Džudo sa vyznačuje rešpektom k súperovi a na olympijských hrách by to malo platiť dvojnásobne. Tadžik však v osemfinálovom súboji do 66 kilogramov ukázal, že to pre neho nemá veľkú hodnotu.
Jeho súperom bol Izraelčan Baruch Shmailov. Po vyhranom súboji sa Emomali svojmu súperovi v rámci dodržania pravidiel uklonil, no na klasické podanie rúk nedošlo.
Miesto toho zakričal dve slová, ktoré sú známe po celom svete. Alláhu akbar, čo v arabčine znamená: Boh je najväčší.
Čítajte viac Viete, aké sú ženy! Kolegyňa ho varovala, no komentátor pokračoval v nevhodných poznámkach. Na OH skončilNa Blízkom východe ide o bežný pozdrav, v Európe si ho však ľudia často spájajú sa radikálnym islamom a teroristami.
Slová isto neboli zvolené náhodne. Náboženská nevraživosť medzi moslimami a židmi sa ešte viac vyhrotila po minuloročnom začiatku konflikte medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.
Tá sa prejavuje aj v Paríži. Počas futbalového zápasu Izraelčanov proti výberu Mali sa hralo v nepríjemnej atmosfére, za neustáleho piskotu a na tribúnach bolo vidieť vlajky Palestíny.
Izraelských športovcov už pred odjazdom do Paríža varovali, že sa môžu stať cieľom útokov. Viacerí z nich dostali výhražné správy.
Emomali si tak svojim správaním a pokrikom veľa nových fanúšikov nezískal. S turnajom sa však rozlúčil už po ďalšom zápase a bolestivým spôsobom.
Jeho štvrťfinálovým súperom bol Japonec Hifumi Abe, ktorému sa v Paríži podarilo obhájiť zlato z Tokia 2020. Emomali mu veľa starostí nenarobil.
Japonec ho navyše hodil na lopatky a Emomali si pri páde vykĺbil rameno. S turnajom sa tak rozlúčil v kaluži sĺz, keďže ide o veľmi bolestivé zranenie.
„Dobehla ho olympijská karma,“ napísal na sociálnej sieti Michael Dickson, známy bojovník za práva Izraelčanov a jeden z najvplyvnejších Židov na twitteri.