V predikciách to so Slovenskom vyzeralo podstatne horšie – agentúra AP mu predpovedala maximálne dva kovy.
Sú teda štyri veľa alebo málo?
Aj v porovnaní so susednými krajinami Slovensko obstálo so cťou. Pravda, Maďari výrazne a i Česi v prepočte jednej medaily na milión obyvateľov boli úspešnejší. Ale to sme vopred tušili.
A že sme lepší ako bohaté Rakúsko? O tom si povieme po Pekingu 2022.
Vyrušovať nás môže niečo iné.
Napríklad slová, ktoré odzneli z úst najúspešnejších niekoľko minút po slávnostnom ceremoniáli.
Erik Vlček, šesťnásobný olympionik a štvornásobný medailista, volal po solídnych podmienkach na prípravu.
A keď sme hovorili s otcom zlatej Zuzany Rehák Štefečekovej, stále aktívnym skeetarom, náš rozhovor ukončil s jediným želaním: „Adekvátnu domácu strelnicu pre Zuzku!“
Pár slov, ktoré oveľa vierohodnejšie odzrkadľujú stav nášho športu, ako štyri olympijské kovy z Tokia. Šampióni volajú po tom, čo ich súperi neriešia.
Slovensko vyslalo do Japonska najmenšiu olympijskú výpravu v histórii. Väčšina z nej nemohla súperiť o najvyššie méty – na Hrách sa iba zúčastnila.
Všetka česť, dostať sa tam nebolo jednoduché. Naše kolektívne športy o tom mohli len snívať.
Odmyslime si však kajak so strelnicou a na olympiáde by o nás nikto nevedel. Zo Sabbatiniho strieborných odpalov sa tešme, no neprivlastňujme si ich.
Štyri sú fajn, misia v Tokiu nebola prepadák. Je však trošku falošná. Chce nám nahovoriť, že s našim športom je všetko v poriadku.
Ale nie je!
Športovci by vedeli rozprávať…
