Hoci v menšom počte, ako na predchádzajúcich podujatiach pod piatimi kruhmi, sa medzi svetovou elitou predstavia aj športovci spod Tatier.
„V Tokiu 2020 štartovalo 41 Slovákov, v metropole Francúzska ich, žiaľ, bude menej,“ referuje Roman Buček, vedúci slovenskej výpravy na OH 2024.
Ako to aktuálne vyzerá so slovenskými miestenkami do Paríža?
Stále prebieha kvalifikačný proces. Momentálne máme 21 miesteniek. Čakáme na potvrdenie pre džudistu Máriusa Fízeľa. Proces sa ukončí 30. júna, do 8. júla musíme poslať definitívnu prihlášku pre všetkých našich športovcov.
Môže sa číslo ešte zvýšiť?
Áno. Čakáme na vyjadrenie Medzinárodnej plaveckej federácie, ktorá by nám mohla prideliť dve miesta pre jedného pretekára a jednu pretekárku.
Uzatvára sa rebríček v atletike, tam je ešte všetko otvorené. Veľmi blízko k účasti je skejtbordista Richard Tury. Na postupovom mieste je zatiaľ aj tenistka Anna Karolína Schmiedlová.
VIDEO: Roman Buček, vedúci slovenskej výpravy na OH 2024 v Paríži, o blížiacom sa športovom sviatku
Na druhej strane, s ktorými športovcami ste v Paríži počítali, ale nebudú tam?
Prekvapilo nás, že sa nekvalifikovali rýchlostní kanoisti. V Tokiu štartovali piati, teraz nebude ani jeden. Štvorkajak bol dlhé roky našou vlajkovou loďou, ale aj jemu postup ušiel.
Do ktorých športovcov vkladáte najväčšie nádeje?
V posledných rokoch sú úspešní predovšetkým športoví strelci. Najväčšie predpoklady na úspešné umiestnenia majú tí, ktorým sa darilo na nedávnom svetovom či európskom šampionáte. Ale máme aj ďalších športovcov, ktorí môžu siahnuť na medailové úspechy.
Kto môže byť „čiernym koňom“ výpravy, ktorý by mohol prekvapiť nečakanou medailou?
Nerád by som špekuloval. Aj na olympiáde platí, že sa môže podariť nečakaný výsledok u ktoréhokoľvek športovca.
Peter Sagan chcel štartovať v horskej cyklistike na základe rankingu, čo sa mu nepodarilo. Lobovali ste za neho, aby dostal tzv. voľnú kartu?
Žiaľ, táto karta je pre nás takmer nedosiahnuteľná. V horskej cyklistike sa udeľuje jedna alebo dve. Na jej získanie sú presne nastavené pravidlá. Môžu sa o ňu uchádzať len krajiny, ktoré mali na predchádzajúcej olympiáde osem a menej športovcov.
Nie sme v takejto pozícii, napriek tomu sme oslovili Medzinárodnú cyklistickú úniu so žiadosťou o Saganov štart. Žiaľ, nedočkali sme sa pozitívnej odpovede.
Čiže ani trojnásobný majster sveta na ceste, ktorý by mohol byť ťahákom na štarte, nemá prednostné právo pre zisk miestenky?
Šéfovia Medzinárodného olympijského výboru chcú, aby okrem najlepších športovcov v danej disciplíne, štartovali aj pretekári z rozvojových krajín. Politika MOV je nastavená tak, aby sa v jednotlivých športoch predstavili športovci z čo najväčšieho počtu krajín.
Keď to zhrnieme, čísla hovoria o tom, že Slovensko vyšle do Paríža historicky najmenšiu výpravu za 30 rokov samostatnosti. Prečo je to tak?
Naše odhady boli optimistickejšie, ale realita je taká, že zrejme budeme mať o desať športovcov menej v porovnaní s tým, koľko ich bolo v Tokiu 2020. Počítame s tridsiatkou a to za predpokladu, o ktorom som hovoril predtým. Nižší počet má viacero dôvodov.
Sú medzi nimi zvyšujúca sa konkurencia či rozmach olympijského programu, do ktorého pribúdajú nové športy. V porovnaní s inými krajinami, do slovenského športu ide menej peňazí zo štátneho rozpočtu. Mnohým našim športovcom unikli miestenky veľmi tesne, čiže sa dá povedať, že nám chýbalo aj povestné šťastíčko. Treba spomenúť aj to, že niektoré športy z nášho pohľadu zasiahla generačná výmena.
Čo musí urobiť Slovenský športový a olympijský výbor pre to, aby v Los Angeles 2028 bol počet Slovákov vyšší?
Verím, že po parížskej olympiáde sa budú jednotlivé športové zväzy zaoberať aj touto otázkou. Určite prebehnú analýzy a budeme sa rozprávať, ako veci zlepšiť. My na SOŠV budeme iniciovať stretnutia medzi jednotlivými zväzmi s cieľom prísť na spôsob, ako počet športovcov navýšiť.
Slovensko malo kolektívny šport na letnej olympiáde naposledy pred 24 rokmi. Kedy sa to podarí opäť?
Ťažká otázka. Kolektívne športy sú špecifické. Postupový kľúč v nich je extrémne náročný. Vybudovanie tímu, ktorý je schopný predstaviť sa pod piatimi kruhmi, vyžaduje niekoľkoročnú prípravu.
Verím, že príslušné športové zväzy nastavia svoju stratégiu tak, aby o niekoľko rokov mohlo Slovensko štartovať na olympiáde aj v kolektívnych športoch.
Olympiáda sa vracia do Paríža po sto rokoch. Čím bude výnimočná?
Tešíme sa, že Hry sa vracajú do Európy. Blízkosť k Slovensku znamená, že fanúšikovia môžu bez problémov prísť a povzbudiť svojich krajanov.
Záujem o športový sviatok je enormný, vidieť to predovšetkým na predaji lístkov. Paríž ponúkne magické scenérie, organizátori aj z toho dôvodu umiestňujú športoviská do blízkosti svetoznámych pamiatok.
To však neplatí o strelcoch, ktorí sa predstavia mimo francúzskej metropoly. Znamená to, že Slováci a Slovenky z tohto športu nebudú súčasťou hlavnej olympijskej dediny?
Presne tak. Rozdelenie výpravy je vždy určitá komplikácia, ale sme na to pripravení. Strelci budú mať vytvorené ideálne podmienky. Nebudú musieť veľa cestovať, keďže strelnica leží neďaleko od ich ubytovania.
Menšou nevýhodou je, že nebudú súčasťou „veľkej“ olympijskej rodiny, keďže vzdialenosť medzi Chateauroux a Parížom je takmer 300 kilometrov.
Objavili sa správy o obavách z teroristického útoku. Upozorňujete športovcov, aby boli opatrní aj v tomto smere?
Bezpečnosť na celých Hrách bude pre organizátorov tvrdým orieškom. Máme informácie, že bezpečnostné sily naberajú čoraz viac pracovníkov. Oficiálnu komunikáciu, respektíve kódex ako sa správať, sme zatiaľ neobdržali, to sa však môže zmeniť.
Koncept otváracieho ceremoniálu je veľmi zaujímavý, ale zároveň aj rizikový, keďže má byť na otvorenom priestranstve. Na mieste ho budú sledovať tisícky divákov a to je niečo, s čím sa musia organizátori a bezpečnostné zložky vyrovnať.
V Paríži sa pod neutrálnou vlajkou predstaví aj niekoľko ruských a bieloruských športovcov, proti čomu protestovali viaceré krajiny. Aký bol postoj Slovenska?
SOŠV rešpektuje rozhodnutie MOV a zastáva rovnaké stanovisko ako strešný orgán svetového olympizmu. Štart neutrálnych športovcov z Ruska a Bieloruska akceptujeme. Treba však povedať, že nebude jednoduché preveriť a preukázať ich neutralitu.
Podmienky, ktoré musia splniť pretekári z týchto krajín, sú stanovené. V Paríži by sa malo predstaviť niekoľko desiatok Rusov a Bielorusov v individuálnych disciplínach. Ich štart je však stále otvorený, nie je definitívne, že ich na olympiáde uvidíme. Hrozil aj bojkot, hovorila o tom najmä Ukrajina, ale situácia v tomto smere akoby utíchla.
Čítajte viac Po životných pretekoch a zápise do histórie bola v šoku. Takticky to bolo perfektné, uznal švajčiarsky trénerMal by slovenský športovec problém podať ruku ruskému protivníkovi po výhre či prehre?
Na to je protokol. Podanie ruky je gesto rešpektu. Je predpoklad, že športovec z Ruska, ktorý sa predstaví v Paríži, nie je angažovaný v agresívnej vojne, ktorú vedú Rusi proti Ukrajine. Ale môže nastať aj opačný prípad.
Ak by sa o danom športovcovi vedelo, že podporuje agresiu, viem si predstaviť, že by ho súper po športovom boji neodmenil priateľským a férovým gestom, ktorým podanie rúk rozhodne je. Niektorí športovci môžu v tomto smere ukázať odstup, je to individuálne.
Ako musí dopadnúť olympiáda, aby ste si po jej skončení povedali, že bola zo slovenského pohľadu vydarená?
Budeme spokojní, keď sa všetci naši športovci vrátia domov bez zranení, keď sa nevzdajú a predvedú maximálne výkony. Samozrejme, poteší nás, ak hlavní kandidáti na cenné kovy ovenčia svoje snaženie ziskom medaily.
Najviac je strelcov
Slovensko má v tejto chvíli istých 21 miesteniek na OH v Paríži. Okrem boxerky Jessicy Triebeľovej sa pod piatimi kruhmi predstavia strelci Juraj Tužinský, Patrik Jány, Danka Barteková, Vanesa Hocková, Zuzana Rehák Štefečeková a Marián Kovačócy, vodní slalomári Jakub Grigar, Eliška Mintálová, Matej Beňuš a Zuzana Paňková, cyklistka Nora Jenčušová, ku ktorej pribudne aj jeden muž, atléti Gabriela Gajanová, Viktória Forsterová, Dominik Černý a Hana Burzalová, Robert Kubín vo windsurfingovej triede iQFOiL, zápasník Tajmuraz Salkazanov, stolný tenista Wang Jang a džudista Marius Fízeľ.