Po rozdelení federácie získali titul olympijského šampióna zatiaľ desiati. Vôbec prvým olympijským šampiónom v období samostatnosti sa stal v Atlante 1996 vodný slalomár Michal Martikán. Zlatú medailu mu zavesili na krk presne pred 28 rokmi.
Premiérové zlato priplávalo po indiánskej rieke Ocoee v Appalačských vrchoch v sobotu 27. júla 1996. Gymnazista z Liptovského Mikuláša, ktorý sa v škole len chystal na maturitné skúšky, mal v ten deň sedemnásť rokov dva mesiace a deväť dní.
„Bol to pocit, keď som nebol schopný chvíľu pre silné emócie povedať ani slovko," spomínal neskôr na výnimočný okamih nielen športovej kariéry zlatý singlkanoista Michal Martikán. „Veľmi som sa tešil a mnoho ľudí so mnou, čo som si uvedomoval až neskôr a o to som bol radšej."
Zapísal sa do histórie nielen slovenského športu ako prvý a zároveň najmladší zlatý medailista, ale bol najmladší aj v čestnej listine víťazov OH 1996 i v histórii vodného slalomu vôbec.
Z talentu sa stal veľký šampión
Napriek nízkemu veku museli s ním súperi vážne rátať. Slovenskému tínedžerovi sa už aj predtým pozerali v pretekoch na chrbát. V apríli pred atlantskými hrami vybojoval na olympijskej vode svoje prvé víťazstvo vo svetovom pohári. A z majstrovstiev sveta seniorov 1995 v Nothinghame si ako šestnásťročný priviezol svoju prvú medailu – bronzovú.
Michal bol mimoriadny talent, ale to by nestačilo, aby sa z neho stal výnimočný šampión. K olympijskému zlatu vedie vždy náročná a komplikovaná cesta. Veľa driny, nepoddajnosti, húževnatosti, cieľavedomosti. Vypestoval si jedinečný cit i rýchlosť v ruke.
Do parády si ho vzal jeho otec Jozef, bývalý slalomár, reprezentant, ktorý priviedol syna k najväčším triumfom. Rozhodli sa postaviť veľké majstrovstvo na perfektnej technike. „Sila už príde sama,“ vraveli.
Čítajte viac Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy
V Atlante slovenskú výpravu dobre naladil strelec Jozef Gönci. Dva dni pred Martikánovým triumfom vybojoval vôbec prvú medailu. V ľubovoľnej malokalibrovke 60 poležiačky si vystrieľal bronz. „Patril som už do okruhu favoritov, občas mi zišlo na um, že na rieke Ocoee som už nedávno aj vyhral… Vedel som, že stať sa môže všetko. Ale úprimne: reálne som na zlato nemyslel," opisoval svoje predštartovné pocity.
V štartovom poli bolo viacero výborných singlkanoistov. Prvá jazda to potvrdzovala. Michal ju síce nepokazil, ale obsadil v nej až šieste miesto z tridsiatich pretekárov. Za víťazným obhajcom titulu Lukášom Pollertom zaostal o desať sekúnd.
Nerozhádzalo ho to. Dobre vedel, že to ešte nič neznamená. Jazdy sa nespočítavali, ale z dvoch finálových sa rátala lepšia. A on sa už presvedčil, že olympijskú trať v areáli Ocoee Whitewater Centre dokáže zajazdiť aj rýchlejšie.
Päť olympiád – päť medailí
Druhá jazda – to bol majsterštik mladého Slováka. Podobne ako prvú ju zvládol bez trestných sekúnd. V druhej však jeho štvormetrové kanoe široké sedemdesiat centimetrov a ťažké desať kilogramov priam letelo medzi bránkami. Bolo o štrnásť stotín rýchlejšie ako loď strieborného českého reprezentanta Lukáša Pollerta a bronzového Francúza Patricea Estangueta.
„Pred druhou jazdou som si vravel, že ak chcem medailu, musím riskovať. Lukášov výkon v prvej jazde bola veľká výzva. Ale stále som si veril a vravel som si, že za pokus to stojí. Bolo to o chĺpok, veď 14 stotín sekundy nič neznamená. Stačilo v niektorej bránke čo len na chvíľku zaváhať a zlato by som nemal," približoval svoj výkon Martikán. V porovnaní s prvou jazdou sa neuveriteľne zlepšil – bezmála o desať sekúnd.
Martikánov výkon ocenil aj Pollert, ktorý na olympiáde v Barcelone 1992 získal zlato ešte v československých farbách. „Michal je nesmierne šikovný. Jeho poňatie jazdy je úplne iné ako nás ostatných. Má pred sebou veľkú budúcnosť. Rozumie vode tak, že takmer ani nepádluje,“ vravel svojský chlapík, budúci lekár, ktorý neskôr svoje medaily predal.
Mimochodom, brat tretieho muža v poradí, Tony Estanguet, o štyri roky v Sydney, o osem v Aténach a o šestnásť v Londýne vyfúkol Martikánovi prvé miesto. Aktuálne velí organizačnému výboru parížskych hier…
A Martikán? Ešte stále patrí do slovenskej špičky, hoci nedávno oslávil už 45. narodeniny. Zlatý triumf v Atlante odštartoval jeho skvostnú kariéru, v ktorej každý štart na olympiáde premenil na zisk cenného kovu: zlato, striebro, striebro, zlato, bronz.
Čítajte viac Prišiel o Rolexky aj diamanty. Brazílska futbalová ikona obeťou lúpeže na OH v Paríži
Neuveriteľná séria, aká nemá v jeho športe obdobu. Päť medailí z OH za sebou v rovnakej individuálnej disciplíne získali pred ním len japonská džudistka Rioko Taniová-Tamurová a talianska šermiarka Valentina Vezzaliová. Po ňom sa z rovnakého úspechu tešil v Londýne britský jachtár Ben Aislie.
Najúspešnejšia je zlatá strelkyňa
Za tridsať rokov slovenskej samostatnosti vybojovalo 56 športovcov (50 mužov a 6 žien) 42 medailí (14–18–10). O koľko cenných kovov rozšíria Slováci túto zbierku na parížskych športoviskách? „Bude to náročné, nechcem na športovcov utvárať neprimeraný tlak. Za úspech budem považovať zisk akejkoľvek medaily," tvrdí Roman Buček, športový riaditeľ Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a šéf slovenskej výpravy v Paríži.
Podľa Bučeka je vo výprave viacero reprezentantov, ktorí si môžu trúfať na zisk medaily. Viedol slovenskú výpravu na troje uplynulých olympijských hrách (ZOH 2018 a 2022 a OH 2020) a z každej si Slováci priviezli aj cenné kovy. Dovedna ich bolo deväť a vždy bola medzi nimi aj zlatá medaila. Vo všetkých prípadoch sa o ne postarali ženy: Anastasia Kuzminová (biatlon), Petra Vlhová (zjazdové lyžovanie) a Zuzana Rehák Štefečeková (športová streľba). Z letných hier – s výnimkou Londýna 2012 – si slovenská výprava priviezla vždy aspoň jedno zlato.
Čítajte viac Športový park v zlatej klietke a s hrozbou terorizmu. Sme pripravení ohúriť svet, sľubuje Martikánov rival
„Verím, že ani z Paríža sa nevrátime s prázdnymi rukami. Opieram sa o výsledky, ktoré niektorí reprezentanti vybojovali v nedávnom období. Myslím si, že najúspešnejší môžu byť športoví strelci. Danka Barteková v skeete vlani vyhrala, čo sa dalo. Naším tromfom môže byť aj Zuzka Rehák Štefečeková, z mužov Patrik Jány, ktorý sa predstaví až v dvoch streleckých disciplínach. Verím aj striebornej z majstrovstiev sveta, vodnej slalomárke Eliške Mintálovej, ale útočiť na najvyššie priečky môžu aj muži," domnieva sa Buček.
V aktuálnej slovenskej výprave je najúspešnejšia 40-ročná Zuzana Rehák Štefečeková. Na predchádzajúcich olympiádach nazbierala tri medaily a všetky v rovnakej disciplíne – trape. V Pekingu 2008 a Londýne 2012 si vystrieľala striebro a v Tokiu 2020 už spomenuté zlato.
Najmenšia výprava v histórii
Keďže covid zapríčinil, že sa tokijské hry uskutočnili o rok neskôr, Zuzana sa na olympijskej scéne predstavila až po deviatich rokoch. Na olympiáde v Riu de Janeiro 2016 neštartovala. Dva roky predtým sa vydala a vzápätí dala pred športovou kariérou prednosť materským povinnostiam.
V Paríži bude obhajovať zlatú medailu, čo vníma ako náročnú úlohu. „Na každej olympiáde, na ktorej som štartovala, som získala medailu. Ak teraz nepridám do zbierky zlato, bude sa to považovať za neúspech," domnieva sa.
Čítajte viac Zľakol sa Djokoviča? Štart antukového kráľa Nadala v Paríži je otázny, tvrdí jeho tréner
Zuzana sa stala v Tokiu 2020 nielen víťazkou súťaže, ale už v kvalifikácii trapistiek na strelnici Asaka zostrelila všetkých 125 asfaltových holubov. Absolútny svetový rekord. Rovnakým bezchybným výkonom sa blysla vlani v kvalifikácii svetového pohára Danka Barteková, ktorá takisto trafila všetkých 125 terčov a utvorila svetový rekord. O niekoľko mesiacov neskôr sa tešila v Baku z titulu majsterky sveta v skeete. Aj preto sú v ich prípade očakávania veľké.
Slováci sa už predtým ako sa začali prvé súťaže, postarali o rekordný zápis. V Paríži sa predstaví najmenšia slovenská olympijská výprava v histórii, v ktorej bude len 28 športovcov (po 14 mužov i žien).
Na svoju prvú letnú olympiádu do Atlanty 1996 vyslalo Slovensko 71 športovcov (58 mužov a 13 žien). Len o štyri roky neskôr v Sydney malo početnejšie zastúpenie (108). Odvtedy počty slovenských účastníkov neustále klesajú a malú výnimku z tejto neúprosnej štatistiky tvorili len hry v Riu, kde súťažilo 51 reprezentantov (štyri roky predtým v Londýne ich bolo 47).
„Môžeme hovoriť o tom, že slovenský šport prežíva stagnáciu, dokonca aj výkonnostný pokles. Bol som väčší optimista a aj keď sa dlhšie ukazovalo, že športovcov vyšleme do Paríža menej, predsa len som očakával vyššie počty. Veril som, že sa priblížime aspoň k Tokiu 2020, kde štartovalo 41 našich športovcov, čo bolo dovtedy najnižšie číslo," priznáva Roman Buček.
Zároveň však dodáva, že kvalita vo výprave prevyšuje kvantitu. Slovensko bude mať podľa neho v Paríži síce malú, ale ambicióznu výpravu. Verí, že slovenskí športovci jeho slová výsledkami potvrdia.