Novak Djokovič si konečne splnil olympijský sen.
Po neúspechoch v Pekingu, Londýne, Riu de Janeiro a Tokiu sa dočkal zlatej medaily spod piatich kruhov, keď v epickom finále zdolal o 16 rokov mladšieho španielskeho rivala Carlosa Alcaraza 7:6, 7:6.
Zároveň zarmútil viacerých súperov, keď rezolútne vyhlásil, že je hladný po ďalších úspechoch a nad odchodom do tenisového dôchodku ani len nerozmýšľa.
Balkánsky temperament
O Srbovi dlhé roky platí, že fanúšikovia ho buď milujú alebo nenávidia. Razom však treba dodať, že po epickom finále na dvorci Philippa Chatriera sa druhá skupina výrazne zmenšila.
Čítajte viac Djokovič má poslednú trofej, ktorá mu v zbierke chýbala. Srb získal zlato z olympiády a zapísal sa do histórie
Nestarnúci Srb je fenomenálny športovec a najúspešnejší hráč tenisovej histórie, ale aj človek, ktorý rozdeľuje masy. Môže za to predovšetkým jeho správanie mimo kurtu.
Nedal sa zaočkovať a počas pandémie nedodržiaval pravidlá, ktoré musela s nevôľou akceptovať „bežná“ populácia.
Rád provokuje politickými vyhláseniami, keď po víťaznom zápase napíše na sklo kamery „Kosovo je Srbsko“. Ľudí dráždia aj jeho reči o spiritualizme či konšpiračné teórie jeho manželky Jeleny.
Často rozpráva o tom, ako ho poznačilo bombardovanie NATO v Belehrade, ale opomenie fakt, že vojnu v bývalej Juhoslávii začalo Srbsko, ktoré počas genocíd a masových popráv pripravilo o život desiatky tisíc predovšetkým bosnianskych Moslimov či kosovských Albáncov.
Na Rogera Federera či Rafaela Nadala nikdy fanúšikovia „nebučali“ počas zápasov tak, ako na srbského člena veľkej trojky. Djokovič ich vie vyprovokovať svojím temperamentom či gestami. Patria tým, ktorí mu neprajú.
„Nikdy sa nemôžete zapáčiť všetkým. Hrám pre ľudí, ktorí milujú tenis. Verím ale, že moju hru si užívajú aj tí, ktorí po väčšine fandia súperom,“ zvykne hovoriť.
Slzy na kurte
Vyvrcholenie nedeľňajšieho popoludnia na kurtoch Rolanda Garrosa však nebolo o politike či názorovej rozdielnosti na pandémiu a iné témy.
Športový svet videl boj žijúcej legendy o vytúženú trofej, ktorá jej dovtedy v bohatej zbierke úspechov chýbala.
Djokovič hral nielen za seba, ale aj za celé Srbsko. Cítil, že ak by neuspel, jeho takmer dokonalý odkaz by nebol kompletný.
Za úžasný výkon, ktorý korunoval víťazným forhendom v tajbrejku druhého setu, si zaslúži absolutórium. Pravou oslavou lásky, dobra a v podstate všetkých olympijských princípov však bolo jeho konanie po poslednej loptičke.
Premohli ho emócie, od šťastia sa triasol, plakal. Vyobjímal manželku, vystískal obe deti.
„Dal som do zápasu srdce, dušu, rodinu – moje všetko, tak, aby som uspel. Som neskutočne šťastný, že sa mi to podarilo. Zdolal som najlepšieho hráča na svete, ktorý predviedol fantastický tenis,“ vravel so zlatou medailou na krku.
Plakal nielen on, ale aj jeho súper. Alcaraz hral výborne, niekoľkokrát bol blízko, aby Srba brejkol a išiel do výhody, ale posledný kúsok mu zakaždým vypadol zo skladačky.
Počas pozápasového rozhovoru s krajanom, bývalým tenistom Álexom Corretjom na neho doľahla dôležitosť okamihu a neubránil sa slzám.
Foto: Profimedia
„Nebudem klamať, nezvládol som tlak, že hrám za Španielsko. Je iné, keď nastupujete na turnajoch za seba a na olympiáde za celú krajinu. Novak predviedol parádny výkon, gratulujem mu,“ reagoval Alcaraz, ktorému Djokovič oplatil finálovú prehru z júlového Wimbledonu.
Odkaz Slovákovi
Hviezdny Srb má po nedeli zaistenú tenisovú nesmrteľnosť.
Skompletizoval tzv. Zlatý slam, keď vyhral všetky štyri grandslamy i olympijský turnaj. Pred ním sa to podarilo len štvorici Steffi Grafová, Serena Williamsová, Andre Agassi, Rafael Nadal.
Priaznivci teraz „Nolemu“ prajú, aby správne odhadol moment a s výnimočnou kariérou sa rozlúčil na vrchole.
Lenže on na také niečo zatiaľ nemyslí. Športovec s výnimočnou pracovnou morálkou potvrdil, že končiť sa rozhodne nechystá.
Čítajte viac NÁZOR: Príbeh bez medailovej bodky
„Pracujem tvrdšie, ako ktorýkoľvek mladší hráč. Aj to je jeden z dôvodov môjho úspechu. Prešiel som dlhú cestu. Trofeje sú cenné, ale som tu predovšetkým preto, že milujem tenis,“ zdôraznil.
Po zisku najcennejšieho kovu reagoval aj na slová svojho bývalého trénera Mariána Vajdu.
Slovák pred finále vyhlásil, že ak Djokovič neuspeje v Paríži, bude hrať minimálne do roku 2028, aby mohol vyhrať zlato na olympiáde v Los Angeles.
„Marián je môj blízky človek, pozná ma tak dobre, ako moji rodičia. Mal pravdu. Olympijské zlato má pre mňa takú cenu, že by som hral aj na ďalšej olympiáde. Uvidíme, či sa v Los Angeles predstavím,“ vyjadril sa.
Trofeje, rekordy, medaily. Djokovič ich získal už takmer všetky.
Najbližší míľnik je jasný – vyhrať 25. grandslam v kariére a osamostatniť sa v historickej tabuľke. Momentálne sa na jej čele delí o prvé miesto s austrálskou legendou Margaret Courtovou.
Najbližšiu šancu na prekonanie rekordu dostane už o tri týždne, keď v New Yorku štartuje US Open.
Vo Flushing Meadows bude obhajovať titul, vo vlaňajšom finále zdolal Rusa Daniila Medvedeva v troch setoch.
