A zakaždým, keď sa pod piatimi kruhmi predstavil, doviezol do rodného Liptovského Mikuláša cenný kov – dovedna po dva zlaté i strieborné a jeden bronzový.
„Kľúčom ku všetkému je práca,“ vraví Michal Martikán (45). Stále aktívny vodnoslalomársky reprezentant a optimista v snahe jeho nasledovníkov pobiť sa o medailu na blížiacej sa olympiáde v Paríži.
Ste prvým slovenským olympijským víťazom, váš kamarát Jozef Gönci zasa premiérovým medailistom v ére samostatnosti. Nezávidíte mu, že to v Atlante stihol o dva dni skôr ako vy?
Vôbec nie. Nie som taký typ.
Povedal, že by z vás bol výborný strelec. Má pravdu?
Je to možné, ale nebavilo by ma to. (smiech)
Prečo?
Skúšal som to bez tréningu a celkom mi to išlo. Streľba je monotónnejšia ako vodný slalom. Aj v rámci tréningu. Napríklad – nerád behám, ale futbal i hokej viem hrať hodiny.
Čítajte viac Výkladná skriňa slovenského športu v troskách. Slovensko nebude mať na olympiáde žiadneho rýchlostného kanoistu
Vravel, že toho veľa nenahovoríte, ale ste aj pri odpovediach veľmi koncentrovaný.
To je pravda. (smiech) Aj pri vodnom slalome musíte byť stále mysľou stopercentný. Na trati ste niekedy 90 sekúnd.
Pár sekúnd nekoncentrovanosti a príde zlyhanie. Ak na to máte napríklad v tenise, môžete zbabrať dve lopty, ale vrátite sa späť.
Bola koncentrácia vašou silnou stránkou už v Atlante?
Pravidlá boli iné, ako v súčasnosti. Tam sa išlo na dve jazdy, počítala sa rýchlejšia a ja som mal vždy lepšiu tú druhú. Lukášovi Pollertovi vyšla prvá a v druhej možno trochu poľavil z koncentrácie.
Dá sa hlava nastaviť v 17 rokoch tak, aby si nepripúšťala olympijský tlak?
Neviem, či sa dá, ale musíte to urobiť (úsmev). Považujem to za základ. Niektorí pretekári tak nastavení nie sú. Ak si to chcú užiť, pre nich je to ťažké. Keď chcete stále vyhrávať – bez ohľadu na punc pretekov – máte to v tomto jednoduchšie.
Čítajte viac Česi si v Paríži trúfajú: Máme aj na desať medailí! Dominovať budú Američania. A čo Slováci? Zlato je vraj utópia
Teraz sa športovci chystajú spoločne s mentálnymi trénermi. Ako ste si čistili hlavu vy pred 30 rokmi?
Robil som to ako súčasť bežného tréningu. Otec a tréner Jozef mi povedal: Tak, a teraz pôjdeš, akoby si jazdil na olympiáde. A nesmel som spraviť chybu, inak by bolo zle. Potom vás to na olympiáde nemôže prekvapiť.
Skutočne?
Chápem, že na olympiáde je množstvo divákov, na ktorých nie sme bežne zvyknutí. Na olympiáde je väčší tlak, už len keď vidíte tie symboly ako kruhy a podobne.
Zároveň však čerpáte z danej skúsenosti, napríklad tej mojej s otcom na bežnom tréningu doma v Liptovskom Mikuláši.
Viacerým slovenským športovcom pred Atlantou pomohol rozpad Československa. Aj vám?
Musel by som postúpiť cez internú kvalifikáciu. Na jar pred olympiádou som vyhral preteky Svetového pohára. Myslím si, že by som sa dostal aj do československej reprezentácie na OH 1996.
V Atlante ste vyhrali o 14 stotín sekundy. Dokáže vodný slalomár uspieť aj bez šťasteny?
Určite sa to dá zvládnuť aj bez nej, ale s ňou sa voda zmení tak, aby ste boli v niektorých úsekoch rýchlejší v porovnaní so súpermi. Platí však, že najlepší vyhrávajú pravidelne. To nemá so šťastím nič spoločné.
Máte v hlave jazdu, ktorá mala blízko k ideálu.
Paradoxne, v Aténach 2004.
Tam vám po dodatočnej dvojsekundovej penalizácii chýbalo na zlato iba 12 stotín, domov si ho vzal Francúz Tony Estanguet.
Áno, ale po zvláštnych rozhodnutiach arbitrov to na obhajobu nevyšlo. Mojim čistým časom som zdolal aj kajakárov, čo sa stáva málokedy. Oni majú dvojlisté pádlo a sú rýchlejší. Človeka to stále mrzí, ale nemôže sa pri tom zastavovať.
Čo poviete na skvelé výkony 16-ročného mladíka Žigu Lina Hočevara zo Slovinska? Výkonmi aj výškou vás pripomína.
Toto je pretekár, ktorý má talent. Veľa sme spolu jazdili aj na trati v Spojených arabských emirátoch. Výnimočne psychicky pripravený v mladom veku. Náročnejšie trate mu robia problémy, ale chce to čas.
Slovensku taký supertalent chýba a potvrdili to aj domáce MS juniorov a pretekárov do 23 rokov v Liptovskom Mikuláši. Experti tvrdia, že nezískať medailu ako prvá usporiadateľská krajina v histórii na domácej vode v tejto kategórii je katastrofa. Čo poviete vy?
Čítajte viac Realita olympijského Paríža: Nedokončené priestory, zatekanie a sparťanské izby, sťažujú sa Slováci
Pokojne sme mohli mať aj 2–3 medaily, niektorým nechýbalo veľa. Avšak pridávam sa k tejto skupine kritikov. S vodným slalomom to nevyzerá na Slovensku ideálne.
Tento stav trvá dlhší čas. Toto je ďalšie potvrdenie nesprávnych krokov a rokov nečinnosti. Kompetentní by sa mali zamyslieť.
Máte pocit, že parížska vodnoslalomárska výprava nemá takú kvalitu ako napríklad tá v Pekingu 2008? Nikto na svete nespí. Naučili sa mnohé veci aj od nás, počas tejto zlatej éry Eleny Kaliskej či bratov Hochschornerovcov. Mali sme výborné podmienky na prípravu a krajiny to okopírovali.
Logicky sa to vyrovnalo. Táto generácia to nemá jednoduché, ale nevidel by som to tak čierne. Ide o prirodzený proces. Žiadna krajina totiž nie je na vrchole tridsať rokov.
Netrvá Slovákom dlhšie, kým si uvedomia, že ich svet predbieha?
Mená, o ktorých sme hovorili, sú jednotlivci. Nejde o systémovú vec. Mali sme skvelé možnosti, ale vždy je to o práci každého pretekára a jeho malého tímu.
Vtedy sme nemali dennodenne fyzioterapeuta, mentálneho či kondičného trénera alebo výživového poradcu. Mali sme menšie tímy, ale zdá sa mi, že pracovná morálka bola väčšia.
Netvrdím, že je veľký tím zlá vec. Avšak tréningové hodiny členmi realizačného tímu neoklamete. Mali sme na základoch našich úspechov postaviť čosi nové. To sa stále nedeje.
Slovensko sa vedelo z hľadiska medailovej produkcie vždy oprieť aj o vodný slalom. Ste optimista pred Parížom?
Do Paríža ide výprava, z ktorej každý môže získať cenný kov. Lenže vodný slalom je nevyspytateľný a môže to dopadnúť aj tak, že nebudeme mať ani jednu medailu. Musíme im fandiť.
Nie som špiritualista alebo niečo podobné, ale niekedy sa mi zdá, akoby energie fungovali nielen v človeku ako takom, ale aj medzi nimi. Ak im držím palce, môže im to pomôcť.
Čítajte viac Olympiáda v Paríži? Slovenskej nádeji pomôže debata s delfínom aj klamstvo, väčší stres môže prísť z maturity
Budete fandiť aj súperovi z reprezentácie Matejovi Beňušovi, ktorý vás od Hier 2016 v Riu de Janeiro nahradil v národnom tíme?
Samozrejme. Človek sa od toho musí odosobniť. Budem mu priať, aby zajazdil tak sebavedomo, ako to vie. Už v Riu mal na zlato, ale tesne mu to nevyšlo. Podobne aj v Tokiu, kde mal slabšie finále, ale kvalifikáciu výbornú. A zasa keď prídu ďalšie preteky, budem ho chcieť zdolať. (úsmev)
Pozriete si jeho jazdu aj naživo?
Chystám sa, dostal som pozvánku byť čestným hosťom finále C1 mužov.
Od šéfa organizačného výboru olympijských Hier Tonyho Estangueta? Áno.
Pekné gesto od veľkého rivala, čo poviete?
Veľmi si to vážim. Som rád, že si na mňa Tony spomenul. V Liptovskom Mikuláši som trénoval s jeho synom Titouanom, takže som sa asi pripomenul. (smiech) Budeme môcť zaspomínať na spoločné roky veľkého súperenia.
