Športová psychologička Michala Bednáriková bude počas najväčšieho športového sviatku akousi bútľavou vŕbou pre slovenskú reprezentáciu v snahe dosiahnuť pod piatimi kruhmi čo najlepší výsledok. „Som tu, aby členovia výpravy – športovci či ich realizačné tímy – cítili, že je tu niekto pre nich," vraví.
Čo je vašou náplňou práce?
Mojou rolou je welfare officer. Tento termín zatiaľ nemá oficiálny slovenský preklad. Som človek zodpovedný za starostlivosť o osobnú pohodu a duševné zdravie. Medzinárodný olympijský výbor ju vytvoril pred Hrami v Tokiu s dôrazom, že na duševnom zdraví záleží. Som tu, aby členovia výpravy – športovci či ich realizačné tímy – cítili, že je tu niekto pre nich. Viacerí športovci majú svojich mentálnych koučov. Mojou úlohou nie je im do toho "kafrať. Som športová psychologička, takže budem najmä pozorovať a byť aj na športovisku, aby som bola k dispozícii a v strehu.
Foto: archív M. B.
Hovorí sa o duševnom zdraví menej, ako by sa malo?
V dedine máme tabuľu s detskými odkazmi pre športovcov. Sú tam vety ako: užite si to alebo pomáhate mi snívať. Skrátka – samé pozitívne veci. Vrcholový šport nie je len o nich. Prináša veľké fyzické aj psychické nároky. Tie psychické si často športovec vytvára aj sám na seba, ale robí to aj okolie, vrátane vás, novinárov. Napríklad nešťastne položenou otázkou alebo spôsobom, akým sú športovci prezentovaní v médiách. Športovci sa musia naučiť tento tlak zvládať, ale v prvom rade sú ľudia a až potom športovci. Prostredie, ktoré sa im snažíme vytvoriť, má byť podporné a rešpektujúce.
Čítajte viac Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy
Je to vaša olympijská premiéra?
Áno.
Môže si športový psychológ, hoci je na prvej olympiáde, dovoliť byť pred športovcom nervózny?
Môže, ale nesmie to dať na sebe poznať. (smiech) Z tohto hľadiska by som mala ísť príkladom.
Kostrbato položená novinárska otázka môže športovca rozhodiť. Rada od psychológa mu však taktiež môže vŕtať v hlave, nie?
Samozrejme, musím byť opatrná. Mojou úlohou nie je dávať športovcom nevyžiadané rady. Ak sa chcú porozprávať alebo poradiť, kedykoľvek som im k dispozícii. Psychologický rozhovor je štandardne neutrálny, nakoľko neexistuje univerzálne riešenie funkčné pre každého. Všetci sme jedineční.
Máte klientov, ktorí nie sú zo športovej sféry?
Zameriavam sa primárne na šport, bol to môj kariérny cieľ. Mala som však aj klientov z pracovnej sféry.
Je psycholgické sedenie s top manažérom diametrálne odlišné ako so slovenským reprezentantom, ktorý môže v Paríži získať zlato?
Je aj nie je. Zároveň aj so športovcami riešite osobný život. Lebo ak má napríklad zdravé deti, tak je mentálne vo väčšej pohode. Diametrálne odlišná nemusí byť, lebo tlak na výkon môže byť rovnaký. Avšak športovcov sledujú v akcii milióny ľudí. Prispôsobujem sa preto primárne klientovi a jeho danostiam a tomu, čo v živote robí.
Hovorili ste, že športovci môžu prísť za vami. Môže to fungovať aj opačne?
Premýšľam, aká situácia by musela nastať, aby som spravila prvý krok. U psychológov je to ako pri lekároch – v prvom rade neublížiť. Ak by sa však športovec psychicky zložil, išla by som za ním a opýtala sa, či chce spoločnosť, prípadne by som sa poradila s jeho trénerom. Inak by som neintervenovala.
Platí zásada ako u lekára, ku ktorému chodíme, až keď sme chorí?
To je pravda, ale lekári nám stále pripomínajú, že prevencia je lepšia ako liečba. Každopádne, športovci majú vybudovanú svoju fyzickú i psychologickú reguláciu, ktorá im funguje roky. Človek by ju nemal narúšať.
Čítajte viac Prišiel o Rolexky aj diamanty. Brazílska futbalová ikona obeťou lúpeže na OH v Paríži
Nemáte obavy z rozhovoru v prípade, ak by sa niektorý zo slovenských športovcov nebodaj zosypal?
Nie. Je to moja práca, na to som tu. Človek má byť človekom. Akákoľvek podpora v tejto modelovej situácii športovcovi pomôže. Preto nemám obavy.
Petra Vlhová v minulosti nechcela chodiť k mentálnemu trénerovi, lebo vraj psychológa nepotrebuje. Je to pre športovcov momentálne nutnosť?
Stigma tam stále je, vnímam ju občas aj ja s mojimi klientmi, ale zvykneme ju rýchlo prekonať. Keď som robila prednášku slovenskej výprave pred predošlými Hrami v Tokiu, dostala som otázku, či každý športovec potrebuje psychológa.
Čo ste odpovedali?
Že nepotrebuje, ale každý musí zvládať náročné psychické nároky športu. Mozog nie je orgán evolučne vyvinutý na to, aby nás robil šťastným, ale na to, aby sme prežili. Niekto tlak zvládne aj bez odbornej pomoci. Má totiž okolo seba skvelú rodinu, je pokojný a nad vecami veľmi nepremýšľa. Avšak, aj taký človek môže zažiť situáciu s traumatickým potenciálom, napríklad nejaké nečakané úmrtie v rodine alebo výrazné sklamanie v športe. Vtedy mu odborník môže pomôcť.
Čítajte viac Volali ho potetovaný maniak. Dcéra Dennisa Rodmana zažiarila na olympiáde v Paríži
V ostatných rokoch je práca športových psychológov či mentálnych trénerov viac vyhľadávaná. Prečo?
Prvý, kto použil termín športová psychológia, bol Pierre de Coubertin v eseji zo začiatku 20. storočia. Posledné desaťročia sú nároky ešte väčšie. Je to podobné tomu, ako sa zrýchlil beh na 100 metrov za posledné polstoročie. Všetci finalisti sú na tom fyzicky podobne, ale v deň boja o medailu je to o tom, kto to zvládne najlepšie v hlave.
Vodná slalomárka Zuzana Paňková s ním začala pracovať v pätnástich. Nie je to priskoro?
Určite nie, aj mladí ľudia čelia výzvam. Navyše, je dobré sa postupne pripravovať na nároky profesionálneho športu. Mentálna príprava je súčasťou celkovej športovej prípravy. Mala by byť preventíva a rozvojová a nie len krízová, keď nastane nejaký problém. Zvyšovať psychické nároky môže aj fenomén sociálnych sietí, avšak znova – niektorí sa z nich počas Hier odpoja a komentáre neriešia. A sú aj takí, ktorým to vôbec neprekáža a dokážu to odfiltrovať. To je čaro sebapoznania a regulácie vlastného prežívania.
Máte s niektorým zo slovenským športovcov zaujímavú príhodu z Paríža?
Zatiaľ nie. Navyše, dôvera a súkromie sú v tomto našom vzťahu kľúčové. Preto by bolo neetické vyťahovať nejaké detaily.