Agentúra AP v rozsiahlej predpovedi prisúdila Slovensku štyri olympijské kovy z Tokia. Má to však jeden háčik – dva z nich majú vybojovať slovinskí športovci.
Ak si tento tradičný omyl odmyslíme, dve slovenské medaily majú vyloviť vodný slalomár Matej Beňuš (striebro) a K4 na 500-metrovej trati (bronz).
AP neverí chodcovi Matejovi Tóthovi ani slovenským strelcom, ktorí spod piatich kruhov pravidelne vozia medaily.
Ak by sa prognóza naplnila, bola by to najmenej plodná olympiáda. Znamená to, že slovenský šport je na ústupe?
Písal sa rok 1996 a Slovensko malo v Atlante na letných Hrách premiéru. Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo desaťtisíc (10 320), z Bratislavy postupne za oceán odišlo 71 športovcov.
Nasledujúce dva týždne priniesli historicky prvé tri slovenské kovy. Najcennejší vybojoval Michal Martikán a započal sériu úspechov vodných slalomárov v olympijských kanáloch.
Ďalšie pridali rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický (striebro) a strelec Jozef Gönci (bronz).
Menšia konkurencia
Voda a strelnica, to je azda jediné prostredie, ktoré Slovensku praje. Inak by malo zo všetkých olympiád iba tri medaily.
Zlato chodca Mateja Tótha, striebro džudistu Jozefa Krnáča a striebro zápasníka Davida Musuľbesa. Zo šiestich podujatí si odnieslo celkovo 28 cenných kovov (9–13–6).
Pri všetkej úcte – väčšinu z nich v disciplínach, v ktorých nie je veľká konkurencia. Najúspešnejšie bolo v Pekingu 2008 (3–3–0).
Je 28 málo či veľa? Porovnali sme Slovensko s podobne veľkými krajinami. S vyspelejším 5,8-miliónovým Dánskom a štvormiliónovým Chorvátskom, ktorého životná úroveň je na porovnateľnej úrovni.
Prvý vážny údaj, ktorý udrie do očí, je počet športovcov, ktorý jednotlivé štáty vysielajú do Japonska.
V štatistike Slovensko prehráva s obomi krajinami, ktoré sme vybrali. Je to preto, že Dánsko aj Chorvátsko majú silné kolektívne športy.
Navyše, mimoriadne úspešné. Dánski hádzanári – muži aj ženy – patria dlhodobo medzi svetovú špičku a od roku 1996 priniesli domov z olympiády trikrát zlato.
V rovnakom športe sú výborní aj Chorváti a získali už dve zlaté medaily. O ďalšiu sa postarali vodní pólisti v Londýne 2012. Tradične silní sú aj v basketbale.
Slovensko malo zastúpenie na OH v tímových športoch jedine v Sydney. Prebojovali sa tam tri kolektívy – futbalisti, vodní pólisti a basketbalistky.
Čítajte viac Hry o starosti, nie radosti. Japonci nevylúčili ich zrušenie na poslednú chvíľuDo Austrálie vtedy cestovalo dovedna 112 športovcov. Na Tokio však nemal žiadny tímový šport nárok.
"Priznajme si, v tejto oblasti výrazne zaostávame.Toto je priamy dôsledok (ne)podpory od štátu. Basketbal, volejbal, hádzaná… Kde sa to všetko podelo?
Od istého času nám tu miznú ihriská a namiesto nich staviame byty a nákupné centrá. Biznis a maximalizácia zisku sú na prvom mieste.
Azda by sme už mohli dozrieť a očakávať, že veľké korporácie tomuto štátu aj niečo vrátia," zamýšľa sa niekdajší skvelý zápasník Jozef Lohyňa, bronzový zo Soulu 1988.
Trénerka šprintéra Jána Volka Naďa Bendová vidí aj ďalšie problémy, ktoré brzdia progres slovenského športu.
"Za tie roky som zistila, že práca atletického trénera je ako charita. Vrážam do toho nemalé financie i čas. Jediné, čo ma pri tom drží, je záväzok voči Jankovi.
Na Slovensku chýba dostatočné ohodnotenie pre trénerov. Robia to len z dobrej vôle. V takýchto podmienkach ťažko dovediete športovca na vrchol," povedala Pravde pred štyrmi rokmi.
„Mládež vychovávajú za minimálne peniaze. Vzápätí bežia do inej práce, aby prežili,“ dodáva na margo trénerov Lohyňa.
Veľa veteránov
Reč čísel: od Atlanty až po Tokio malo Slovensko na olympiádach v priemere 63 športovcov na jedno podujatie, Dáni 104 a Chorvátsko, ktorého populácia je takmer o 30 percent nižšia, 88.
Aj z pohľadu medailovej žatvy je Slovensko v tomto porovnaní najslabšie. Jeho priemer na podujatie je 4,6, dánsky 8,5 a chorvátsky presných päť.
Navyše, je tu ešte jeden problém. Skladba neveľkej slovenskej výpravy v Tokiu. V 41-člennej nominácii je osemnásť reprezentantov starších ako 30 rokov.
Čítajte viac V rámci rodovej rovnosti. Slovenskú vlajku ponesú Beňuš a ŠtefečekováPre niektorých to budú definitívne posledné Hry v kariére. Navyše, veteráni tvoria aj väčšinu slovenských medailových nádejí.
Pozitívom je aspoň to, že osemnásť členov slovenskej výpravy v japonskej metropole má do 25 rokov.
Je zrejmé, že reči o malej krajine s množstvom úspešných športovcov neobstoja.
"Prečo by sme nemali chcieť byť lepší? Veď to je jeden z cieľov športu – ukázať svetu, čo dokážeme. Dobré výsledky vytvárajú vo svete obraz o našej spoločnosti.
Dokážu stiahnuť deti z ulice, od počítačov a zapojiť ich do športovania," vysvetľoval nám po – pre Slovensko – výsledkovo najslabších Hrách v Londýne 2012 Ján Filc, bývalý reprezentačný hokejový tréner.
Na to, že sa súťažné športovanie stáva výsadou bohatých, odborníci upozorňujú roky. Výstroj, doprava, strava a ubytovanie počas pretekov či sústredení si vyžadujú veľké investície i čas.
Čítajte viac Kedy vstúpia Slováci do olympijských bojov? Pozrite si ich programNa Slovensku už akosi zľudovelo, že ak z vás špičkového profesionálneho športovca nevychová rodina, na úspechy zabudnite.
„A predovšetkým – s dvomi hodinami telesnej výchovy za týždeň nečakajme, že budeme športovo silní. Samozrejme, že nás predbehnú aj menší,“ dodáva Lohyňa.
Naše zrkadlo
Pohli sme sa za posledných desať rokov?
Ak, tak skôr neželaným smerom. Najmenší počet slovenských vyslancov na olympiádach hovorí za všetko.
Žiada sa povedať, že je to odraz trendu zaostávania naprieč všetkými odvetviami. Aj preto nás Tokio už môže iba milo prekvapiť.
Porovnanie krajín od roku 1996 | ||||
---|---|---|---|---|
Slovensko | 41 | 63 | 28 | 5,2 |
Česko | 115 | 123 | 55 | 5,2 |
Chorvátsko | 59 | 88 | 30 | 7,4 |
Dánsko | 105 | 104 | 51 | 8,8 |
Maďarsko | 166 | 179 | 98 | 10 |
Krajina, počet športovcov v Tokiu, priemerný počet športovcov od roku 1996, medaily od roku 1996, priemer medailí na mil. obyvateľov.