Štyri predchádzajúce olympiády sa uskutočnili v Južnej Amerike (Rio de Janeiro 2016) a v Ázii (ZOH 2018 v Pjongčangu, OH 2020 v Tokiu, ZOH 2022 v Pekingu). Po dlhšom čase sa pozornosť sústredí na starý kontinent.
Čestná úloha organizovať Hry I. olympiády nemohla v roku 1896 pripadnúť inému mestu ako Aténam. Zorganizovali ich v krajine, ktorá bola kolískou antických hier.
Ako druhý organizátor v poradí sa hlásil Paríž. Rozhodujúcu úlohu vo výbere dejiska zohral barón Pierre de Coubertin, ktorý sa výraznou mierou pričinil o vznik novovekých olympiád.
Olympiáda chaosu trvala päť mesiacov
Parížska olympijská premiéra sa však nerodila úplne jednoznačne, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Coubertin musel najskôr odraziť návrh, ktorý sa objavil hneď po prvých olympijských hrách.
Gréci ústami svojho kráľa Juraja I. vyrukovali s oficiálnou požiadavkou, aby sa trvalým dejiskom podujatia stali Atény.
Coubertin ju musel obratne, diplomaticky, ale dôrazne vyvracať. Dôvodov bolo viac, ale hlavný argument znel, že dejiská olympiád sa musia striedať a tento sviatok športu sa postupne dostať do rôznych končín sveta. Tak naplnia jedno zo svojich dôležitých poslaní.
Ďalšia komplikácia, s ktorou sa musel barón vyrovnávať, bola minimálna podpora francúzskej vlády i športových funkcionárov.
Šport nemal v krajine dôstojné postavenie, mnohí ho považovali sa niečo menejcenné, čo si nezaslúži väčšiu pozornosť.
Coubertin síce vypracoval plán prípravy hier a naplánoval aj výstavbu štadióna, kde by sa mali konať, ale táto jeho predstava zostala len na papieri.
Napokon sa väčšina súťaží uskutočnila v Buloňskom lesíku a viaceré z nich v jednoduchých podmienkach.
Nedostatok informácií a nejasnosti, ktoré sprevádzali organizáciu, vyvolávali neistotu aj v zahraničí.
Od hlavných organizátorov nedostávali záujemcovia odpovede na svoje otázky, a preto sa obracali predovšetkým na Coubertina.
Najmä jeho zásluhou sa napokon v Paríži zišlo 1319 účastníkov z 22 krajín, čo bolo viac ako štyri roky predtým v Aténach.
Záujem divákov bol chabý, na slávnostné otvorenie do Buloňského lesa ich prišlo menej ako tisíc. Olympiádu nik oficiálne neotvoril a ani ju neukončil.
Dostávala často prívlastok „olympiáda chaosu" a súťaže sa natiahli bezmála na päť mesiacov.
Súťažilo sa v 16 športoch a 75 disciplínach, ale absolútnu prevahu mali francúzski reprezentanti. Zo zahraničných bola najpočetnejšia výprava Veľkej Británie, ktorú tvorilo 103 športovcov.
Z Grécka pricestovalo len päť účastníkov, hoci v aténskej premiére mali v štartovom poli absolútnu prevahu, súťažilo ich 230.
Už na prvej olympiáde sa objavilo uhorské družstvo a v ňom aj rodák z Hronca Alojz Sokol, ktorý v behu na 100 metrov vybojoval tretie miesto.
V Paríži zažiaril plavec Zoltán Halmaj z Vysokej pri Morave, ktorý vybojoval dve strieborné medaily (na 200 a 4 000 m voľný spôsob) a bronz (1 000 m voľný spôsob).
Mlčanlivý Fín pridal päť zlatých
Netrvalo dlho a olympijské súťaže sa do Paríža vrátili. Mesto hostilo Hry VIII. olympiády v roku 1924. Výber bol bezproblémový, pretože Paríž nemal vo voľbách konkurenta.
Našli by sa síce aj iní záujemcovia, ale v tomto prípade nastala všeobecná zhoda, že Paríž si túto poctu zaslúži a hlavnú úlohu hrala opäť najmä osobnosť Coubertina.
Takmer po štvrťstoročí sa Paríž predstavil v úplne inom svetle. Urobil maximum pre dôstojný a hladký priebeh súťaží. Vybudoval aj viaceré nové športoviská.
Príťažlivý bol najmä nový Olympijský štadión v parížskej štvrti Colombes, na ktorý sa zmestilo 50-tisíc divákov.
Pozornosť pútal aj moderný plavecký stánok s 50-metrovým bazénom a ôsmimi dráhami. V roku 1900 plavci súperili v tečúcej Seine.
Olympiáda sa zapísala do histórie aj prvým spoločným bývaním športovcov v domoch v okolí hlavného štadióna v Colombes.
Pravda, nebola to ešte pravá olympijská dedina. Tú zažili až o osem rokov neskôr – v Los Angeles 1932.
Rekordná bola aj účasť – 44 krajín a 3¤092 účastníkov, pričom prvý raz mali dôstojnejšie zastúpenie aj ženy – bolo ich 136. Podujatie tentoraz slávnostne otvoril 5. júla francúzsky prezident Gaston Doumergue.
Na týchto hrách sa zrodila aj prvá veľká postava olympijskej histórie. Paavo Nurmi upútal športový svet už štyri roky predtým v Antverpách, kde získal tri zlaté. Mlčanlivý Fín, ako znela jeho prezývka, k nim pridal v Paríži ďalších päť v rozpätí štyroch dní.
K jeho úspechom sa v Paríži priblížil populárny Američan John Weissmüller, ktorý mal len 19 rokov a neskôr sa stal slávnym hercom – bol prvý filmový predstaviteľ Tarzana.
V plaveckom bazéne lámal rekordy už pred olympiádou a na nej potom získal tri zlaté a jednu bronzovú, ale tú už ako člen tímu vodných pólistov USA.
Za zmienku stojí aj fakt, že v roku 1924 sa niekoľko mesiacov pred parížskou olympiádou uskutočnili aj prvé zimné hry, ktoré sa konali vo francúzskom stredisku Chamonix na prelome januára a februára.
Pôvodne išlo len o Medzinárodný týždeň zimných športov a štatút premiérovej zimnej olympiády mu udelili až dodatočne. Obe podujatia organizoval takmer totožný tím ľudí.
V Chamonix sa uskutočnil aj hokejový turnaj, ktorý bol v Antverpách 1920 ešte súčasťou letnej olympiády…
Účet narástol na desať miliárd eur
Akú olympijskú tvár ukáže Paríž v najbližších dňoch? Samozrejme, absolútne inú ako pred sto rokmi ešte v športovom praveku. Medzitým sa stala olympiáda mamutím podnikom, ktorý prerástol významom športové podujatie.
Presné čísla budú známe o mesiac, ale odhaduje sa, že na športoviskách sa predstaví 10 500 účastníkov. Bude to asi o 500 menej ako v Tokiu 2020, hoci túto olympiádu ovplyvnila pandémia covidu a uskutočnila sa napokon o rok neskôr (2021).
Pokles počtu účastníkov súvisí s tým, že v Paríži bude v programe o desať disciplín menej, k takej redukcii prišlo prvý raz od OH 1956.
Súťažiť sa bude v 28 tradičných a štyroch doplnkových športoch a v dovedna 329 medailových disciplínach.
V porovnaní s Tokiom diváci v neuvidia súťaže v karate, bejzbale mužov a softbale žien. Novým športom bude brejking, ktorý bol donedávna označovaný ako breakdance.
Paríž predstaví doteraz najužšie prepojenie olympijských hier (26. júla až 11. augusta) a paralympijských hier, ktoré odštartujú len o niekoľko dní neskôr (28. augusta až 8. septembra).
A tiež sľubuje prvý raz v histórii rodovo vyváženú športovú udalosť. Počet súťažiacich žien bude rovnaký ako mužov…
Olympiády nebývajú nikdy lacný špás. Náklady sa tradične v priebehu príprav zvyšujú v porovnaní s tým, čo si organizátori naplánovali na začiatku.
Aktuálne sa odhaduje, že blížiace sa podujatia budú stáť Paríž asi desať miliárd eur. Ide o závratnú sumu, ale nižšiu ako na troch predchádzajúcich olympiádach. Francúzi to dosiahli najmä tým, že využijú väčšinu už existujúcich športovísk.
„Niektoré športoviská upravili, zmodernizovali, špeciálne pre tohtoročnú olympiádu vybudovali v podstate len areál plaveckých športov v štvrti St. Denis a La Chepelle arénu pre bedminton a modernú gymnastiku.
Väčšina športovísk bude dočasná, blízko Eiffelovej veže vybudujú ihriská na plážový volejbal, na Trocadére sa predstavia nové odvetvia brejking či skejtbording a podobne. Dočasné športoviská po olympiáde zrušia, rozmontujú ich.
Budovanie dočasných športovísk je cesta, Parížania ukážu, že je to možné," tvrdí Roman Buček (60), športový riaditeľ Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a šéf slovenskej výpravy v Paríži.
Najťažšia úloha? Boj o bezpečnosť
Buček sa po roku 1996 zúčastnil v rôznych funkciách na všetkých siedmich letných OH. Zo zimných chýbal len v Nagane 1998. Očakáva veľký záujem fanúšikov z celého sveta.
„Vstupenky na väčšinu súťaží sa už veľmi ťažko zháňajú. Aj my máme s tým veľký problém, aj na tie súťaže, kde sa predstavia naši športovci.
Prejavuje sa aj hlad ľudí po rokoch, keď im pandémia zabraňovala naplno sa zúčastňovať na vrcholných podujatiach. Paríž je navyše dostupný najmä pre návštevníkov z Európy.
Niektorí mali obavy, že športové podujatie v takom obrovskom mestskom kolose môže trochu zaniknúť, ale som presvedčený, že na športoviskách bude rušno a záujem mimoriadny.
Cena najdrahších vstupeniek dosahuje až 2 700 eur," vysvetľuje Buček, ktorý bude štvrtý raz vo funkcii šéfa misie.
Nielen skúsený slovenský funkcionár sa domnieva, že najnáročnejšou úlohou organizátorov bude dohliadnuť na bezpečnosť všetkých účastníkov.
Francúzsko v uplynulom období zažilo viacero teroristických útokov a v krajine sú aj časté demonštrácie, ktoré mávajú často dramatický priebeh. „O bezpečnosti sa hovorí najviac. To bude pre organizátorov veľká výzva," dodal Buček.
Časopis Olympic.sk informoval, že francúzske ministerstvo zahraničných vecí už v marci požiadalo 46 krajín o poskytnutie asi 2 500 policajtov, ktorí budú dohliadať na bezpečnosť v čase OH.
Malo by ísť o špecialistov na rôzne činnosti, napríklad o psovodov a psov na vyhľadávanie bômb. Minister vnútra Gérald Darmanin potvrdil, že francúzske tajné služby denne monitorujú nielen vo Francúzsku asi 20-tisíc ľudí, ktorí by mohli predstavovať potenciálnu hrozbu.
Využívať budú aj umelú inteligenciu v identifikácii podozrivých ľudí či nezvyčajného správania v dave.
Otázniky nad slávnostným otvorením
Objavujú sa hlasy, že prvou náročnou skúškou bezpečnostných zložiek bude otvárací ceremoniál hier, ktorý sa uskutoční 26. júla večer.
Už dávno pred začiatkom podujatia dostával mnohé prívlastky. Mal by byť originálny, prekvapujúci a ikonický. Priťahuje veľký záujem.
Prvý raz v histórii sa uskutoční mimo štadióna. Výpravy sa budú plaviť na lodiach po Seine. Organizátori počítajú so 170–180 plavidlami, pôjdu cez mesto po rieke približne šesť kilometrov, na brehoch ich bude pozdravovať množstvo divákov.
Podľa odhadov by ich malo byť vyše 300-tisíc. Pôvodné plány hovorili o ešte väčších počtoch, ale práve bezpečnostné opatrenia ich zredukovali. Vyvrcholenie ceremoniálu naplánovali na námestí Trocadéro.
V čase slávnostného otvorenia bude k dispozícii až 50-tisíc príslušníkov ozbrojených zložiek i pracovníkov bezpečnostných agentúr.
Už pred niekoľkými mesiacmi sa objavila aj požiadavka spravodajských služieb, aby organizátori prehodnotili konanie slávnostného otvorenia v navrhovanej podobe. Dôvod? Priveľké riziko.
Existuje vraj aj plán „B". „Ak nehovoríme o pláne B, neznamená to, že ho nemáme,“ cituje Olympic.sk slová francúzskej ministerky športu Amélie Oudéaovej-Castérovej.
V rôznych špekuláciách sa objavovala aj alternatíva, že sa otvorenie uskutoční na Stade de France, ktorý bude jedným z kľúčových športových objektov podujatia.
Napriek týmto hrozbám nad Seinou očakávajú Francúzi najvýnimočnejšiu olympiádu v histórii. Na otázku, aký bude Paríž na prelome júla a augusta, odpovedá Roman Buček optimisticky:
„Rušný, živý, otvorený. Je to obrovská svetová metropola. Prostredie, kulisa, umiestenie športovísk bude unikátne.
O medaily sa bude bojovať v tesnej blízkosti svetoznámych miest a významných historických budov, v okolí Eiffelovky, Invalidovne, Trocadéra… Očakávam v dobrom zmysle slova honosné hry."