Olympijské hry v Tokiu sa skončili. Boli netradičné, tiché, sterilné – doslova i obrazne – a ku slovenským športovcom aj žičlivé.
Najmenšia výprava spod Tatier v ére samostatnosti nesklamala. Odlesk štyroch cenných kovov by však nemal nikoho zaslepiť.
Čítajte viac NÁZOR: Štyri sú falošný obraz. Športovci by vedeli rozprávať
"Nemáme veľa športovcov, ktorí sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach. Nikdy sme nepatrili ku krajinám, ktoré žali medaily. Máme výborných športovcov, ale doma nenachádzajú ideálne podmienky na prípravu.
Ak chcú uspieť medzi špičkou, nemajú na výber. Musia pracovať v zahraničí," povedal Pravde Matej Spišiak, tréner chodca Mateja Tótha.
Politická pomoc
Zlato trapistky Zuzany Rehák Štefečekovej, strieborné medaily golfistu Roryho Sabbatiniho a kajakára Jakuba Grigara i bronz štvorkajaka v zložení Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček, Adam Botek potešili národ.
A priniesli aj tretiu olympiádu v rade so štyrmi cennými kovmi.
„Bolo to úspešné vystúpenie. Štyri medaily sú dobrá vizitka, na druhej strane sme mali od niektorých športovcov vyššie očakávania,“ citovala TASR šéfa slovenskej výpravy v Tokiu Romana Bučeka.
Polovica z nich skončila v prvej polovici štartového poľa. Dvanásť z nich malo do 24 rokov. Medzi osem najlepších sa okrem medailistov dostali len oba tímy trapistov v mixe, šiesty kanoista Matej Beňuš a siedmy strelec Patrik Jány.
V porovnaní s Riom je to menej, tam sa to podarilo sedemkrát.
| Slovensko na letných olympiádach | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| 1996 | Atlanta | 71 | 1 | 1 | 1 |
| 2000 | Sydney | 108 | 1 | 3 | 1 |
| 2004 | Atény | 64 | 2 | 2 | 2 |
| 2008 | Peking | 57 | 3 | 3 | 0 |
| 2012 | Londýn | 47 | 0 | 1 | 3 |
| 2016 | Rio de Janeiro | 51 | 2 | 2 | 0 |
| 2020 | Tokio | 41 | 1 | 2 | 1 |
| pozn: rok, miesto, výprava, zlato, striebro, bronz | |||||
Treba dodať, že väčšinu slovenských medailových nádejí tvorili športovci, kariéra ktorých sa blíži ku koncu.
Od Pekingu 2012 až doteraz platí, že nebyť strelcov a vodákov, Slovensko by na tom v tabuľke pravdy bolo veľmi zle.
„Nedarí sa nám reagovať na generačnú výmenu,“ pripustil Buček.
„Je to aj memento pre športové zväzy. Musia sa zamyslieť nad tým, ako šport posunúť. A možno je potrebná aj politická pomoc, aby šport neupadal,“ doplnil generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru Jozef Liba.
Slabá infraštruktúra
Zo všetkých medailistov má špičkové podmienky na prípravu len Grigar.
Areály v Liptovskom Mikuláši či Čunove spĺňajú medzinárodný štandard. Oba nedávno prešli rekonštrukciou, čunovský je údajne jedným z najkrajších vodných kanálov na svete.
Rýchlostný kanoista Erik Vlček dovŕšil v Tokiu zaujímavú postupku. Tridsaťdeväťročný vodák sa na šiestej olympiáde – podarilo sa mu to ako prvému Slovákovi – stal len piatym reprezentantom s minimálne štyrmi cennými kovmi (dva strieborné i bronzové).
Lepšie sú na tom len vodný slalomár Michal Martikán (2–2–1) a biatlonistka Anastasia Kuzminová (3–3–0), rovnako vodní slalomári bratia Peter a Pavol Hochschornerovci (3–0–1).
Rekordér Vlček po pretekoch v Tokiu vyjadril obavy o budúcnosť rýchlostnej kanoistiky. Areál na Zemníku je jediným, kde môže K4 ako-tak trénovať, čo je podľa Vlčeka veľmi málo.
To Rehák Štefečeková nemá v rodnej krajine ani jedinú poriadnu strelnicu, kde by čerstvá olympijská víťazka i svetová rekordérka mohla cibriť svoju mušku. Preto ju krátko po olympiáde čaká odchod do zahraničia.
„O niekoľko dní odchádzam so synmi na sústredenie do Chorvátska,“ povedala minulý týždeň v relácii Fair Play.
"Ak by som jej niečo mohol dopriať, tak solídnu strelnicu doma. Nebyť vodákov a strelcov, nikto ani nevie, že sme na olympiáde.
V našej mentalite nie je hravosť potrebná pre kolektívne športy, my máme individuality a tie potrebujeme podporovať," doplnil jej otec Andrej Štefeček.
