Nakoniec sa však rozhodli, že sa ešte raz predstavia pod piatimi kruhmi. Olympiáda v Tokiu 2020 síce rok mešká a bude iná, ako jej predchodkyne, ale stále platí, že je vrcholom dlhoročného snaženia. Ktoré slovenské tromfy na nej uvidíte?
Filip Polášek a Lukáš Klein
Foto: TASR/AP, Hamish Blair
Máte radi príbehy? Ten v hlavnej úlohe s tenistom Filipom Poláškom (na snímke) je plný zvratov, bolesti i radosti. Deblový špecialista, ktorý sa vo štvorhre v Tokiu predstaví po boku Lukáša Kleina – by mohol svoju kariéru rozdeliť na tri rôzne päťročnice. V roku 2008 získal prvé tituly na okruhu ATP.
O päť rokov neskôr prerušil na päť sezón kariéru kvôli zraneniu. „Skúšal som všetko, ale nič nepomáhalo. Nakoniec som nemal na výber a musel som prerušiť kariéru,“ spomínal Polášek na problémy s platničkou.
Kvôli nej mu z ničoho nič začalo brnieť v nohe a preto musel profesionálny kolotoč vymeniť za tréningy s deťmi. Pred tromi rokmi sa na kurty vrátil. Našiel si skvelého parťáka Ivana Dodiga a spoločne sa dostali na vrchol – v roku 2019 boli v semifinále Wimbledonu, tento rok zasa grandslamový Australian Open.
„Je to super úspech, ale na druhú stranu, chlieb zajtra lacnejší nebude. Snov je veľa a grandslamy štyri. O motiváciu sa netreba báť,“ povedal prvý Slovák s grandslamovým titulom.
Štvorkajak
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ešte sa nestalo, že by sa Slovensko vrátilo z olympijských hier bez toho, aby z vody (hladkej i divokej) nevylovilo aspoň jeden cenný kov. Od Atlanty až do Ria prinášali vodáci svojim krajanom obrovskú radosť.
Aj na siedmej olympiáde v rade by mali Slováci pádlovať o život i medaily. Najúspešnejším kolektívom pod piatimi kruhmi je štvorkajak s dvomi striebornými medailami (2008 a 2016) a jednou bronzovou (2004). Pri všetkých úspechoch bol aj Erik Vlček.
Tridsaťdeväťročný rodák z Komárna sa chystá na šiestu olympiádu. V Tokiu sa v tomto smere stane slovenským rekordérom. Pod japonskej metropoly však nejde iba kvôli tomuto zápisu či nebodaj na výlet.
„Chceme získať ďalší cenný kov,“ povedal Pravde Vlček. V jeho zbierke chýba najcennejší kov. Uvidíme, či spoločne s mladými puškami Samuelom Balážom, Denisom Myšákom a Adamom Botekom ukončia čakanie slovenského štvorkajaka na zlatý úspech.
Matej Beňuš
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Ťažko hľadať v terajšom slovenskom olympijskom tíme muža, ktorá má doma väčšiu konkurenciu. Matej Beňuš musel v internej kvalifikácii predčiť talentovaného Marka Mirgorodského, legendu vodného slalomu Michala Martikána i držiteľa desiatok medailí z majstrovstiev sveta i Európy Alexandra Slafkovského.
Beňušovi sa to podarilo už druhýkrát v rade. „Slovenská kvalifikácia? Ťažšia ako olympijské preteky,“ priznal Beňuš. Pred piatimi rokmi cestoval do Ria s medailovými ambíciami. Ciele a realita niekedy bývajú dve rôzne veci. Tridsaťtriročný Bratislavčan však obe preťal do strieborného bodu.
„Odmalička som sníval o medaile z olympiády. Už mi ju nikto nevezme,“ radoval sa Beňuš. V japonskej metropole môže pokračovať vo výnimočnej slovenskej sérii v kategórii C1 mužov.
Na každej zo šiestich olympiád, na ktorých sa Slovensko v ére samostatnosti zúčastnilo, získalo medailu – zásluhou Martikána päť (dve zlaté i strieborné, jedna bronzová) a Benuša jednu (strieborná). „Bez divákov to nebude ono. Pôjde o totálne odlišné preteky. Bohužiaľ, Musíme sa s tým zmieriť,“ našiel jedno negatívum striebornej obhajoby Beňuš.
Strelci
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Nestáva sa často, aby Slovensko malo vo väčšine olympijských disciplín v rámci jedného športu medailové želiezko. Športová streľba je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Danka Barteková skvele triafa v skeete.
Dôkazom je bronz spred deviatich rokov v Londýne i výborná aktuálna forma. Solídnu šancu má aj Juraj Tužinský vo vzduchovej pištoli na 10 metrov. Úradujúci majster Európy z Osijeku si brúsi zubí aj na cenný kov spod piatich kruhov. Najsilnejším odvetvím slovenskej streľby je trap.
Erik Varga je trojnásobným majstrom Európy i sveta, ale na olympiáde mu cenný kov zakaždým ušiel – v Pekingu skončil deviaty, Londýne dvanásty, Riu otváral tretiu desiatku. Najlepšie na koniec, hovorí sa. Zuzana Rehák Štefečeková získala v Pekingu a Londýne strieborné medaily, z ktorých mala obrovskú radosť.
„Splnila som svoje očakávania i očakávania verejnosti,“ priznala pre stránku Slovenského olympijského a športového výboru. Medailové ciele má aj tento rok. A nielen v individuálnych pretekoch, ale aj v mixe s Vargom. Pred tromi rokmi spolu získali zlato na ME i MS.
Matej Tóth
Foto: TASR, Milan Kapusta
Posledná chodecká päťdesiatka v roku, kariére a zrejme aj olympijskej histórii. Najdlhšia atletická disciplína pod piatimi kruhmi sa vinou nového športového trendu – zrýchliť, skrátiť, zaujať – v Tokiu lúči. A s ňou aj Matej Tóth. „Áno, je to tak. Budú to moje posledné preteky v kariére,“ zdupľoval rodák z Nitry niekoľkokrát.
Tridsaťosemročná atletická legenda bude v Japonsku obhajovať zlato spred piatich rokov v Riu. Jeho zlatý „šprint“ v záverečných kilometroch cez dovtedy vedúceho Austrálčana Jareda Tallenta vošiel do histórie ako najkrajší moment slovenskej atletiky.
„Zaúradovalo u mňa srdce, myšlienky na blízkych, diváci a sila momentu. Išiel som za hranicu svojich možností,“ opisoval Tóth zisk prvého atletického zlata pre Slovensko z olympiády. V Riu bol na vrchole síl, neľahkých päť rokov z nich čo-to vzalo. Najviac kauza odchýlky v biologickom pase, kvôli ktorej musel v roku 2017 prerušiť kariéru.
Viackrát opakoval, že doping nikdy neužíval a jeho slová potvrdili aj kompetentní. „Za pravdu mi dali oni, experti i detektor lži,“ vravel Tóth. Ako olympijský, svetový šampión a dvojnásobný vicemajster Európy zavŕši svoju kariéru?