Majiteľ zlatej medaily z OH v Soule 1988, šiestich titulov majstra sveta a držiteľ 35 svetových rekordov sa posadí do VIP lóží, ale už len ako súkromná osoba.
Bývalý dlhoročný prezident Ukrajinského olympijského výboru, jeden zo šéfov Svetovej atletickej federácie (World Athletics), v súčasnosti nemá žiadnu funkciu a predo oficiálnu akreditáciu nedostal.
Po obvinení z kolaborácie s ruskými okupantmi na Donbase sa z Bubku pred dvoma rokmi stal vyvrheľ. Musel opustiť všetky posty, zbaliť si kufre a zmiznúť v cudzine. Konkrétne si to namieril do Monaka.
Čítajte viac Slováka, ktorý sa nechcel učiť po slovensky, sa aj Česi báli ako čert kríža. Zanietený Holíčan si poňho šiel až do Číny
Bubka bol vždy výnimočným atlétom. Obrovským, mimoriadnym talentom, ale zároveň svojráznym čudákom. Zatiaľ čo ostatným sovietskym športovcom bola cudzia akákoľvek ezoterika, zväčša verili len na moc komunistickej strany a peniaze, Bubka sa už vtedy zaujímal o rôzne duchovné praktiky.
Bál sa nedôverčivých pohľadov, bol presvedčený o tom, že prostredníctvom podania ruky môže unikať pozitívna energia. Kvôli tomu pred pretekmi odmietal natiahnuté pravice a na všetky pozdravy odpovedal iba miernym pokývaním hlavy.
Na peniaze však veril tiež, inak to ani nešlo. Na to bol až moc pragmatický a racionálny. Všetky svetové rekordy Bubka zlepšoval iba o centimeter, vyššie nikdy nechcel.
„To bolo kvôli prémiám, ktoré Svetová atletická federácia platila za každý taký úspech. Nechcel som urobiť super výsledok a dostať len jednu odmenu, radšej som mal taký príjem pravidelne. Iná vec je, že skoro 70 percent z týchto príjmov mi strhával štát. Zdôvodňovalo sa to tým, že zabezpečuje celú moju prípravu a uhrádza všetky náklady,“ priznal v jednom z rozhovorov Bubka.
Niet sa čomu čudovať, že sa v roku 1991 rozhodol vymaniť z rúk vtedajšieho systému sovietskej telovýchovy športu. Založil si súkromnú firmu, ktorá mala financovať jeho sústredenia, a zriekol sa nárokov na podporu zo strany štátu. S tým, že odvtedy všetky zarobené peniaze v plnej výške patrili jemu.
Vznikal nebezpečný precedens: Bubku mohli nasledovať ďalšie hviezdy sovietskeho športu. A tak režim urobil všetko, aby uzemnil vzdorovitého atléta. Niekoľko mesiacov nedostával nominácie na žiadne medzinárodné podujatia. Ktovie, ako by to skončilo, keby na konci toho istého roku Sovietsky zväz nezanikol.
Rovnako dôkladne Ukrajinec premýšľal aj o tom, čo bude robiť, až jedného dňa zavesí tretry na klinec. „Mal som pred očami veľa prípadov, keď sa včerajší šampióni náhle ocitli na mizine. Tí ľudia vôbec nemysleli na budúcnosť. Boli presvedčení, že im tituly a medaile zaručia pohodlný život aj po športovej kariére. Spálili sa, pretože tak to nefunguje. Pozeral som sa na nich a snažil sa poučiť z cudzích chýb,“ skonštatoval Bubka.
Začal sa učiť po anglicky. Ako aktívny športovec organizoval medzinárodný turnaj Hviezdy skoku o žrdi, ktorý získal kladný ohlas a zaujal stále miesto v atletickom kalendári. Jeho firma čoskoro prerástla rámec športu a odštartovala obchodnú činnosť.
Čítajte viac Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy
Okrem finančného kapitálu Bubka usilovne navyšoval aj kapitál politický. Po olympiáde 2000 v Sydney ukončil úspešnú športovú kariéru a okamžite presedlal do funkcionárskeho kresla. Vtedajší šéf Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch prišiel s nápadom zriadiť v MOV komisiu športovcov a Ukrajinec v nej hneď získal miesto.
Počas dvadsiatich rokov budovania nešportovej kariéry toho Bubka stihol viac než dosť. Ako jeden z najznámejších športovcov krajiny bol bývalý skokanský rekordér v roku 2005 zvolený za prezidenta Olympijského výboru Ukrajiny. Vo funkcii zostal až do predvlaňajšieho odvolania.
Zároveň posledné dve desaťročia zastával najvyššie posty vo World Athletics. Boj o kreslo šéfa federácie síce vyhral Brit Sebastian Coe, ale Bubka sa po jeho boku stal prvým viceprezidentom. Nikdy nezakrýval, že za svoju pozíciu vďačí podpore štátov bývalého ZSSR, predovšetkým Rusku. So športovými funkcionármi z Moskvy bol jedna roka, komunikoval s nimi na dennej báze.
Súbežne si Bubka dôsledne budoval silné ekonomické zázemie. Časom sa jeho skromná firma premenila na veľký holding, kam patrili vlastná banka, sieť obchodov s potravinami a čerpacími stanicami, továreň na výrobu kancelárskych potrieb a napríklad aj pekáreň.
Čítajte viac Ohlasy médií na otvárací ceremoniál: Mokrý, pôsobivý a ohromujúci. Prekročil všetky hranice
Finančné zisky bývalého atléta rástli súmerne s jeho politickým vplyvom a počítali sa na milióny eur ročne. Život sa pre neho javil ako prechádza ružovým sadom…
Všetko sa pokazilo v roku 2022, krátko po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Bubka sa rozhodol, že bude vďaka vojne zarábať ešte viac. Bývalý skokan o žrdi si zaregistroval firmu Mont Blanc, ktorá začala predávať palivo vojenským jednotkám v Doneckej národnej republike (ukrajinské územie anektované Ruskom). Bubka stihol uzatvoriť s okupačnou správou na Donbase tri zmluvy, potom sa celá vec prevalila.
Vypukol obrovský škandál. Legendárny športovec musel opustiť všetky svoje posty a urýchlene odísť z vlasti. Dnes Bubka žije v Monaku, kde prezieravo kúpil nehnuteľnosti ešte počas atletickej kariéry.
Z verejného života sa olympijský víťaz nadobro stiahol. Len občas je prítomný na zápasoch miestneho futbalového klubu AS Monako, ktorý vlastní jeho kamarát, ruský miliardár Dmitrij Rybolovlev. Posledné udalosti svojho života Bubka radšej nekomentuje.
