Uviedol to šéf Jednotky atletickej integrity (AIU) Brett Clothier, podľa ktorého sú dopingové tresty založené na dĺžke trvania a neviažu sa na športové podujatia.
Snaha zabrániť takýmto športovcom v účasti na OH po zmene termínu by podľa Clothiera mohla viesť k právnym sporom. „Štandardný trest za doping je podľa kódexu Svetovej antidopingovej agentúry zákaz činnosti na štyri roky, čo súvisí s dĺžkou olympijského cyklu,“ povedal šéf AIU.
„V tomto prípade je ale anomáliou, že olympijské hry odložili. Niektorí športovci na tom budú profitovať. Je to nešťastná situácia, ale z právneho hľadiska jasná. Trest sa zakladá na dĺžke trvania, nie je viazaný na športové podujatia,“ citoval austrálskeho funkcionára The Globe and Mail.
Clothier v tejto súvislosti upozornil aj na opačnú situáciu. Športovci pristihnutí pri užívaní zakázaných látok alebo využívaní zakázaných metód po auguste 2020 môžu v prípade adekvátneho trestu prísť aj o dvojo olympijských hier – okrem budúcoročných tokijských aj o OH 2024 v Paríži.
OH len po nájdení vakcíny?
Profesorka Devi Sridharová z Edinburghskej univerzity tvrdí, že usporiadanie olympijských a paralympijských hier v roku 2021 bude možné iba po nájdení vakcíny na koronavírus.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) a tokijskí organizátori ich v marci presunuli na 23. júla až 8. augusta budúceho roka.
„Myslela som si, že nájdenie vakcíny potrvá rok, rok a pol, ale podľa vedcov sa to môže podariť už skôr. Ak sa to potvrdí, OH sú realizovateľné, pokiaľ však nedôjde k prelomu vo výskume, nevidím to reálne. Vakcína je kľúčová, musí byť efektívna a dostupná,“ povedala Sridharová pre BBC.
V Japonsku evidujú takmer 10.000 prípadov ochorenia COVID-19, novému koronavírusu tam podľahlo 190 ľudí. Celosvetovo je potvrdených vyše 2.250.000 nakazených a viac než 154.000 úmrtí.