Pre športového strelca Patrika Jányho to bola druhá účasť. „Je to milá akcia, už sa teším na odchod do dejiska Hier,“ vraví siedmy z predošlých OH 2020 v Tokiu vo vzduchovej puške na 60 metrov.
So športovou streľbou ste začali v roku 2009. Ako?
Presťahoval som sa v tom roku do Banskej Štiavnice. Mojí starí rodičia dostali za úlohu nájsť mi nejaký koníček, aby som nechodil poza školu. Dedo sa venoval športovej streľbe, a tak som s ňou začal aj ja.
Najskôr so vzduchovkou?
Áno – klasickou zlamovacou Slaviou.
S tou to skúšalo mnoho chlapcov. Kedy ste zistili, že ste presný?
Postupne. Prvé úspechy prišli po dvoch či troch rokoch. Bol som na majstrovstvách Slovenska, získal som prvé medaily. V 2015. som bol prvýkrát vo finále majstrovstiev Európy.
Bol to zlomový moment v rozhodovaní sa, či budete v streľbe pokračovať aj ako profesionál?
Dá sa to tak povedať. O rok neskôr prišli ďalšie úspechy. Končil som školu a dostal som možnosť ísť do Dukly Banská Bystrica, kde ma aj zamestnali.
Nebolo náročné skĺbiť školu a kariéru?
Na strednej som mal výborné pani učiteľky. Boli ohľaduplné. Fandili mi aj pomáhali. Počas vysokej školy som mal individuálny študijný plán.
Čítajte viac Česť pripadla slalomárovi a parastolnej tenistke. Slovenskí olympionici zložili slávnostný sľub do rúk prezidenta
V akom odbore?
Mám bakalársky titul v medzinárodných vzťahoch a magisterský v politológii.
Pred tromi rokmi ste na olympiáde v Tokiu skončili na siedmej priečke. Bola to šťastná sedmička?
Dostal som sa na prvej olympiáde v najväčších pretekoch na svete rovno do finále. Spomienky sú úžasné a len dobré.
Športovci často špekulujú nad tým, čo mohli spraviť inak. Vy nie?
Iste, aj ja som mohol tokijské finále strieľať lepšie. Keby som tam stál dnes, dopadlo by to inak. To sú tie skúsenosti, potrebujem ich zbierať a posúvať. Teraz som iný človek a strelec.
Na základe čoho to usudzujete?
Prešli tri roky, ktoré boli na regionálnej, európskej i svetovej úrovni pretkané viacerými úspechmi. Posunuli sme sa výkonostne. Hlava funguje inak, človek si po zisku medailí viac verí.
Čítajte viac Poradili si s nervozitou aj stresujúcou horúčavou. Pozrite si slávnostný sľub olympionikov, prezidenta pozvali do Paríža
V akej ste forme?
Snažili sme sa citlivo vyberať podujatia, na ktore pôjdeme a zároveň viac potrénovať. Som na Paríž dobre pripravený.
Ste úradujúcim majstrom Európy na rok 2024 vo vzduchovej puške na 60 metrov. V Györi ste obhájili titul spred dvoch rokov. Súboj o zlato s domácim Istvánom Penim však bol na nervy, nie?
Práveže by som povedal, že to bola jedna z najľahších súťaží v kariére. Pred ME a vlastne aj počas nich som bol chorý. Do finále som šiel unavený.
Vedel som, že ostatní ešte bojujú o olympijské miestenky a ja som ju už mal istú. Šiel som do toho s pokojnou hlavou a strieľal si vlastnú súťaž. Mal som solídny náskok a súperi mali väčší stres ako ja.
Je mentálna stránka dôležitejšia ako fyzická?
Je to spojené – ak sa cítite dobre fyzicky, ste v poriadku aj mentálne a naopak. Kvalitná technika streľby a forma tú hlavu vyčistia a upokoja. Ona rozhodne.
Máte recept, ako ju pred pretekmi čistiť?
Nemám. Narodil som sa s tým, že to nepotrebujem. Som koncentrovaný počas celých pretekoch. Nie som tréningový typ, skôr súťažný.
Nepomáha žiadna kniha, podcast alebo talizman?
Vôbec. A na talizmany neverím.
Počas olympiády (29. júla, pozn. red.) oslávite 27. narodeniny. Čo by vás potešilo?
Finále a veľký úspech.
Čo to v praxi znamená?
Ťažko povedať. Štartovať bude zhruba 45 chlapov a 30 z nich, vrátane mňa, môže byť olympijským víťazom. Špička je široká, dôležité bude mať svoj deň. Ak to bude môj, môže to vyjsť na zlato.
Pôsobíte pokojným dojmom a predsa – nie je na nervy, ak niekoľkoročné snaženie zmarí fakt, že ste to v daný deň nezvládli?
Iste, šrotuje mi to v hlave. Poznám kvantum majstrov sveta, Európy i medailistov z vrcholných podujatí, ktorí sa do olympijského finále ani len nedostali. Občas je to demotivujúce, ale čo sa s tým dá robiť? Veď možno raz ja budem ten šťastný.
Slovensko odchádza na OH s najmenšou výpravou v histórii a aj medailových nádejí je pomenej. Neprekáža vám status jednej z nich?
Vôbec. Tlak prenechávam súperom. (úsmev) Chcem sa dostať do finále a tam ukázať, čo je vo mne.
