Matej Tóth si musel nájsť inú zábavku, ktorá by z neho dostala prebytočnú energiu. A tak jedného dňa roka 1996 prišiel na chodecký tréning do skupiny Petra Mečiara.
„Nemal dobré chodecké parametre. Nebol ideálny somatotyp pre túto disciplínu. Bol drobný s vypuklým bruškom. V tej dobe som trénoval aj jeho súčasného kouča Mateja Spišiaka. Povedal som mu, aby Maťovi ukázal techniku ako figurant. Nebolo to terno,“ spomína Mečiar.
Nepredpokladal, že raz z neho bude svetový pretekár v chôdzi na 50 kilometrov. Tobôž, že sa stane majstrom sveta či prvým atlétom v ére samostatného Slovenska, ktorému pod piatimi kruhmi zavesia na krk medailu. Zlato z olympiády v Riu de Janeiro 2016 bude obhajovať dnes večer (od 22.30) v Sappore, kde sa odohrajú maratónske disciplíny tokijských Hier.
Čítajte viac ONLINE: Posledné preteky v kariére Tóthovi nevyšli
„Do kempu v Urajasu prišla japonská rodinka s transparentom. Bolo na ňom napísané: Snaž sa! Smiali sa, že to možno bude divokejšia atmosféra, ako na celej olympiáde. Bol to test. Potvrdil, že moja forma je veľmi dobrá,“ vraví Tóth v relácii TV Pravda – Fair Play.
Ešte potiahni, nabádala rodina
Tridsaťosemročný veterán má veľkú radosť, že po dlhých mesiacoch vysadol z horskej dráhy. Raz to totiž vyzeralo, že sa olympiáda neukutoční a on bude musieť ukončiť kariéru od stola. Potom sa objavilo svetlo na konci tunela. Onedlho zmizlo, až nakoniec kompetentní prišli s prepracovaným plánom, ako päť kruhov zavrieť do bubliny. Pre koronavírus i divákov.
„Nevedeli sme to odhadnúť. Ako člen komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru som komunikoval aj s najvyššími predstaviteľmi. Mali akýsi "playbook“ – plán, podľa ktorého sa Hry uskutočnia. Zdá sa, že funguje," vysvetľuje.
Kedy bolo rodákovi spod Zobora najťažšie? V marci 2020, keď zrušili Dudinskú päťdesiatku ako jedno z prvých športových podujatí na Slovensku i v Európe.
„Vtedy boli tie pocity depresívne, frustrujúce. Nevedel som si predstaviť, že sa budem pripravovať ešte rok. Bral som sezónu 2020 ako rozlúčkovú. Som zvyknutý si nastaviť hlavu na presné méty. Musel som ju presvedčiť, že neskončím v auguste 2020, ale v auguste 2021,“ ozrejmuje.
Podarilo sa a Tóth má z toho nesmiernu radosť.
„Napriek tomu som prežil ďalší krásny rok. Obával som sa, či moje telo ešte vydrží. Vyšlo to, aj vďaka enormnému úsiliu môjho tímu i podpore rodiny. Už veľakrát som im povedal, že končím. Tešili sa na to a ja tiež. Dali mi však impulz, že to rok ešte vydržia. Zvládli sme to, neubudlo z nás,“ ďakuje blízkym.
Na hrane organizmu
Prestupnou stanicou na ceste k úspechom je pre Tótha Livigno, konkrétne Passo dell'Eira. Horský priechod v talianskych Alpách v nadmorskej výške 2 208 m. n. m. z jeho starnúcich kostí vždy vyžmýkal posledné zvyšky síl. Nastavil zrkadlo. A väčšinou zvestoval lichotivú správu: Maťo, si pripravený biť sa o medailu!
Dávame do pozornosti Všetko o olympijských hrách v Tokiu
„Bude to náročné. V Sappore je veľmi teplo a vlhko. Je to, ako keby sme kráčali v nadmorskej výške 2200 metrov, lebo pľúca nedokážu z horúceho vzduchu vyčerpať všetok kyslík. Dusíte sa a navyše, telo sa prehrieva. Treba šliapať na hrane organizmu,“ popisuje Tóth
Znie to trochu desivo. Lenže Tóth už viackrát ukázal, že sa to dá. Ani nehostinné podmienky na majstrovstvách sveta Pekingu 2015 či olympiáde Riu 2016 nezbrzdili silnú medailovú túžbu.
„V Riu si vzal gél na občerstvenie o čosi skôr. Vedel som, že sa niečo deje. Maťo sa rozhodol, že ide zabojovať o medailu. Šport je o výkone, ale na päťdesiatke musíte rešpektovať svoje telo. Inak je to cesta do pekla,“ spomína na predošlé Hry Tóthov tréner Matej Spišiak.
Pod sochou Ježiša Krista sa to ukázalo aj na svetovom rekordérovi Yohannovi Dinizovi – skončil na asfalte i v opatere lekárov – a ďalších pretekároch. Tóth nastavil vyššiu rýchlosť na tempomate až v závere. Kašľal na nástupy svojich konkurentov. Sústredil sa na mozgové signály.
Keď hlava zavelila ku predu, Tóth pridal do kroku. A bol z toho životný úspech.
„Rovnaké to bude aj v Sappore. Prvých 30–35 kilometrov si pôjdem svoje tempo – bez ohľadu na to, či budem prvý alebo ďaleko za líderskou skupinou. Chcem tam nechať všetko. Pôjdem na hrane toho, čo moje telo akceptuje,“ vysvetľuje Tóth.
Posledná päťdesiatka
<Ak>Nerád hovorí o ambíciách vopred. Kvôli vlastnému presvedčeniu i nevyspytateľnosti disciplíny, ktorej zasvätil podstatnú časť života. Na druhej strane – olympijský šampión, majster sveta i dvojnásobný vicemajster Európy nechodí na preteky kvôli umiestneniu v druhej polovici elitnej desiatky. Platí to aj po MS 2019 v Dauhe, ktoré ako jedny z mála pretekov nedokončil.
„Ambície sú najvyššie. Viem, čo od seba očakávam ja i verejnosť. Budem patriť medzi favoritov. Som pripravený potvrdiť to. Päťdesiatka je však špecifická, treba aj pokoru. Je tam veľa premenných. Uvidíme v deň pretekov,“ doplnil Tóth
Dnešok bude sprevádzať slovo – posledný. Bude rozlúčkou chodeckej päťdesiatky pod piatimi kruhmi i najväčšej atletickej osobnosti Slovenska v ére samostatnosti.
"Budem rád, ak ukončím kariéru s pocitom, že si nemám čo vyčítať. To bude najdôležitejšie. Medaila by bolo skvelé vyvrcholenie, ale predikovať sa to nedá. Zatiaľ si to neuvedomujem, zimomriavky nemám. Určite to však príde.
Uvedomím si, že toto je posledná vylaďovačka formy, posledná rozcvička, posledné chystanie si vecí na občerstvovaciu stanicu… Nechcem a nebudem ľutovať ani jediný krok či sekundu," uzatvára Tóth.
Šampióni končia na vrchole. V najlepšom. Podarí sa to aj chodeckej legende?
Dávame do pozornosti OH Tokio 2020: pozrite si kompletné výsledky