Pred tromi rokmi ich pricestovalo do Tokia 335. Bol to vskutku silný kontingent, ktorý dokázal získať solídnych 71 olympijských medailí.
Vo Francúzsku sa podľa predstaviteľov Medzinárodného olympijského výboru (MOV) predstaví sotva pätnásť. Aspoň takto znie posledný údaj, ktorý sa – samozrejme – môže ešte zmeniť. Ukazuje sa totiž, že spomínaná „pätnástka“ bude pod tlakom všade – nielen vonku, ale aj doma.
Top hviezda Medvedev
Rusko vo februári 2022 podniklo vojenský útok na susednú Ukrajinu a konflikt trvá dodnes. Olympijské hnutie si dlho nevedelo rady, hľadalo spôsob, ako do Paríža pozvať aspoň minimálny počet tamojších športovcov a pritom neodradiť viaceré národné športové federácie.
MOV sa napokon rozhodol v hodine dvanástej a výsledkom je 36 ruských a 24 bieloruských pozvánok. Na podujatie napokon príde pätnásť, resp. sedemnásť športovcov. V prípade Ruska je to dvadsaťkrát a Bieloruska päťkrát menej ako naposledy.
„Budeme tu mať pätnásť športovcov s ruským pasom,“ nechal sa počuť športový riaditeľ MOV Kit McConnell, ktorý však vzápätí dodal, že počet tých, ktorí budú súťažiť, sa ešte môže zmeniť. Predpokladá sa, že Rusi zasiahnu do desiatich disciplín, čo je o tridsať menej ako v Japonsku.
Športoví predstavitelia z Moskvy sa týmto obmedzeniam zdráhajú a naďalej ich označujú za „neprijateľné“. Ich džudisti už minulý mesiac uviedli, že za takýchto okolností radšej zostanú doma.

„Až do konca sme dúfali, že zdravý rozum a túžba usporiadať plnohodnotné olympijské hry zvíťazia nad politickými intrigami,“ uviedli vo vyhlásení. Nepáčilo sa im, že napriek splneným kvalifikačným kritériám dostali pozvánku len štyria.
Napokon sa k nim pridali aj ruskí vzpierači…
Najväčšou ruskou hviezdou na OH 2024 tak bude bývalá svetová tenisová jednotka Daniil Medvedev. Spoločnosť mu bude robiť ďalších šesť tenistov, jedna gymnastka, traja kanoisti, traja cestní cyklisti a jeden plavec.
Hviezdne mená sú však aj na 21-člennom zozname tých, ktorí pozvanie nakoniec odmietli – napríklad tenisti Andrej Rubľov, Karen Chačanov, Daria Kasatkinová, či cestný cyklista Aleksander Vlasov. Nepríde ani desiatka zápasníkov, hoci svoju účasť predtým potvrdila.
MOV totiž povolil účasť len štyrom z navrhovaných sedemnástich, čo ruská zápasnícka federácia považovala za „nešportové“ a konala v zmysle „buď všetci alebo nikto“.
Medzi sedemnástimi Bielorusmi je napríklad Ivan Litvinovič, ktorý bude obhajovať titul na trampolíne. K nemu sa pridajú traja plavci, dvojice kanoistov, strelcov, veslárov, zápasníkov, vzpieračov, jeden cestný cyklista a taekwondista.
Hviezdnejší je však zoznam tých, ktorí zostanú doma – trebárs tenistky Aryna Sabalenková a Victoria Azarenková.

Už dlhšie je známe, že spomínaní Rusi a Bielorusi najbližšie dva týždne vlastne nebudú Rusmi a Bielorusmi. Na to, aby mohli zabojovať o olympijské kovy, museli súhlasiť s viacerými podmienkami.
Prvou z nich je, že budú mať štatút neutrálnych športovcov, vo výsledkoch budú uvedení pod skratkou AIN a ich prípadné medaily sa nebudú započítavať do hodnotenia krajín.
Rovnako ich nebude sprevádzať ruská vlajka a pri ich prípadnom triumfe tiež nezaznie ruská hymna. Pravidlá MOV zakazujú vstup na športoviská tým ruským atlétom, ktorí „aktívne podporujú“ inváziu na Ukrajinu alebo ktorí slúžili v ruskej armáde.
Suma-sumárum, v Paríži sa bude jednať o najmenšiu ruskú účasť na letných olympijských hrách od roku 1984, keď Moskva úplne bojkotovala Hry v Los Angeles.
Lajky na „Z“
Okolo drobnej ruskej výpravy, ktorá bude v Paríži vystupovať pod vlajkou neutrálnych športovcov, je naďalej šum. Občianskoprávna skupina s názvom Global Rights Compliance (GRC) totiž nedávno vydala správu, v ktorej sa uvádza, že až dve tretiny z nej porušili pravidlá neutrality MOV tým, že podporili vojnu na Ukrajine.
„MOV zatvára oči pred zapojením ruských a bieloruských športovcov, ktorí prejavili svoju podporu ilegálnej ruskej invázii na Ukrajinu,“ povedal Wayne Jordash, prezident organizácie.

Dosiaľ však nie je jasné, kto z pozvaných ruských a bieloruských športovcov údajne nevyhovuje nastaveným kritériám. Podľa GRC sú medzi nimi tenisti, plavci, či cyklistka.
Nezisková organizácia, ktorá sa špecializuje na medzinárodné humanitárne a trestné právo, tvrdí, že desať z pätnástich Rusov a sedem zo sedemnástich Bielorusov porušili kódex. Tieto čísla vraj vychádzajú z dokumentácie založenej na informáciách s otvoreným zdrojom.
Podľa GRC takto v minulosti „zlyhala“ napríklad ruská tenistka, ktorej sa údajne páčili príspevky o „úspechoch“ vojakov na fronte, či statusy zobrazujúce provojnový symbol „Z“.
Aj jedna z cyklistiek údajne porušila pravidlá tým, že „lajkla“ príspevok spochybňujúci právo Ukrajiny na existenciu a podporila anexiu Donecka a Luhanska. Inému tenistovi sa vraj zasa „páčil“ status, ktorý predpovedal pohreb ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Jeremy Pizzi, právny poradca GRC, na margo zistení uviedol, že z „morálneho hľadiska“ je „nerozumné“ žiadať ukrajinských športovcov, z ktorých sa niektorí museli vysporiadať so zabitím priateľov, či rodinných príslušníkov, „aby zdieľali jeden priestor so športovcami, ktorí vyjadrili podporu týmto druhom akcií“.
„Z právneho hľadiska MOV zastáva názor, že pravidlá neutrality by sa mali uplatňovať… a potom ich v praxi úplne ignoruje a koná nedbanlivo. Porušuje tak svoje vlastné kritériá,“ dodal.

Bez akreditácií
„Neutrálna pätnástka“ to však má ťažké aj doma. Vyčítajú jej, že sa podvolila „diktátu“ MOV a preto je vo svojej vlasti pod tlakom.
Aj profesor Luke March, expert na postsovietske dianie z univerzity v Edinburghu je presvedčený, že spomínaní športovci by sa mohli dostať na tzv. „hejt list“, akýsi zoznam nenávideným osôb prezidenta Vladimira Putina.
Šéf ruského olympijského výboru Stanislav Pozdňakov napríklad kritizoval ruských tenistov, ktorí podľa neho hrajú len za seba a peniaze zarábajú v zahraničí. Navyše, odsúdili „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine a preto ich nazýva „družstvom zahraničných agentov“.
Naopak, tých lojálnych, ktorí do metropoly Francúzska nepocestovali, odmeňuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia národného olympijského výboru dostanú finančnú kompenzáciu.
Generálny riaditeľ Vladimír Senglejev agentúre Ria Novosti oznámil, že 245 osobám vyplatia ako odškodné zhruba dva milióny eur. Peniaze podľa neho už v júni dostali tí, ktorí sa nemohli zúčastniť kvalifikačných zápolení.
Moskva pre nich chystá aj akúsi náhradu, pri ktorej by sa ruskí športovci mohli porovnávať so svojimi zahraničnými kolegami. Jeden z nápadov ráta s tým, že v Rusku sa budú v septembri konať Hry svetového priateľstva. Pozvaných bolo najmenej 70 krajín, zatiaľ nie je známe, koľko ich skutočne príde.

Niečo podobné pripravil Sovietsky zväz aj v roku 1984, počas bojkotu Hier v americkom L.A.
Rusko tak bude počas najbližších dvoch týždňov čo najviac ignorovať olympijské dianie. Spod piatich kruhov nebude vysielať žiadne prenosy, ani keby bojoval o medaily niektorý zo spomínaných pätnástich športovcov.
Pod piatimi kruhmi nebude mať ani novinárov, organizátori zamietli takmer sto žiadostí. Rusko na to zareagovalo mimoriadne podráždene…
„Považujeme to za neprijateľné. Veríme, že takéto rozhodnutia podkopávajú slobodu médií. A určite tiež porušujú všetky záväzky Francúzska voči OBSE (Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, pozn. red.) a iným organizáciám,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„A, samozrejme, by sme radi počuli aj reakciu zo strany relevantných ľudskoprávnych organizácií, predovšetkým tých, ktoré sú zamerané na slobodu médií.“
Prokremeľský bulvárny denník Komsomolskaja Pravda uviedol, že uskutočnil prieskum, podľa ktorého až 87 percent respondentov aj tak nemalo záujem sledovať toto podujatie. „Bez Ruska to nie sú olympijské hry, takže tam nie je čo na pozeranie,“ citovali noviny jedného z čitateľov.
Naopak, skúsený športový komentátor Alexander Šmurnov pre agentúru AFP vyhlásil, že tvrdenia, že Rusi sa o olympiádu nezaujímajú, sú „obyčajné klamstvá“.
Nie ste tu vítaní
Očakáva sa, že v Paríži budú pútať veľkú pozornosť Ukrajinci. Ich výprava by mala pozostávať zo 140 športovcov, súťažiť budú v 22 športoch. Najväčšie zastúpenie bude mať atletika (25), futbal (18) a gymnastika (12).
Ukrajinský národný olympijský výbor vydal v máji odporúčanie, v ktorom vyzýva svojich športovcov, aby sa v Paríži vyhýbali kontaktu s Rusmi a Bielorusmi, aby sa tak predišlo prípadným „provokatívnym akciám“.

Radí tiež, aby sa Ukrajinci nezúčastňovali na tlačových konferenciách alebo rozhovoroch so športovcami z oboch krajín a aby sa s nimi nefotili na medailových ceremoniáloch.
Mimochodom, mnohí ukrajinskí športovci sa od invázie vyhýbajú podávaniu rúk s ruskými súpermi. Najčastejšie sa tak deje v ženskom tenise.
Ukrajinci boli dlho proti účasti Rusov na OH 2024, chvíľami dokonca hrozili, že najväčšie športové podujatie na svete budú bojkotovať.
Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ak by sa Rusku na tomto fóre umožnilo súťažiť, znamenalo by to, že „teror je nejakým spôsobom predsa len prijateľný“.
V športe podľa neho neexistuje neutralita, pokiaľ jeho „športovci umierajú na bojisku“.
„V tejto vojne zahynulo 462 športovcov a trénerov z Ukrajiny. Ako sa opovážili vpustiť na olympiádu Putinov vyvrheľský štát?“ opýtal sa včera priamo v titulku portál britský The Mail.
Odpor voči ruskej účasti dlhodobo prejavovali pobaltské a severské krajiny, medzi veľkých kritikov patrilo aj Česko. Starostka Paríža Anne Hidalgová v marci dokonca uviedla, že ruskí a bieloruskí športovci nie sú v jej meste vítaní.
Ruský doping
Ruský šport mal s MOV pošramotené vzťahy aj pred inváziou na Ukrajinu. Poznačil ich obzvlášť dopingový škandál zo Soči 2014. Zimná olympiáda stála tamojšiu vládu desiatky miliárd dolárov, krajina bola v tom čase aj hlavným sponzorom medzinárodného olympizmu.
Niekoľko mesiacov po záverečnom ceremoniáli sa však prevalil dopingový škandál. Vyšetrovatelia Rusko obvinili z rozsiahleho užívania liekov na zvýšenie výkonnosti športovcov ako aj z „inštitucionálneho sprisahania“, do ktorého sa zapojilo viac ako tisíc atlétov.
V roku 2017 preto MOV pozastavil účasť Ruska na olympijských hrách. V Pjongčangu 2018 a Tokiu 2020 mohli jeho reprezentanti súťažiť len pod neutrálnym statusom. Bez vlajky a bez hymny.
Vlani však zašiel s trestom ešte ďalej, Ruskému olympijskému výboru (ROV) zakázal všetky medzinárodné športové aktivity.
Tento krok nasledoval po rozhodnutí ROV vziať pod svoje krídla všetky kluby v regiónoch východnej Ukrajiny, v Luhansku, Donecku, Chersone a v Záporoží – v aktuálne okupovaných regiónoch.