympijských medailí. Američan sa ešte musí snažiť, aby ho dostihol.
„Veľmi som túžil po zisku zlata z olympiády. Do Paríža prišli všetci šprintéri skvele pripravení. Ja som chcel dokázať, že som vyvolený. Som vlk medzi vlkmi,“ mieni Lyles.
Celý svet obleteli zábery ako oslavuje olympijské zlato. Postavil sa k zvonu, ktorým ohlasujú záverečné kolo pri behoch na dlhšie trate.
Chytil povraz, ktorý bol k zvonu pripevnený a silno ho viackrát zatiahol. Fanúšikovia na štadióne Stade de France mu búrlivo aplaudovali.
„Mal som tú myšlienku v hlave už dlhšiu dobu. Vždy som túžil zazvoniť na ten zvon. Videl som zopár športovcov, ktorí na ňom zazvonili, raz, dvakrát, trikrát. Ja som si povedal, že ak dostanem možnosť, zazvoním na ňom toľko, koľko len budem vládať,“ vysvetlil Lyles.
Na záver rozhovoru sa opýtal reportérky, aký titul má olympijský víťaz. Tá mu povedala, že je najrýchlejším mužom planéty, na čo Lyles, ktorý je veriaci, zareagoval jedným slovom: „Amen.“
Jeho cesta na olympijský vrchol však bola náročná a komplikovaná zároveň.
Čítajte viac Uf, to muselo bolieť! Skokanovi zabránilo v pokorení rekordu na OH jeho prirodzenie. Kuriózny moment fanúšikov pobavil
Trpí klinickou depresiou
Lyles v otvorenom rozhovore pre USA Today Sports prezradil, že po olympiáde v Tokiu trpel depresiou. Bral silné lieky, ktoré ho limitovali v tréningoch. Snažil sa nájsť rovnováhu medzi výbušnosťou, ktorú ako šprintér potrebuje, a pokojom.
„Dostal som sa do fázy, keď už lieky nepotrebujem, ale stále nie som úplne vyliečený. Dokážem sa však kontrolovať a udržať si mentálnu stabilitu. Naďalej mám dvoch terapeutov, s ktorými komunikujem na pravidelnej báze,“ vraví.
Klinickou depresiou trpí aj jeho matka, ktorá je rada, že syn o nepríjemnej téme hovorí a využíva svoj vplyv. Vďaka tomu šíri osvetu nielen medzi Afroameričanmi, ktorí často držia svoje psychické problémy v tajnosti, pretože ich považujú za slabosť.
„Naučil som sa, ako sa dostať cez ťažké časy a nepríjemnosti, ktorým veľa ľudí čelí. Veľmi dôležité je urobiť prvý krok a požiadať o pomoc. Každému radím, aby od seba neodháňal ľudí, ktorí sú vám blízki a záleží im na vašom zdraví. Zároveň som sa naučil vyvíjať sa ako osobnosť,“ vraví 27-ročný Američan.
Pár hodín po zisku olympijského zlata napísal na sociálnej sieti Twitter inšpirujúci status. Je zrejmé, že sa ním snažil motivovať všetkých ľudí, ktorí trpia rôznymi zdravotnými ťažkosťami.
„Mám astmu, alergie, dyslexiu, poruchu pozornosti a depresie. Niečo vám však poviem: to, čím si prechádzate, nedefinuje to, čím sa môžete stať,“ napísal.
Chce pokoriť Bolta
Zisk olympijského bronzu z Tokia spred troch rokov na 200 metrovej trati ho motivoval. Tvrdil, že v ňom zapálil oheň, aby na sebe pracoval ešte tvrdšie.
Na konte má už šesť titulov majstra sveta, ale sám cítil, že až zlato z olympiády ho dostane na výslnie, o ktorom vždy sníval.
„Bolo to ako na horskej dráhe. Vzostupy a pády. Zvyčajne sa na všetky behy teším, ale na olympijskej scéne som bol na 100 metrov prvýkrát. No stačí vám len ten jeden beh. Pokiaľ ho zvládnete, na ničom inom nezáleží,“ konštatuje.
Foto: JUNG Yeon-je / AFP / AFP / Profimedia
Vo vlastnej krajine má mnoho neprajníkov za spôsob, akým sa často vyjadruje. Naposledy si robil žarty z NBA.
Na tlačovej konferencii po MS v atletike sa smial, že najslávnejšiu basketbalovú ligu uvádzajú ako majstrovstvá sveta.
Podobne sa Američania vyjadrujú aj pri bejzbale, kde finále MLB označujú ako Svetovú sériu.
„To sú majstri sveta čoho? Spojených štátov? Nechápte ma zle, milujem USA, lenže to nie je celý svet. Toto je svetová súťaž,“ vyhlásil o atletickom šampionáte Lyles.
Teraz sa však stal pre celú Ameriku hrdinom. Krajina, ktorá miluje silné príbehy a emócie, zrazu k nemu vzhliada. Lyles má podobnú povahu ako Bolt, ktorý bol rovnako veľkým šoumenom.
Jeho cieľom je získať pozornosť pre seba i pre atletiku, ktorá sa neteší takej popularite ako iné športy.
„Vždy som túžil po tom, aby poznali moje meno a to nielen fanúšikovia atletiky ale aj bežní ľudia, ktorí príliš šport nesledujú. Preto už roky pracujem na tom, aby som dokázal upútať nielen na trati ale aj mimo nej,“ vraví.
Čítajte viac Stovka, ktorá vojde do olympijskej histórie. O zlate i mieste na pódiu rozhodovali tisíciny
Ten je najväčšou hviezdou dokumentárneho seriálu na Netflixe, kde prezradil, že si zaslúži mať aj vlastnú sériu tenisiek. Bol by to podľa neho ďalší krok k spopularizovaniu atletiky.
„Chcem sa stať najlepším šprintérom na svete. Chcem byť najlepší v dejinách,“ vyhlásil Lyles. Jeho obľúbeným cudzím slovom je bibliotéka, teda knižnica.
Americký šprintér robí všetko, aby sa raz zapísal do kníh ako najznámejší a najlepší šprintér všetkých čias. Ak sa mu v Paríži podarí uspieť aj na dvojstovke a prekonať Boltov rekord (19,19 s), bude mať k tomu výrazne nakročené.
