Ak ju nemáte čistú a sústredenú, v jednom z najvyrovnanejších olympijských športov neuspejete. Športová streľba je vo svojom fachu nevídaný zjav. Fanúšikov na Slovensku najviac zaujíma počas vyvrcholenia štvorročného olympijského cyklu. Zvykli si, že pevné nervy a presná muška prinášajú pod Tatry radosť a medaily.
Z ôsmich olympiád v ére samostatného Slovenska sa strelcom podarilo získať minimálne jednu medailu na piatich. Po vodnom slalome je to najúspešnejšia slovenská disciplína. A hoci včera v Paríži predviedli Vanesa Hocková a Danka Barteková husársky kúsok v skeete, na cenný kov nedosiahli.
Čítajte viac Sedem rokov roboty, zo stratosféry k ničomu. Na konci Bartekovej horskej dráhy je úspech v Paríži
„Dve Slovenky vo finále? Unikát. Užili sme si to, škoda, že z toho nebol aspoň jeden medailový úspech," pripustil Juraj Sedlák, tréner Vanesy Hockovej.
Debut bez odmeny
Tretina finalistiek nedeľňajšej bitky o medaily spojila svoju prípravu so strelnicou v Trnave. Skúsená Barteková a debutantka Hocková mali finále rozohrané dobre, ale nakoniec skončili mimo pódia. Museli sa uspokojiť so šiestou, respektíve štvrtou pozíciou.
„Išli sme do finále ako štvrtí v poradí a tak sme skončili štvrtí. Škoda, bola tam šanca posunúť sa vyššie. Lenže prišlo piate stanovište, ale to sa stáva. Som spokojný a aj Vanesa by mala byť. Hoci ju vo vnútri zrejme mrzí, že medailu nezískala. Lebo vo finále sú ambície jasné, chcete mať cenný kov," hodnotil Sedlák.
Čítajte viac Talianke, ktorú vypla najsledovanejšia boxerka OH jedným úderom, ponúkajú štedrú prémiu. Reakcia prekvapila
Viac-menej spokojný bol aj Bartekovej mikrotím, za ktorý hovoril tréner Štefan Zemko. „Drela úplne maximálne. Aj sama hovorila, že takto vydreté preteky asi ešte nezažila. Nakoniec išla cez rozstrel, ale finále je skvelé. Nevedela sa na miestach, kde robila chyby, chytiť toho druhého terča. Nebolo to ono," vravel Zemko.
Koniec tieňa a ticha
Myseľ jeho kolegu Sedláka zaviedla k neuveriteľnej predstave. Takej, aká sa stala len jediný raz v slovenskej histórii. Na olympiáde 2000 v Sydney stáli na pódiu dvaja Slováci. Michal Martikán skončil v kategórii C1 druhý, jeho vodnoslalomársky kolega Juraj Minčík bral bronz.
„Už som videl v mysli aj dve Slovenky na stupňoch víťazov, ale tento šport vás rýchlo vylieči. Stalo sa to aj mne, už asi tisíckrát. Prišli sme, aby sme uspeli. Podarilo sa, ale medaila by bol bonus navyše," pokračoval Sedlák.
S obdivom sledoval, ako sa jeho 24-ročná zverenka popasovala s debutom na najvyššom športovom fóre. Najmä v druhý deň kvalifikácie a na úvod finále sa zdalo, akoby sa jej nervozita netýkala.
V tomto je taká zvláštna, v pozitívnom slova zmysle. Ak si niečo zaumieni, premení to do reality.
Čítajte viac Neskutočné emócie, vytúžené zlato. Svet oslavuje šampióna Djokoviča: Odohral životný zápas za svoje Srbsko!
„Nejaký stres určite mala, veď na olympiáde sa nedá strieľať v absolútnom pokoji. Dokázala to však zvládnuť. Technicky veľmi dobre a plynulo strieľala."
V nedeľu plynulo strieľala 66 terčov za sebou bez jedinej chyby. Lenže potom nakopila tri v priebehu štyroch rán a zaplatila nováčikovskú daň aj s úrokmi. Stratu už dohnať nedokázala.
„Pravdepodobne jej vyplo pozornosť. Možno neskoro zareagovala, bolo to pomalé. Stačí desatina a máte problém holuba trafiť," tvrdí Sedlák.
S čím Hockovú privítal po vydarenom finále, neprezradil. Vraj sú tie slová príliš osobné. „Snažil som sa ju povzbudiť, lebo na prvý pokus skončiť štvrtá na olympiáde je úspech. Za dva roky sa posunula vysoko – osobnostne aj výkonnostne. Ak v tom bude pokračovať, pôjde medzi užšiu svetovú špičku. Ľahké to nebude. Preteky v Paríži prežila tak, ako žiadny iné. Bolo fantastické ju sledovať."
Čítajte viac Hocková skončila tesne pod medailovými priečkami, Bartekovej finále nevyšlo
V Chateauroux si užívala tieň a ticho. Žiaru reflektorov a ruch mikrofónov na seba strhla Barteková. Vystúpením 4. augusta 2024 a štvrtou priečkou sa jej však sladké časy bez tlaku skončili.
„Určite bude väčší. Teraz sme mali výhodu, lebo pozornosť bola na Danku. Mala to nesmierne náročné. Želal som jej medailu, drela roky," reagoval Sedlák.
Budúcnosť nevyzerá zle
Strelci sú akási rodina. Často sú jej členovia osamotení. S brokovou zbraňou zlomenou na ramene a so svojimi myšlienkami smerujúcimi k asfaltovým holubom. Keď sa však niekomu zadarí, poprajú si. Bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Platilo to aj v momente, keď Barteková ako prvá opustila finálový poltucet.
„Tento rok sme začali úplne od piky. V Maroku jej to na Svetovom pohári nevyšlo, trápili sme sa. Vytvorila si tím ľudí a dostali sme sa nakoniec do finále v Paríži. Nebolo to ľahké," spomína na rok 2024 Zemko.
Čítajte viac Španielka bola blízko k víťazstvu, potom sa ozval hrozivý výkrik. Trhá mi to srdce, reaguje tréner
Slovenská streľba a medailové úspechy idú k sebe od začiatku samostatnej Slovenskej republiky. Na olympiádach v Atlante 1996 a Aténách 2004 získal cenný kov Jozef Gönci. V Pekingu 2008 sa prvýkrát zaskvela Zuzana Rehák Štefečeková, o štyri roky neskôr získala Barteková bronz. Posledný cenný kov sa datuje do roku 2021, keď Rehák Štefečeková získala olympijské zlato.
„Keď sa od strelcov veľa čaká, tlak je veľmi enormný. Ťažko sa s tým pracuje, keď na vás čakajú vlastné položky. Možno, keď nebudeme od streľby čakať ktoviečo, znova môžu prísť medaily," zamyslel sa Zemko.
Budúcnosť slovenského športu pred ďalšími olympijskými hrami v Los Angeles nevyzerá ružovo. V streľbe by to však také čierne byť nemuselo. Okrem tradičných stálic sa dopredu tlačí aj omladina.
„Vyrastá nám šikovná konkurencia aj smerom do budúcnosti v ženskom tíme," vraví Sedlák. „Videli ste Vanesu, taktiež jej sestra Mirka je juniorská šampiónka. Niečo tam je," dopĺňa Zemko.
Na ďalšiu streleckú medailu si Slovensko musí počkať ďalšie štyri roky. Minimálne.
