Na vrcholných podujatiach to predvádza pravidelne. Dalo by sa povedať, že je majstrom odhadu a kontroly rizika. Eso vytiahol na súperov až vo finále a stal sa prvým slovenským medailistom na olympiáde v Paríži 2024.
Vodný slalomár Matej Beňuš má bronz. Reprezentant v kategórii C1 v pondelňajšom finále predviedol výbornú jazdu v kanáli Vaires-sur-Marne. Lepší boli iba domáci Nicolas Gestin a strieborný Angličan Adam Burgess.
Čítajte viac Bronzovú jazdu Mateja Beňuša na OH v Paríži sme sledovali ONLINE
Beňuš si tak pripísal druhý cenný kov spod piatich kruhov, keď sa pred ôsmimi rokmi stal strieborným olympijským medailistom v Riu de Janeiro.
Preteky otvorila slovenská legenda Michal Martikán, ktorému túto rolu zveril jeho niekdajší rival a dnes šéf organizačného výboru Tony Estanguet.
Obaja olympijskí šampióni v kategórii C1 boli vyznávačmi náročných tratí. A presne takú organizátori pretekárom pripravili v nedeľňajšej bitke o finálovú dvanástku.
„Trať je oproti kvalifikačnej veľmi náročná, roztiahli to práve tam, kde to bolo jednoduché,“ priznal Matúš Hujsa.
Beňušov tréner nerobil veľkú vedu z predposledného postupového miesta, takmer desaťsekundovej straty na víťaza kvalifikácie Nicolasa Gestina, dvoch dotykov na bránkach 2 a 16 a tiež celkového času cez sto sekúnd.
"Dva dotyky boli trocha zmätočné, ale vedel som, že to vydá na finále. Za Maťom išlo desať lodí a bola celkom vysoká pravdepodobnosť, že niekto nebude mať ideálnu jazdu. doplnil Hujsa.
Vždy býva pokojný
V detstve skúšal viaceré športy. Vďaka výške to mohol ďaleko dotiahnuť v basketbale. Lenže 196-centimetrov vysoký Matej Beňuš začal holdovať vode.
Najskôr pokojnej, neskôr divokej. A keď v roku 1996 prišiel prvý úspech Slovenska vo vodnom slalome na olympiáde, bolo rozhodnuté.
„Je to úžasný pocit. Odkedy Martikán priniesol zlato z Atlanty 1996, bolo mojím snom získať medailu z olympijských hier. A teraz sa mi sen splnil,“ uviedol Beňuš po Riu.
Detstvo rodáka z Bratislavy je úzko späté s vodnoslalomárskym klubom v Karlovej Vsi. Doviedli ho tam rodičia Ladislav a Jana, obaja telocvikári.
Okrem pádlovania v lodi skúšal hocičo – futbal, stolný tenis, basketbal, volejbal. Šikovnosť ukázal neskôr aj v ľadovom hokeji.
Veľká páka, ktorú vďaka širokému rozpätiu rúk používa, je jednou z jeho kľúčových zbraní. Po tom, čo začínal ako rýchlostný kanoista na pokojnej vode, sa rozhodol pre adrenalínovejšiu voľbu. Pokoj si však preniesol na divokú vodu.
„Vždy býva veľmi pokojný,“ tvrdí manželka Ivana.
Koniec roly čakateľa
Jej životná láska sa drží motta: "Voda je živel, treba ísť s ňou, nie proti nej.“ V Brazílii ho Beňuš splnil do bodky. Lepší bol len ďalší čakateľ – Denis Gargaud Chanut. Ich príbehy sú podobné. Slovák čakal na šancu za fenomenálnym Martikánom, Francúz za Estanguetom.
„Všetci čakali, že keď prídem po Mišovi, bude z toho medaila. Tlak bol veľký, ale zvládol som to,“ spomínal Beňuš na rok 2015, keď vytlačil Martikána z postu slovenskej jednotky. Veľkým favoritom na cenný kov bol aj pred tromi rokmi. Pandémia posunula olympiádu v Tokiu na rok 2021.
„Nemám na to najlepšie spomienky. Stavitelia trate vo finále "zarezali“ všetkých pravákov. Skončil som šiesty, ako najlepší z nich. Stavitelia sa snažia pripraviť trať tak, aby vyhovovala aj ľavákom aj pravákom, ale v tej finálovej tokijskej to neplatilo," lamentoval Beňuš.
Cestou k úspechu vo vodnom slalome je najazdiť si kanál čo najviac. Pred Riom bol pretekárom, ktorý tam strávil najviac času – mimo domácich Brazílčanov. V Tokiu bola príprava komplikovanejšia, ale v Paríži znova nenechal nič na náhodu.
Absolvoval päť týždenných kempov a krátko po začiatku Hier sa odhodlal k radikálnemu kroku. O úspechu na olympiáde rozhodujú detaily. Beňuš si na ne so stoickým pokojom potrpí. Perfekcionizmus mu priniesol ďalší úspech.
