Zo zlatej medaily sa dvakrát tešili Michal Martikán a Elena Kaliská, po jednom triumfe si pripísali Matej Tóth, Zuzana Rehák-Štefečeková a Ladislav a Peter Škantárovci.
Najúspešnejším športom pre Slovákov je vodný slalom, v ktorom si pripísali väčšinu úspechov v ére samostatnosti.
Po ZOH v Lillehammeri 1994 sa samostatné Slovensko prvý raz zúčastnilo aj na letnej olympiáde 1996 v Atlante, kde športový svet oslávil storočnicu novovekých olympijských hier.
Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 športovcov pod slovenskou vlajkou v rukách zápasníka Jozefa Lohyňu, ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v Barcelone 1992.
Prvú medailu, bronzovú vystrieľal Jozef Gönci v ľubovoľnej malokalibrovke 25. júla 1996.
Čítajte viac Ktoré športové disciplíny majú najdlhšiu olympijskú tradíciu?Historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný Michal Martikán vo vodnom slalome, ktorý v Atlante odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru.
Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády kanoista Slavomír Kňazovický.
V Sydney 2000 získali Slováci päť medailí, všetky vo vodných športoch.
Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci vybojovali svoje prvé olympijské zlato, Martina Moravcová „vylovila“ z plaveckého bazéna dve strieborné medaily.
Michal Martikán a Juraj Minčík sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja Slováci.
Z OH 2004 v Aténach priviezli slovenskí olympionici o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, Peter a Pavol Hochschornerovci obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka Elena Kaliská sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala olympijské víťazstvo.
Striebro pridali „tradičný“ medailista Michal Martikán a prekvapivo džudista Jozef Krnáč, bronzom boli ocenení Jozef Gönci a štvorkajak na 1 000 m.
Zatiaľ najúspešnejšie boli pre Slovensko OH 2008 v Pekingu, medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné.
Slovenskí vodáci úplne ovládli súťaže vo vodnom slalome, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín. Najskôr sa Michal Martikán po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel 15. august 2008, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie slovenského športu.
V priebehu 35 minút oslavovalo Slovensko dvojnásobné prvenstvo, Peter a Pavol Hochschornerovci dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a Elena Kaliská suverénne obhájila prvenstvo z Atén 2004, pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy.
Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala Zuzana Štefečeková v trape a voľnoštýliar David Musuľbes, prvý športovec pochádzajúci zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre Slovensko, po prehre v semifinále s Arturom Taymazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro.
Olympijské hry 2012 v Londýne znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sa slovenskí atléti vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie.
Michal Martikán získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne.[3]
Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších slovenských olympionikov.
Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od vodných slalomárov strelkyne, Zuzana Štefečeková obhájila svoju pozíciu z Pekingu 2008, bronz pridala Danka Barteková.
Olympijské hry v Riu de Janeiro v roku 2016 boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov.
Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Opäť najúspešnejším slovenským športom na OH bol vodný slalom. Vodní slalomári získali vďaka bratrancom Škantárovcom zlatú medailu a Matej Beňuš získal striebro.
Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, pretože ďalší 2 reprezentanti skončili na 4. (Jana Dukátová v K1 žien) a 5. mieste (Jakub Grigar v K1 mužov).
Vodní slalomári bratranci Škantárovci a Matej Beňuš dokázali nadviazať na úspechy Michala Martikána, Eleny Kaliskej a bratov Petra a Pavla Hochschonerovcov, ktorí na predchádzajúcich piatich olympiádach získali 11 medailí, z toho 7 zlatých, teda všetky zlaté medaily, ktoré Slovensko v ére samostatnosti na OH získalo.
Opätovne sa na stupne víťazov dostal aj slovenský štvorkajak na 1 000 m v zložení Denis Myšák, Tibor Linka, Erik Vlček, Juraj Tarr, ktorí získali striebornú medailu. Erik Vlček na OH v rokoch 2004–2016 získal už 3 medaily (2 strieborné a 1 bronzovú) a zaradil sa k legendám tohto športu vo svete.
Historickým míľnikom bol zisk zlatej medaily v chôdzi na 50 km, ktorú získal Matej Tóth. Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako bol vodný slalom.
Čítajte viac Míľniky z histórie olympijských hierSlovensko na LOH 2020 v Tokiu reprezentovalo 41 športovcov v 13 športoch. Na otváracom ceremoniáli malo Slovensko dvoch vlajkonosičov Zuzanu Rehák Štefečekovú a Mateja Beňuša.
Pôvodne sa olympiáda mala konať 24. júla až 9. augusta 2020, no kvôli pandémii ochorenia COVID-19 bola preložená na 23. júla až 8. augusta 2021. Na záverečnom ceremoniáli bola vlajkonosičkou Danka Barteková.
Slovensko získali jedno zlato (Zuzana Rehák Štefečeková), dve striebra (Jakub Grigar, Rory Sabbatini) a jeden bronz (štvorkajak Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek), s touto bilanciou po boku Filipín obsadilo v hodnotení krajín 50. pozíciu.