Čítajte viac Najslávnejší vytrvalec to mal u žien ťažké a sobášil sa veľmi nečakane. Krásna Sylvi toho mala po troch rokoch dosť
Spomenul Paava Nurmiho, legendárneho bežca z Turku, ktorý si pred sto rokmi odniesol spod Eiffelovej veže päť medailí a stal sa najväčšou hviezdou olympiády.
Inak povedané: zrodila prvá novodobá športová superstar, ktorú obdivoval dokonca aj americký prezident Calvin Coolidge.
Každá doba má svojich veľkých bežcov, v antike to boli Gréci, dnes sú to Afričania a medzi vojnami bolo svetovou bežeckou veľmocou Fínsko.
Čítajte viac Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy
„Lietajúci Fíni“, ako sa im vtedy hovorilo, zbierali cenné kovy na svetových šampionátoch, olympiádach, aj všemožných mítingoch.
Ten najväčší z nich sa volal Paavo Nurmi…
Fínčina má slovo sisu, ktoré však nemá jednoduchý slovenský preklad. Opisuje ducha, vnútornú silu, ktorá zahŕňa silu vôle, odhodlanie, odvahu a vytrvalosť.
Je to vlastnosť, ktorú Nurmi stelesňoval a tiež musel, lebo málokto by veril, že z chlapca, ktorý sa 13. júna 1897 narodil do chudobnej fínskej rodiny, raz vyrastie veľký, bohatý a uznávaný muž.
Čítajte viac Krucinál, teraz treba ísť do mŕtva. Aj keby som tam mal nohu nechať
„Čo je na tomto flegmatickom Fínovi, čo z neho robí lepšieho spomedzi všetkých ostatných športovcov, ktorí si niekedy obuli topánky s hrotmi?“ spýtal sa The Guardian v roku 1925.
„Je drobný, svetlovlasý, niekedy náladový a vždy temperamentný. Má nádherné stehná a pekne zaoblené lýtka, no nič nenasvedčuje tomu, že je superčlovek, akým z neho robia stopky.“
Bolo to vari preto, že ako malý pil kyslé mlieko? Alebo preto, že od najútlejšieho detstva žil v chudobe, takmer výlučne na surových rybách s ražným chlebom? Možno mu pomohol aj fakt, že do školy chodil v lete dlhé kilometre peši a v zime na lyžiach.
Presnú odpoveď dodnes nepoznáme, akiste v tom však bolo omnoho viac.
Pretekať začal už ako chlapec a nebehal zle. Bohužiaľ, v trinástich mu zomrel otec, musel odísť zo školy a začať si zarábať. Zamestnal sa ako poslíček v pekárni, ťahal vozíky a vrecia po rodnom Turku, neskôr pracoval v zlievarni.
Čítajte viac Slováka, ktorý sa nechcel učiť po slovensky, sa aj Česi báli ako čert kríža. Zanietený Holíčan si poňho šiel až do Číny
Behu sa však nevzdal, trénoval pri práci, vzorom mu bol Hannes Kohlemainen – prvý z lietajúcich Fínov, ktorý získal na olympiáde 1912 tri zlaté medaily.
Prihlásil sa do športového klubu Turun Urheiluliitto, v ktorého farbách vyhral svoje prvé preteky na tritisíc metrov. Trénoval sám a v tíme ho vždy pokladali za zakríknutého.
Už Antverpy 1918 boli obrovský úspech, za všetky len jednu príhodu, ktorú spomínajú zahraničné zdroje.
Bola sobota a s ňou prišiel beh na 10-tisíc metrov. Vonku panovali také silné horúčavy, že zo 42 pretekárov prišiel do cieľa sotva poltucet.
Tých, ktorí nedorazili, ešte dlhý čas zbierali z trate sanitky…
Jeden Francúz sa vraj dostal na štadión, ale v poslednom kole stratil orientáciu a začal sa prakticky točiť na mieste. Zrazu sa prebral z tranzu a opäť vyrazil veľkou rýchlosťou, no bol taký dezorientovaný, že šprintoval na tribúnu a tam upadol do bezvedomia.
Foto: Profimedia
Naopak Nurmi, ktorý bežal svoje šieste preteky za päť dní, dorazil do cieľa o minútu a pol pred svojim najbližším súperom. Bez problémov. Na ďalší deň zasa ovládol preteky na tritisíc metrov, vytvoril nový olympijský rekord. Opäť zjavne bez veľkej námahy.
To však boli Antverpy, o štyri roky v Paríž prekonal Nurmi aj sám seba.
Nurmi v roku 1924 od apríla do septembra trénoval dokonca trojfázovo. Ráno si dal desaťkilometrovú prechádzku popretkávanú šprintami, cez deň päťkilometrový výklus a večer ďalších sedem kilometrov. Obľuboval najmä cezpoľné behy a ťažké trate.
Študoval, čítal, vtedajšiu literatúru, ktorá sa venovala stredným a dlhým tratiam, mal v malíčku.
Metódy, ktoré používal na predĺženie svojho kroku, zahŕňali aj beh po koľajniciach za vlakom – držiac sa nárazníka. Jeho dlhý krok napokon spôsobil, že jeho beh síce vyzeral napohľad elegantne a živo, no pre človeka, ktorý bežal za ním, to vraj bolo veľmi klamlivé a stresujúce.
„Pred, počas ani po pretekoch nevenoval svojim súperom žiadnu pozornosť. Nikdy nehovoril a nikdy sa neusmial. Čistá neľudskosť toho muža zlomila srdcia tých, ktorí museli proti nemu súťažiť,“ napísal kedysi v jeho profilovom článku The Guardian.
Čítajte viac Psychika? Otec na tréningu zahlásil: Mišo, musíš ísť ako na olympiáde! Keby som spravil chybu, bolo by zle
Aj preto na olympiádu do Paríža v roku 1924 vyrážal už ako jasný favorit. V pláne mal šesť pretekov – 1 500 m, 5 000 m, 10 000 m, kros, tímový kros a tímových 3000 m. Vedenie výpravy malo ale iné plány a do 10 km ho nenasadilo.
Paavo získal neuveriteľných päť zlatých medailí za 4 dni. 1 500 a 5 000 metrov bežal dokonca v rozmedzí jednej hodiny – tisícpäťstovku vo svetovom rekorde 3:53:6 a päť kilometrov za 14:31,2, teda v novom olympijskom rekorde.
„Ale v dnešných časoch by sa to už nedalo,“ komentoval Merčiak nebývalé Nurmiho úspechy.
Paavo Nurmi, ktorý mal v roku 1924 dvadsaťsedem, vstúpil medzi legendy. Svoje zlaté kovy získal od 10. do 13. júla. Na škvárovej dráhe štadióna v Colombes.
V Paríži v tom čase panovali extrémne štyridsaťstupňové horúčavy, možno preto ho nechceli funkcionári na desťkilometrovú trať nasadiť. Paavo ale nedbal a natruc si v ten deň jednu zabehol vraj v čase pod 29:58.
Preteky však vyhral niekto iný, bol to Fín Ville Ritola v oficiálnom svetovom rekorde 30:23. Doma, iba tri mesiace po olympiáde, si Nurmi rekord vzal späť – čas 30:06.
Čítajte viac Šprinty, Dream Team, Djokovič. Olympijské šlágre v Paríži si vypýtajú obrovskú pozornosť
Nurmi získal dovedna osem zlatých olympijských medailí. Bol držiteľ mnohých svetových rekordov. Jeho sláva snáď nemohla byť väčšia. Po všetkých svojich úspechoch prijal pozvanie do Spojených štátov, kde mal naplánovaných 55 pretekov na rôznych dĺžkach.
Američania proti nemu postavili svojich najlepších bežcov, napriek tomu ho dokázali poraziť len dvakrát. Paavo k tomu pridal 39 svetových rekordov.
Bol nielen miláčikom Fínska, milovala ho aj celá Amerika. Stal sa vzorom pre mnoho amerických chlapcov.
Svoje úspechy a známosť dokázal využiť. Keď k tomu pripočítame cieľavedomosť a ochotu učiť sa novým veciam, čoskoro bol rovnako úspešný obchodník ako športovec. O pár rokov sa vypracoval na jedného z najbohatších Fínov.
V Helsinkách si otvoril obchod s pánskym oblečením a doplnkami, ktorý sa stal vyhľadávanou atrakciou. Počas účasti na olympiáde tu nakúpil aj Emil Zátopek – nešlo mu ale toľko o oblečenie ako skôr o osobné stretnutie s veľkou legendou.
So svojou sebastrednosťou a neukojiteľnou túžbou víťaziť sú veľkí športovci často povahovo nároční ľudia. Tento popis sedí na Nurmiho presne. Bol plachý, málovravný a nespoločenský, no ako jeho kariéra napredovala, jeho sebavedomie rástlo.
Svojvoľný, nedôverčivý a rozmarný šampión údajne často skúšal aj trpezlivosť športových manažérov a ostatných. Komunikácia s ním bola mimoriadne ťažká, Nurmiho obľúbené „No, je to tak, ako hovorím“ často zabilo chuť toho druhého na rozhovor.
Keď však bol v dobrej nálade a medzi malou skupinou známych, menil sa na príjemného spoločníka, imidž mĺkveho muža smeroval najmä k verejnosti. Jeho repertoár neobsahoval okázalé prejavy emócií, médiá vnímal so značnou mierou averzie, písanie novinárov nazýval nafúknutými vecami.
V súkromnom živote bol prehnane šetrný a držal sa prísneho harmonogramu, v ktorom bola odchýlka od normálu aj desať minút neprijateľne dlhá. Nikdy sa nezaujímal o politiku, ale pokiaľ ide o jeho pohľad na život, skončil ako kapitalista a patriot.
Obdivoval Ameriku, kde si je každý strojcom vlastného osudu a tiež vyhlásil, že „je lepšie byť chudobný na Západe ako slobodný na Východe“.
Nurmi údajne nemal takmer žiadnych blízkych priateľov a s jeho postavou to mal ťažké aj u žien. V roku 1932 spôsobil senzáciu, keď sa oženil so spoločenskou kráskou z tureckého podnikateľského prostredia. Po troch rokoch však mala jeho temperamentná, tolerantná manželka manželského života dosť.
Čítajte viac Sergej Bubka: Zloduch, alebo hrdina? Prečo sa zo slávneho skokana o žrdi stal vyvrheľ
Ťažké detstvo malo pod prísnou vládou otca aj ich jediné dieťa, syn Matti. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bol Matti Nurmi bežcom na stredné trate na národnej úrovni. Dosahoval dobré výsledky napriek otcovi, nie vďaka nemu.
A čo na to Paavo? Jeho chlapec vraj nemal dostatočný talent na to, aby uspel ako bežec.
„Keď sa Matti narodil, Paavo si premeral jeho nohy a povedal, že nie je spokojný,“ rozhovorila sa jeho manželka po ich rozchode. „Chcel, aby sa z chlapca stal bežec, ale ja som bola ostro proti tomu. Paavo sa dokonca pokúsil usporiadať chlapcov jedálniček tak, aby mal Matti na atletiku spevnenú nohu.“
Výsledok bol však len ten, že otec a syn k sebe nikdy nemali blízko…
Neskôr do jeho života vstúpili zdravotné problémy. Srdcové a mozgové embólie postupne zhoršovali jeho stav. Trpká skúsenosť so stratou kontroly nad svojím telom a odkázaním na pomoc druhých doľahla aj na muža ako Nurmi.
Na svoje 75. narodeniny poskytol výnimočne vzácny rozhovor. „Svetová sláva a povesť majú menšiu hodnotu ako zhnité brusnice,“ povedal v ňom.
"Prejavilo sa to aj psychickými zmenami, prepuklo v záchvaty zúrivosti z toho, že šport mu nezaručil dobré zdravie.
Iróniou bolo, že Edvin Wide – jeho veľký švédsky súper, ktorý bol celý život v jeho tieni – sa dožil stovky a zomrel v roku 1996 po tom, čo si takmer do posledného dňa užíval aktívny život," napísal o Nurmiho sklonku života fínsky autor Veli-Matti Autio.
Slávny bežec zomrel 2. októbra 1973. Jeho posledný držaný rekord ho ale prežil o dvadsaťtri rokov, pokorený bol až v roku 1996.