Volá sa Naomi Osaková. V piatok zapálila olympijský oheň, no pred sebou má ešte náročnejšiu výzvu. Zapáliť japonské srdcia. Včera postúpila do osemfinále tenisového turnaja. Na to, aby ju tamojší milovali, potrebuje vyhrať zlato.
Má odstup, je iná
Neustále očakávania a požiadavky. Reprezentovať krajinu vychádzajúceho slnka nie je zábava. Je to rehoľa spojená s neustálym tlakom. Stačí, ak ste si počas predošlých olympiád prečítali tamojšie denníky. Prvá otázka na strieborného medailistu bola zaiste táto: „Ale prečo to nebolo zlato?“
Aj preto športová minulosť Japonska pozná iks prípadov, keď sa nádejný pretekár v rozlete rozhodol predčasne skončiť. Dôvod? Sláva a peniaze so sebou niesli obrovský tlak.
Pred niekoľkými rokmi novinár Mark Schreiber v najstaršom denníku Mainiči Šimbum spravil zaujímavý výpočet. Na malom priestore zrátal medailistov z rokov 1968 až 1972, ktorí zomreli ešte pred 40-kou. Boli medzi nimi napríklad volejbalista, gymnasta, skokan do diaľky. Všetci sa pobrali na druhý svet v dôsledku chronického stresu, oslabenej imunity a veľkej námahy.
„Ľudia so zmiešanými koreňmi – ako Osaková – to majú u nás ešte ťažšie. Lebo ak vyhrávajú, je to preto, že sú Japonci s ich typickými vlastnosťami. Avšak keď sa prehrá, je to práve kvôli cudzím prvkom,“ napísal spisovateľ Debito Arudou.
A narazili sme na problém. Osaková je pre Japoncov „hafu“ – vo voľnom preklade viacrasová. Jej mama je Japonka, otec Haiťan a sama odmalička žije v USA. Kombinácia, ktorá dlhé roky uzavretej japonskej spoločnosti prekáža(la).
„Mám síce japonské meno, ale ako Japonka nevyzerám. Keď ľudia v Japonsku najskôr počujú meno a až potom ma uvidia, bývajú zmätení,“ pripustila v minulosti štvornásobná grandslamová šampiónka.
Predsudky sa búrajú ťažko a pomaly…
A teraz príklad za všetky drobné. Keď sa v roku 2018 pýtali médiá Nao Hibinovej, aktuálnej japonskej tenisovej trojky, na vychádzajúcu hviezdičku Osakovú, odpovedala takto. „Úprimne, mám od nej odstup. Fyzicky je taká odlišná. Vyrástla na inom mieste a po japonsky hovorí málo. Nie je ako Kei Nišikori, ktorý je čisto japonským hráčom.“
Ešte jeden dôkaz, tentoraz sa rasizmus neukrýval medzi bielymi lajnami, ale medzi povrazmi. „Celá moja športová kariéra sa vinie okolo problému, čo to znamená byť Japoncom,“ uviedol Sewon Okazawa, olympijský boxer vo welterovej váhe, ktorý je synom japonskej matky a ghanského otca.
„Japonská spoločnosť stále chápe Japonca ako niekoho, kto sa narodil japonskému otcovi, japonskej matke, hovorí po japonsky a správa sa ako Japonec,“ myslí si Naoko Hašimoto, vedec z univerzity v anglickom Sussexe.
Iba po anglicky
Na Osakovej tlačových konferenciách to vyzerá takto: najprv sa pýtajú anglicky hovoriaci novinári, potom japonskí vo svojej materinskej reči. Naomi počúva, rozumie im, ale reaguje po anglicky. Lepšie vraj takto formuluje odpovede.
„Japonská kultúra? Zbožňujem ju. V Amerike zasa žijem a trénujem. A Haiti. Stretli ste už niekedy Haiťana?“ opýtala sa ich. „Sú veľmi pozitívni, ak sa raz s nimi spriatelíte, urobia pre vás všetko. Je to krásna vlastnosť a ja som len rada, že môj otec i starí rodičia to všetko vniesli do našej rodiny,“ usmiala sa.
Odpoveď, ktorá sa im nepozdávala a keď už, chceli ju počuť po japonsky. Neraz to od nej aj žiadali.
Dávame do pozornosti OH Tokio 2020: pozrite si kompletné výsledky
Mimochodom, o „hafu“ vznikol pôsobivý filmový dokument. Stalo sa tak po nečakanom triumfe Osakovej na US Open 2018. Jedna z režisérok, ktorá sa na ňom podieľala, situáciu v krajine glosovala takto: „Každý, kto je hafu, reprezentuje Japonsko a dosiahne veľký úspech, otvára japonské srdcia a pomáha, aby takýchto ľudí viac akceptovali,“ tvrdila na sociálnych sieťach Megumi Nišikuraová.
Vzápätí však jeden z Osakovej hlavných sponzorov, spoločnosť Nissin Foods, použila jej tvár spolu s Keiom Nišikorim v kreslenej upútavke. Naomi bola nápadne bledšou, ako v skutočnosti je. Firma, ktorá na tenistkin účet posiela ročne milióny dolárov, sa rýchlo ospravedlnila.
Osaková má v portfóliu viacero japonských sponzorov. Pôsobí ako ambasádorka automobilky Nissan a výrobcu japonskej elektroniky Citizen Watch. Obchodné zmluvy uzavrela s ďalšími spoločnosťami, vrátane výrobcu rezancov Nissin, kozmetiky Shiseido, televíznej stanice Wowow a aerolínií All Nippon Airways.
Keď sa však každý z jej sponzorov mal vyjadriť k hnutiu Black Lives Matter, ktoré Osaková vlani tak vehementne podporovala – napríklad aj na US Open, keď na duely nastupovala s rúškom, na ktorom bolo vždy iné meno obete rasovej diskriminácie – nepridali sa.
Nissin sucho skonštatoval, že hráčka sa správala v duchu jeho firemného hesla „Hladní po víťazstve“ a teší sa na jej účasť v Tokiu. Na opakovanú otázku hovorca spoločnosti odmietol odpovedať s odôvodnením, že je to jej osobná záležitosť.
Automobilka Nissan Motor Co. zasa uviedla, že neplánuje žiadne vyhlásenie ohľadom protirastických aktivít šampiónky. Jednoducho Osaková a japonská spoločnosť sa na svet pozerajú odlišne.
Vedela o tom rodáčka z Osaky, keď sa rozhodla reprezentovať túto krajinu?
Zrejme nie – podľa denníka The New York Times sa jej otec pre tento krok rozhodol, keď mala Naomi desať rokov. V Spojených štátoch si mohla národná tenisová asociácia vyberať z veľkého množstva talentov a prakticky nemala žiadny záujem podporovať mladučkú Osakovú. Aj preto padla voľba na Japonsko.
Čítajte viac Ďalšie sklamanie. Beňuša obral o medailu jediný dotyk
„Myslím si, že Naomi, ale aj ďalší japonskí športovci so zmiešaným pôvodom, sú u nás stále outsidermi. Avšak nová generácia Japoncov je oveľa sofistikovanejšia, omnoho globálnejšie zameraná. Otvorenejšia v porovnaní s generáciou 60. alebo 80. a 90. rokov. Svet je pre nás teraz oveľa menším miestom a Japonsko z toho má úžitok,“ zamyslel sa Hiroaki Wada, novinár z Mainiči.
Reprezentovať Japonsko. Rodičia vybrali Osakovej náročnú skúšku. Vyhrávať trofeje pre krajinu, kde sa neúspech neodpúšťa. S (ne)japonským pôvodom.
Predovšetkým na olympiáde v Tokiu…