"Je to úžasný pocit. Odkedy Michal Martikán priniesol zlato z Atlanty 1996, bolo mojím snom získať medailu z olympijských hier.
A teraz sa mi sen splnil," uviedol Beňuš po tom, čo si pod piatimi kruhmu v Riu de Janeiro 2016 prebral striebornú medailu.
Dnes môže na Hrách 2024 v Paríži svoju medailovú zbierku z najprestížnejších pretekov rozšíriť. Semifinále kategórie C1 mužov je na programe od 15.30, finále od 17.20, prenos vysiela STVR.
Vždy býva pokojný
Detstvo rodáka z Bratislavy je úzko späté s vodnoslalomárskym klubom v Karlovej Vsi. Doviedli ho tam rodičia Ladislav a Jana, obaja telocvikári.
Okrem pádlovania v lodi skúšal hocičo – futbal, stolný tenis, basketbal, volejbal. Šivnosť ukázal neskôr aj v ľadovom hokeji.
Čítajte viac Nepekný pohľad na smutnú Elzu. Tréner šiel Mintálovu utešiť, hoci bol sklamaný aj za ňu
Dokonca niektorí bývalí profesionálni hráči, s ktorými absolvuje partičky niekedy aj šesťkrát do týždňa, potvrdzujú jeho kvality.
„Problém je, že kvôli vodnému slalomu mám "chicken legs“ teda chudé nohy. Nechýba mi však kondícia a aj strela má svoju razanciu," hovorí o svojich hokejových prednostiach.
Veľká páka, ktorú používa, je jednou z jeho kľúčových zbraní. Po tom, čo začínal ako rýchlostný kanoista na pokojnej vode, sa rozhodol pre adrenalínovejšiu voľbu. Pokoj si však preniesol na divokú vodu.
„Vždy býva veľmi pokojný. Rok 2016 bol pre nás náročný, ale prišla krásna odmena,“ vravela manželka Ivana po striebre v Riu. „Šialené, nesmierne sa teším. Musíme si zvyknúť, že máme doma striebro, ale pôjde to,“ radoval sa otec Ladislav.
Koniec roly čakateľa
Jeho syn sa drží motta: "Voda je živel, treba ísť s ňou, nie proti nej.“ V Brazílii sa ho Beňuš držal do bodky. Lepší bol len ďalší čakateľ – Denis Gargaud Chanut.
Čítajte viac Beňuš sa zlepšil, s prehľadom postúpil do semifinále. V kajaku sa darilo Mintálovej
Ich príbehy sú podobné. Slovák čakal na šancu za fenomenálnym Martikánom, Francúz za terajším šéfom organizačného výboru parížskych Hier a trojnásobným šampiónom Tonym Estanguetom.
„Všetci čakali, že keď prídem po Mišovi, bude z toho medaila. Tlak bol veľký, ale zvládol som to,“ spomínal Beňuš na rok 2015, keď vytlačil Martikána z postu slovenskej jednotky.
Veľkým favoritom na cenný kov bol aj pred tromi rokmi. Pandémia posunula olympiádu v Tokiu na rok 2021. O rok dlhšie čakanie na obhajobu striebra však Beňuša vo finále nerozhodilo. Bolo to niečo iné.
„Olympiáda v pandemických časoch nebola jednoduchá. Bez divákov to bolo ako na tréningu. Nemám na to najlepšie spomienky. Stavitelia trate vo finále "zarezali“ všetkých pravákov.
Skončil som šiesty, ako najlepší z nich. Poriadne ma to nahnevalo, bol som sklamaný," vracia sa Beňuš tri roky dozadu.
Nie je pretekárom, ktorý siaha po výhovorkách, skôr naopak. Jeho pohľad na tokijské vyvrcholenie singlekanoe sa však vymyká jeho bežným odpovediam.
Foto: Michal Svítok
"Stavitelia sa snažia pripraviť trať tak, aby vyhovovala aj ľavákom aj pravákom. V tej finálovej tokijskej to neplatilo.
Vyhral som kvalifikáciu, ale vo finále som šiel katastrofálne. Avšak spodná polovica bola čisto pre ľavákov, nešlo to," lamentoval Beňuš.
Cestou k úspechu vo vodnom slalome je najazdiť si kanál čo najviac. Pred Riom bol pretekárom, ktorý tam strávil najviac času – mimo domácich Brazílčanov. V Tokiu bola príprava komplikovanejšia, ale v Paríži znova nenechal nič na náhodu.
Absolvoval päť týždenných kempov a krátko po začiatku Hier sa odhodlal k radikálnemu kroku. Z olympijskej dediny to totiž na kanál Vaires-sur-Marne trvá vyše hodiny.
Beňuš sa po pár dňoch zbalil, opustil ju a presťahoval sa do hotela, ktorý je od najnovšej vodnoslalomárskej trate na svete iba pár minút.
O výhre na olympiáde rozhodujú detaily. Beňuš si na ne so stoickým pokojom potrpí. Prinesie mu perfekcionizmus ďalší úspech?
