A kým singlekanoistku ešte čakajú ďalšie olympiády, jej kamarát z divokej vody Jakub Grigar je v Paríži v pozícii skúseného harcovníka. Dnes zabojuje v semifinále (15.30) a prípadne finále (17.30, prenos vysiela STVR) mužského kajaku.
„Som rád, že to zvládli svaly aj rameno. Je to dobrý ukazovateľ, že po fyzickej stránke sme urobili maximum,“ povedal Grigar po utorňajšej úspešnej kvalifikácii.
V Riu bolo zlato na dosah
Slovákom sa zatiaľ vo vodnom kanáli Vaires-sur-Marne darí. Čo kategória, to finále. Navyše, Matej Beňuš získal bronzovú medailu v nabitej kategórii C1.
Okrem Paňkovej štvrtého miesta nesklamala ani deviata Eliška Mintálová v K1. Medailová šnúra vodných slalomárov spod Tatier sa teda natiahla.
Od Atlanty 1996 až do Paríža 2024 sa na divokej vode vždy Slováci tešili aspoň z jedného cenného kovu.
Je to určite obrovský záväzok. Ak sa však pozrieme na náš tím, tak si myslím, že máme na to, aby sme v tejto tradícii pokračovali a aspoň jednu medailu priniesli domov na Slovensko," úspešne predpovedal Grigar ešte pred odletom do francúzskej metropoly.
Čítajte viac Nikdy nevynechala tréning, hoci tam boli slzy i bolesť. Paňková je diamant, ktorý plní sny
Bol to práve on, kto v Tokiu zachránil najúspešnejší slovenský šport pod piatimi kruhmi. V tréningovej atmosfére pandemickej tokijskej olympiády využil životnú formu a získal striebro.
„Som šťastný. Keď som bol malý, nevedel som si predstaviť, že tu raz budem stáť so striebornou olympijskou medailou. Šport nie je jednoduchý a veľakrát bolí,“ usmieval sa.
Prvým cenným kovom v kajaku na OH od fenomenálnej Eleny Kaliskej si vynahradil smolné Rio. Pred pretekmi by piatu pozíciu bral všetkými desiatimi, ale po nich bolo na mieste aj sklamanie.
Finálová jazda mala zlaté parametre až do dvoch bránok v absolútnom závere. Pokazil ich a z prvej priečky klesol na piatu. Na bronz stratil 44 stotín sekundy, na zlato deväť desatín sekundy.
Čítajte viac Keď som zvládla olympiádu, dám aj maturity. Štvrté miesto bolí i hreje, priznala uplakaná Paňková
Vyrovnanosť mužského kajaku v praxi ho však skôr motivovala ako pribrzdila. "Nič to. Stále som mladý a je to pre mňa impulz, aby som trénoval trikrát viac ako doteraz.“
Radikálna zmena
Mladý Lipták sa doma učil od najlepších z najlepších – Kaliskej a Michala Martikána. Prijímal cenné rady a pod vedením Tomáša Mráza si splnil veľký olympijský sen. Rio síce necinklo, ale Grigar v tínedžerskom veku rozhodne nesklamal.
Ďalší olympijský cyklus sa pod vedením Mráza nevyvíjal najlepšie. Grigar sa nedokázal pravidelne dostávať do finále na vrcholných podujatiach. A tak ho v priebehu sezóny nahradil Stanislav Gejdoš.
Nezvyčajný krok vysvetlil Grigar nasledovne: "Uznávam, že zmeniť trénera v prebiehajúcej sezóne bol risk. Musel som ho však spraviť. Potreboval som nový impulz.
Mal som kvalitného trénera, lenže začali škrípať niektoré veci a celý náš vzťah zhoršovali. Stana som považoval za skvelú alternatívu.
Foto: ČTK / AP / Kirsty Wigglesworth
Je to veľký profík. Videl som, ako pracuje so svojimi zverencami. Chcel som to zažiť aj ja. Začali sme sa výkonu venovať do hĺbky. Po dvoch mesiacoch sme prišli na to, kde bol problém," naznačil Grigar v roku 2019.
Bol v tom, o čom sa šepkalo. Grigar bol pretrénovaný, unavený a ozývali sa aj staré či nové boľačky. "Hovorí sa, že menej je niekedy viac. Prestali sme tlačiť na pílu – v tréningu aj pretekoch.
Človek vždy chce byť najrýchlejší a tak pádluje čo najviac. Skôr som sa naučil, že je lepšie zaberať menej, ale v správnych časoch. Loď ma potom začala viac počúvať a zrazu som sa vrátil do finále."
U Grigara to však nebolo len o radikálnej zmene na trati, ale aj mimo nej. Kouč Gejdoš totiž prekopal celý systém prípravy.
„Bolo to náročné. Ostatní sa mi smiali, keď som chodil do kuchyne s váhou,“ usmial sa Grigar pri otázke, ako sa zmenil systém jeho stravovania.
Operované rameno
Presné váženie každého jedla a tiež vypilovanie techniky prinieslo životný úspech v Tokiu. Striebro malo cenu zlata. "Ako v každom športe, aj tu je za medailou veľa driny, bolesť a plač.
Čítajte viac NÁZOR: Šťastie alebo umenie? Beňuš je majster podstupovania prípustnej miery rizika
Šport nie je iba krásny, dostať sa na vrchol je drina. Za veľa vďačím svojmu tímu, kde každý člen robí svoju robotu," doplnil Grigar.
Hoci v apríli oslávil 27. narodeniny, roky 2023 a 2024 majú od ideálu ďaleko. V októbri minulého roka síce definitívne získal miestenku do Paríža, musel vlani absolvovať aj operáciu zraneného ramena. Návrat do súťažného tempa nebol rýchly ani jednoduchý.
Bolesti sa stále ozývali aj v tomto roku. Hoci podľa vlastných tréningových parametrov absolvoval najlepšiu zimnú prípravu v kariére, vo februári si natrhol sval zo zadnej strany ramena na chrbte.
Viac ako mesiac netrénoval. Keď sa vrátil, zrejme sa uponáhľal a ozval sa zápal. Napriek všetkému si v najnabitejšej kategórii verí.
Grigar má kvalitu na to, aby napodobnil Beňuša v pozícii dvojnásobného olympijského medailistu. V rukách to má jeho rameno.
