Hry na hranici možností
Pre jedno z najkrajších miest sveta to bolo o to náročnejšie, že dva roky predtým hostilo aj finálový turnaj majstrovstiev sveta vo futbale. Pripraviť tento dvojboj, dve najväčšie podujatia na svete, je úloha, na ktorú by si trúfal už len málokto.
Jediná slovenská členka Medzinárodného olympijského výboru Danka Barteková, stále aj aktívna športová strelkyňa, ktorá v Riu súťažila, tvrdí, že bolo pre ňu obrovskou výzvou zúčastniť sa na Hrách ako športovkyňa a potom si aj plniť úlohy členky MOV so všetkým, čo s tým súvisí. „Rio opúšťam s veľmi pozitívnymi dojmami,“ vyjadrila sa 31-ročná slovenská reprezentantka.
„Byť členkou MOV, prísť do Ria po Soči a porovnávať, je veľmi náročné. Olympiáda v Soči fungovala ako presné hodinky. V Latinskej Amerike sme našli síce vrelé privítanie, ale trošku v brazílskom štýle. Všetci sme to očakávali. Väčšina členov MOV ocenila, čo Brazília spravila, aké Hry pripravila. Musíme si uvedomiť, že krajina sa momentálne ocitla v politickej i finančnej kríze. Zorganizovala OH na hraniciach svojich možností. Ľudské zdroje mala také, aké mala, je to to najlepšie, čo nám vedela poskytnúť. Za seba, aj za veľkú väčšinu členov MOV tvrdím, že tieto Hry boli skvelé, na hraniciach toho, čo vedela a mohla Brazília spraviť.“
Tienisté stránky zázraku sveta
Barteková doplnila, že podujatie poznačili kauzy, ktoré mu predchádzali. Hry boli už pred štartom jedny z najkontroverznejších v histórii. „Už pred začiatkom sme dostávali veľa negatívnych informácií. Prichádzali sme do Brazílie a čakali sme, či budú pravdivé. Svetové médiá a tlač najviac ovplyvnili pocity ľudí, ktorí sa chystali navštíviť Brazíliu. Skúsenosti v Riu mi vyvrátili negatívne veci, o ktorých som čítala predtým. Brazília splnila, čo sľúbila. Keď prídete, uvidíte pohostinnosť a pocítite ju na vlastnej koži.“
Slovenský veľvyslanec v Brazílii Milan Cigáň pôsobí v krajine štvrtý rok. „Som rád, že nič z negatívnych správ o terorizme či víruse Zika sa nenaplnilo. Mrzí ma však, že organizátori nedokázali splniť úplne všetky očakávania. Najmä čo sa týka dopravy. Objavili sa aj nejaké incidenty, krádeže. Rio je zázrak sveta, krásne mesto, ale má aj svoje tienisté stránky, čo znepríjemnilo pobyt niektorým ľuďom.“
Rio pripútalo obrovskú pozornosť celého sveta. Podľa aktuálnej štatistiky až polovica svetovej populácie videla aspoň nejaký prenos z olympijského diania. Druhé najväčšie brazílske mesto však stála olympiáda aj množstvo odriekania a riešenia ťažkých problémov. Hry sa rodili ťažko, čo vie dobre posúdiť aj generálny sekretár Slovenského olympijského výboru Jozef Liba. Pozorne sledoval prípravy, olympijské dejisko navštívil v priebehu dvoch rokov šesťkrát a mohol porovnávať. Zavše mal vážne pochybnosti, či prípravy zvládne. Chytali ho najmä rok a pol pred olympiádou.
Koniec načačkaným predstaveniam?
„Po každej návšteve ma strašilo množstvo nedokončenej roboty. Vravel som si, aké veľké tempo a nasadenie budú teraz Brazílčania potrebovať, aby všetko stihli. Nie stopercentné, ale dvestopercentné. Tu vládne iná kultúra a mentalita ľudí, na všetko majú čas. Až posledný rok sa veci výrazne posunuli. Aj preto, že do procesu vstúpilo MOV, ktorý prísne trvalo na dodržiavaní termínov, lebo inak nebude podujatie pripravené načas. Ale nakoniec som zažil niečo podobné ako aj pred inými veľkými podujatiami. Odrazu bolo skoro všetko hotové. Sú to také malé zázraky,“ hodnotí Liba.
Pripomína, že najväčšie problémy sa dlhodobo ukazovali v infraštruktúre. „Až keď som tu bol pol roka pred štartom, uvidel som výrazné zmeny k lepšiemu. Domáci sa spoliehali na finiš a ten mali dobrý. Z toho, čo sľubovali a čo malo byť, bolo splnených asi na necelých 90 percent. Mnohé veci musia ešte dotiahnuť a dorobiť, to ich čaká po olympiáde. Ale to neboli problémy, ktoré by dramaticky ovplyvnili priebeh podujatia, súťaží, ten bol skoro až bezchybný…“
Aj Liba potvrdzuje, že Rio výrazne zľavilo, čo sa týka komfortu. „Počnúc otváracím ceremoniálom, ktorý nebol taký honosný ako v Londýne či Pekingu, ale bol typicky brazílsky. Z mnohých reakcií viem, že sa ľuďom páčil, pôsobilo to ľudskejšie, ale nie lacno. Lepšie ako načačkané a výpravné predstavenia. Platí to aj o športoviskách, ktoré však spĺňali všetko, čo mali. K tomu to všetko smeruje, je tu agenda MOV 2020, podľa nej sa nemá ísť do luxusu, ale do potrebných podmienok. Sú veci, ktoré môžu byť, ale nie sú nevyhnutné. Brazílčania išli v tomto do povinnej jazdy, ale toto nik nekritizuje. Naznačili trochu inú cestu olympiád,“ domnieva sa generálny sekretár SOV.