Ako ho poznačil?
Neskutočne. Šialene. Nedávno som čítal štatistiky, podľa ktorých je šport najviac zasiahnutým odvetvím vôbec.
Ako sa to prejavuje?
V prvom rade: mnohé podujatia sa vôbec neuskutočnili, ďalšie iba za prísnych opatrení – bez divákov. Stačí sa pozrieť na blížiaci sa Australian Open, organizátori museli vytvoriť obrovskú bublinu, ktorá nemálo stojí.
Okrem toho budú mať veľký výpadok príjmov z predaja vstupeniek a občerstvenia priamo na mieste. Ak to takto pôjde ďalej, klesne aj sledovanosť.
Prečo?
Napríklad tenisovým zápasom v Melbourne bude chýbať atmosféra. Djokovič s Nadalom môžu hrať na hranici možností, ale bez divákov to nebude ono. Podľa niektorých zdrojov už dnes klesá sledovanosť športu práve preto, že mu chýba atraktivita.
Ale hráčske odmeny zostávajú naďalej rovnaké. Prejaví sa to raz aj na nich?
Všetky veľké podujatia majú dlhodobé zmluvy. Tenisové grandslamy, ale aj futbalová Premier League či šampionát formuly 1. Zmluvy jednoducho dobiehajú. Nikto predsa nemohol čakať, čo sa v roku 2020 stane.
Keď však nadíde čas podpisovania nových kontraktov, každý si dobre rozmyslí, koľko a za akých podmienok položí na stôl. Aj tie najväčšie spoločnosti budú chcieť akúsi zábezpeku. Priamy dopad uplynulých mesiacov sa ešte len dostaví.
Bude sa to týkať aj olympiády?
Bez debaty!
Foto: SITA/AP, Koji Sasahara
Ako?
Dnes nikto netuší. Napokon, zatiaľ ani nevieme, či sa podujatie v Tokiu uskutoční. Ďalšie zrušenie si neviem predstaviť. Veď aj NHL či tenisové grandslamy sme dokázali za prísnych opatrení zorganizovať.
Pravda, je to oveľa väčšia masa ľudí. Keď u nás doma hovoríme o tom, že plošné testovanie je najväčšia akcia v histórii krajiny, čo potom majú vravieť Japonci? Každý šport bude musieť mať vlastnú bublinu. To je obrovská výzva.
O tom, že olympiáda sa neuskutoční ani toto leto, sa opäť minimálne šepká…
Takáto alternatíva akiste leží na stole. Nechcel by som byť v koži tých, ktorí by o tom mali rozhodnúť.
Či sa už Tokio uskutoční, alebo nie, nebudú v budúcnosti olympiády záležitosťou iba pár najvýkonnejších ekonomík?
Tak, ako hovoríme, že pred naším letopočtom a po ňom, tak bude aj pred koronakrízou a po nej. Nemôžeme sa pozerať na svet očami trebárs z roku 2019. Všetko bude inak. Týka sa to zrejme aj olympijského formátu. V tejto chvíli však ešte nedokážeme povedať ako.
Aká je vaša vízia?
Idea, že jedna krajina pripraví všetky športoviská a zázemie pre 10-tisíc športovcov, to je pohľad spred pandémie. V budúcnosti sa budú hľadať nové cesty ako to uchopiť – aby to bolo aj finančne udržateľné.
Futbalové Euro sa kedysi hralo v jednej krajine, teraz v lete by to už malo byť inak. Ak sa do toho zapoja technológie, ktoré v súčasnosti dokážu šialené veci, vidím pred sebou úplne iný pohľad na organizovanie veľkých športových podujatí.