Podmienky má však výrazne lepšie ako v Európe, ktorá je v porovnaní s arabskou krajinou v mnohých ohľadoch drahšia.
„Trénujem v olympijskom skejtparku, ktorý bol v Dubaji postavený pre účely MS 2022. Odkedy ho postavili, vraciame sa sem pravidelne trénovať. Skejtpark podobných parametrov nie je okrem Ríma nikde inde vo svete,“ vraví.
Neprekážajú vám extrémne teploty v Dubaji?
Je pravda, že je tu veľmi horúco. Podobné to bolo aj minulý rok v lete. Priznám sa, že som mal problém to zvládnuť. Mal som pocit, že sa roztopím. Je tu extrémne vysoká vlhkosť. Človek sa extrémne spotí za krátku chvíľu.
Máte pocit, že máte v topánkach bazén. Boli sme v Dubaji tento rok v júni a prišli sme aj teraz. Celkom sa čudujem, že mi to neprekáža až tak, ako predtým. Trénovať v štyridsiatkach mi už príde normálne. Trénovať chodíme okolo štvrtej až piatej večer.
Oplatí sa trénovať v Dubaji aj z finančného hľadiska?
Čo sa týka jedla a hotelov, tie sú v porovnaní s Európou omnoho lacnejšie. Vlani som v Dubaji strávil v rámci prípravy asi pol roka. Vyhovuje mi aj samotné mesto. Pri trénovaní mám relatívne pokoj a tým, že sa pripravujem v kvalitnom skejtparku, som sa výkonnostne posunul výrazne hore.
Ako vyzerá váš bežný deň v Dubaji?
Posledné dva roky mám pred OH zaužívanú klasickú rutinu. Ráno vstanem, dám si strečing, rozcvičím sa. Následne mám silové a kondičné tréningy, ak sa pripravujem doma. V zahraničí sa sústredím na trénovanie v skejtparku. Trávim v ňom približne dve hodiny. Snažím sa pilovať súťažné jazdy.
Večer mám obvykle regeneráciu. Človek si možno povie, že dve hodiny sú málo. Skákať zo schodov a často aj padať na tvrdý betón nie je také jednoduché. Je to veľmi vyčerpávajúce.
Ako funguje spolupráca s trénerom Tomášom Vintrom?
Začala sa pred vyše desiatimi rokmi. Bol to práve on, kto ma dostal do sveta veľkého skejtbordingu, za čo som mu veľmi vďačný. Jeho zásluhou som sa dostal na vrcholovú úroveň. Veľkú podporu mám však aj od rodiny, priateľky a všetkých ľudí okolo mňa.
Máte popri skejtbordingu aj bežné zamestnanie?
Mám podporu Športového centra polície a Slovenského olympijského tímu. Živiť sa skejtbordingom je veľmi náročné. V dnešnej dobe je konkurencia na vysokej úrovni. Som vďačný za to, že sa môžem naplno venovať iba skejtbordingu. Keď som bol menší, chodil som na súťaže a darilo sa mi zbierať úspechy.
Považujem za veľkú výhru, že sa môžem živiť tým, čo ma skutočne baví. Som zamestnaný v Športovom centre polície, ale samozrejme dávam do toho aj vlastné financie. Bez toho by to nešlo.
Čítajte viac Bez Volka či Ledeckej, so šiestimi atlétmi. Slovensko pošle na olympiádu 28 športovcov
Nie je možné všetky výdavky pokryť len od sponzorov. Celý život do toho dávam aj vlastné peniaze. Vždy som veril, že sa dostanem na úroveň, keď si tým budem schopný zarábať.
Kto bol vaším najväčším vzorom na začiatku kariéry a od koho čerpáte inšpiráciu v súčasnosti?
Ako väčšina skejterov, aj ja som začal práve vďaka videohre Tony Hawk Pro Skater 2. Podobne na tom boli aj moji kamaráti zo sídliska Ťahanovce v Košiciach, s ktorými sme začali jazdiť na basketbalovom ihrisku, keďže skejtparky u nás v tých časoch neexistovali.
Jeden kamarát, ktorý už nie je medzi nami, mi vravel, že to dotiahnem najďalej. Som vďačný za partiu, s ktorou sme sa na začiatku navzájom ťahali a povzbudzovali. Cítil som od nej obrovskú podporu.
Čo pre vás znamená, že ste prvým Slovákom, ktorý sa predstaví na olympiáde v skejtbordingu?
Je to veľká vec. Pre každého športovca je olympiáda vrcholom kariéry. Navyše, skejtbording je novým olympijským športom. Veľmi si to vážim. Cením si najmä posun, ktorý som urobil za štyri roky. Na olympiádu do Tokia som sa nedostal len tesne.
Foto: facebook.com/richardturyofficial
V rebríčku som sa pohyboval medzi dvadsiatym a tridsiatym miestom. Do Paríža idem z ôsmej priečky, čo je výrazný skok hore. Dostať sa do top desiatky je extrémne náročné. Obetovali sme tomu veľa. Dva roky sme išli v príprave v Dubaji na doraz. Prinieslo to želaný úspech.
Kto je podľa vás v Paríži najväčším favoritom na zlato?
Američan Nyjah Huston. O popredné miesta budú určite bojovať aj Japonci. Za mňa sú to najväčší favoriti na zlato. Zisk medaily na OH by som však doprial všetkým. Dostať sa medzi 22 ľudí z celého sveta a poznať ich príbehy je neuveriteľné.
Na aký šport by ste sa chceli ísť v Paríži pozrieť?
Moja disciplína bude na OH hneď v prvý deň olympiády. Je dosť možné, že z toho dôvodu nestihnem nič iné. Do Paríža letíme už v nedeľu, 26. júla je otvárací ceremoniál a cez víkend odjazdíme súťaž a 28. júla odlietam domov.
Vidieť zrejme stihnem maximálne niektoré freestylové športy ako breakdance, BMX či lezenie. Veľmi rád by som sa išiel pozrieť na slovenských športovcov, ale asi to nestihnem. Ak by som mal možnosť, rád by som videl vodný slalom.
Čítajte viac Neuveriteľné, kričal komentátor. Slovenská raketa výskala od radosti, konkurentky zničila na ME famóznym spôsobom
Na čo sa v Paríži najviac tešíte?
Bol som tam už viackrát. Je to veľmi pekné mesto. Teším sa na atmosféru olympiády. Som veľmi zvedavý, ako to na takom obrovskom podujatí vyzerá. Chcel by som si to v prvom rade veľmi užiť. Najviac asi prostredie olympijskej dediny. Verím, že to bude pre mňa nezabudnuteľný zážitok.
Aké je vaše obľúbené jedlo, film, hudba a mesto?
Zbožňujem tofu. Z filmov mám najradšej dokument Shawn White: The Last Run. Je to o snoubordistovi Shawnovi Whiteovi, ktorý bol päťkrát na olympiáde a trikrát získal zlato. Je to nesmierne inšpirujúci príbeh.
Čo sa týka hudby, najradšej počúvam českú repovú skupinu PSH a zo slovenských mám rád Gleba. Páčia sa mi viaceré mestá v Číne, obľúbil som si Dubaj a samozrejme, milujem moje rodné Košice.
