„Ani v lietadle sme neštrngali, boli sme veľmi unavení, cestu sme poňali skôr ako oddych a načerpanie síl pred oslavami, ktoré nás teraz čakajú,“ vraví Erik Vlček (39), šesťnásobný olympionik a štvornásobný medailista.
Pred víkendom ste vraveli, že po finálových pretekoch celá posádka prevráti jedáleň. Ako teda vyzerali prvé domáce raňajky úspešného olympionika?
(smiech) Zatiaľ bola len káva. V hlave mám stále časový posun, žalúdok je akýsi stiahnutý, na nič výživné sa ešte necítim. Ale v nedeľu večer ma manželka vítala so skvelou polievkou. Poviem vám, na tú som sa poriadne tešil.
Čítajte viac Barteková uprosila Samarancha. S K4 si zopakovala Rio
Poťažkala si aj medailu?
Aj s deťmi a mojimi rodičmi za mnou prišli na letisko do Viedne. Už tam si ju všetci skúsili. Boli sme od seba tri týždne, ku koncu sa to veľmi vlieklo.
Keď teraz vyjdete z domu, každý vás bude zdraviť a gratulovať…
Presne tak, bude to veľmi intenzívne. Najbližších pár dní určite. Je obrovský rozdiel medzi prvou medailou z Atén 2004 a tokijskou. Sociálne siete a médiá majú obrovský vplyv, človek sa rýchlo dostane k informáciám. Aj tým, ktoré si nevyžiada. O našom bronze dnes vedia aj ľudia, ktorí rýchlostnú kanoistiku vôbec nesledujú.
Sú takí aj v Komárne?
Tu je to veľmi populárny šport, vždy sa mu darilo. K4 určite fandili ľudia z celého mesta.
Ste pre nich Erik alebo hviezda – štvornásobný olympijský medailista?
Vyrástol som tu, takmer všetci sa navzájom poznáme. Navyše, neprezentujem sa ako hviezda, nerobí mi dobre byť stredobodom pozornosti. Aj keď ľudia vedia, čo som dokázal, zostávam pre nich v prvom rade kamarát.
Čítajte viac Slovensko má ďalšiu medailu! K4 vybojovala bronz
Takže štrnásťmiliónové Tokio by ste za 40-tisícové Komárno nemenili…
(úsmev) Kdeže. Na veľkomesto by som si zrejme už nezvykol. Na druhej strane, Japonsko je veľmi usporiadaná a čistá krajina. Ľudia sú príjemní, pomáhajú a za každých okolností vám chcú vyjsť v ústrety. A nebolo to len kvôli olympiáde. Sú veci, v ktorých si od nich môžeme brať príklad.
Keď sme sa zhovárali vlani v lete, vaše myšlienky smerovali k Tokiu ako definitívnemu finále kariéry. Čo sa zmenilo?
Pochopiteľne, všetko sa odvíja od výsledku, ktorý sa nám podaril. Práve teraz mi dáva zmysel to, aby som to ešte skúsil.
Prispel k tomuto rozhodnutiu aj zvyšok posádky?
Je to moje autonómne rozhodnutie. Síce sedíme v jednej lodi, ale stále medzi nami vládne akási konkurencia. Miesto si musím najprv zaslúžiť a vybojovať ho ako jednotlivec. Najprv sme súperi až potom vytvárame tím. Na druhej strane, zdravá konkurencia nás posúva vpred. Bez nej by neboli výsledky.
Čítajte viac Vlček v cieli zmeravel. Zneistel, keď videl vedľa Rusov
Spomínali ste, že vám nerobí problém vstávať o šiestej ráno. Je niečo, čo vám problém robí, ale tolerujete to?
Nie vždy to je ľahké. Najmä poobede mám niekedy vybité baterky a trápim sa. Robím to však odmalička a keďže zvyk je železná košeľa, nesťažujem sa.
Môže byť vaša loď ešte rýchlejšia?
Stále je priestor na zlepšovanie sa. Náskok Nemcov a Španielov zrejme zo dňa na deň nezmažeme, sú to veľkí špecialisti na túto disciplínu. Naši chlapci sú však mladí, i ja som sa len nedávno preorientoval na 500-metrovú trať. Ak by som neveril, že dokážeme zrýchliť, nerobil by som to. Nemalo by to pre mňa význam.
Ako dlho teraz nevezmete pádlo do ruky?
Netuším. Možno to bude pár dní, možno podstatne dlhšie. Chýbať mi nebude. Kanoistika je v jednej veci záludná – po čase strácate cit a doháňať manko nie je príjemné. Veľmi dlhá pauza to preto nemôže byť.
Slovensko si odviezlo z Tokia štyri medaily. O čom to svedčí?
Na to, že sme malá krajina, to je skvelý výsledok. Porovnateľný počet mali omnoho väčšie štáty. Znamená to tiež, že má zmysel investovať do športu a venovať sa mu. Je to výborný priestor pre deti na sebarealizáciu.
Vy ste však priamo po pretekoch naznačili, že rýchlostná kanoistika si zaslúži lepšie podmienky…
Ktovie… Ak by sme mali možnosti ako Nemci alebo Maďari, možno by sme mali aj zlato. V tejto chvíli vynakladáme zbytočne veľa energie na cestovanie po sústredeniach v zahraničí. Ale keď už dnes – bez výborného zázemia – vozíme domov medaily, s ním by to horšie určite nebolo. V Komárne máme výborné prírodné podmienky, dostanú vás na istú úroveň. Keď však uvažujete o olympiáde, potrebujete ešte niečo lepšie.
V Tokiu ste boli celá výprava pod jednou strechou. Cítili ste aj od iných športovcov, že to majú s prípravou ťažké?
Každý šport má svoje problémy. Niekto má výsledky a s tým aj lepšiu dotáciu, ale sú aj športovci, ktorí doslova bojujú. Chýbajú im priestory, tréneri, odborníci. Takých, ktorí to napriek tomu robíme na špičkovej úrovni, je len hŕstka. Na olympiádu zo Slovenska cestujú iba zanietenci, ktorí športu podriadia absolútne všetko.
Neuvažovali ste nad tým, že keď raz skončíte, dáte to do poriadku?
Rád pomôžem. So skúsenosťami aj so známosťami, ktoré som nadobudol. Určite na náš šport ani po kariére nezanevriem.
Ako budú vyzerať vaše najbližšie dni?
Čakajú nás skôr milé povinnosti. Posnažím sa svoju medailu ukázať čo najviac ľuďom, každý, kto si ju bude chcieť pozrieť, dostane príležitosť.