Z obete klamár
Pýši sa dvanástimi olympijskými medailami. Rio však neopúšťal ako hrdina, ale ako klamár. Američan Ryan Lochte si so svojimi plaveckými kolegami vymyslel historku o lúpežnom prepadnutí. Tvrdil, že pri hlave mal priloženú pištoľ.
Skutočnosť? Podarená skupinka vystrájala na čerpacej stanici, kde v opitosti vyvolala potýčku. „Je mi ľúto, že som svojou nezrelosťou napáchal toľko rozruchu. Brazília si to nezaslúžila,“ kajal sa Lochte.
Zlatá rozlúčka legiend
Pobrali toľko zlata, koľko vládali odniesť a zamávali na rozlúčku. Michael Phelps a Usain Bolt sa stali tvárami brazílskeho dobrodružstva. Americkému plavcovi vešali v Riu najcennejší kov na krk päťkrát, jamajskému šprintérovi tri razy. Pre oboch bola tohtoročná olympiáda poslednou v kariére.
„Som legenda. Môžem sa porovnávať s Pelém či Alim,“ hovoril sebavedomo najrýchlejší muž planéty. So štyrmi zlatými ho v Riu predstihli len americká plavkyňa Katie Ledecká s gymnastickou krajankou Simone Bilesovou.
Nezlomnosť Tóthovho rivala
Nebojoval len so súpermi, ale aj so žalúdočnými problémami. A absolútnym vyčerpaním. Keď sa francúzsky chodec Yohann Diniz v jednom okamihu pretekov na 50 kilometrov zrútil k zemi, mnohým fanúšikom sa zatajil dych.
Po druhý raz zostali v šoku, keď sa nezlomný hrdina pokropil (akoby živou) vodou, pozviechal sa a pokračoval. Prišiel i do cieľa – na výbornej siedmej priečke. Oprávnene si zaslúži označenie – Bojovník Hier.
Senzácia z ôsmej dráhy
Rozprával o ňom, že je jeho vzorom, idolom. Len zopár minút po tom, ako ho prekonal. Juhoafrický šprintér Wayde van Niekerk vylepšil v Riu sedemnásť rokov starý rekord legendárneho Michaela Johnsona v behu na 400 metrov. Napriek tomu, že vo finále útočil z ôsmej dráhy.
„Bol to masaker. Niečo také som ešte nevidel,“ chválil svojho nástupcu Johnson. „Veril som, že ho raz prekonám,“ tvrdil Van Niekerk.
Skok po zlato
Ležala na zemi, vydýchavala a neverila, čo sa práve stalo. O svojom prvenstve v šprinte na 400 metrov rozhodla Bahamčanka Shaunae Millerová nevídaným skokom do cieľa. Američanku Allyson Felixovú vďaka nemu predstihla o 7 stotín sekundy.
„Mám odreniny, modriny, páli ma to. Ale mám zlato,“ tešila sa hrdinka. Jej počin pripomenul Supermana. Niet divu, že niektoré médiá ju v okamihu premenovali na Superženu.
Nositelia olympijskej myšlienky
Je to úžasný príklad fair-play, priateľstva, neochvejnej spolupatričnosti. Keď po polovici pretekov jedného z rozbehov na 5-tisíc metrov spadla Novozélanďanka Nikki Hamblinová na zem, chcela preteky vzdať.
Nedovolila jej to však Američanka Abbey D'Agostinová. Plačúcu súperku povzbudila, pomohla jej vstať a napokon obe prišli do cieľa. „Táto žena je symbolom olympijského ducha. Je neuveriteľná,“ hovorila Hamblinová.
K sympatickej dvojici sa pridalo aj gymnastické duo Li Un-ju z Kórejskej republiky a Un Čong Hong z KĽDR. Urobilo si selfie a poslalo svetu jasný – mierový – odkaz.
Zelená voda
Z nádherne modrej bola zrazu odstrašujúco zelená. Čo sa to stalo? Otázka, ktorú si kládli pri pohľade do bazéna skokani do vody. Riasy ju totiž zafarbili a športovcov znepokojili.
"Musíme vidieť dno bazéna. Viditeľnosť je v skokoch do vody mimoriadne dôležitá. Snáď z bazéna nebude močarina,“ hovoril Kanaďan Mitch Geller.
Zlyhanie tenisových hviezd
Mával do hľadiska a plakal. Novak Djokovič sa zaradil k najväčším sklamaniam Hier. Tenisová jednotka sa lúčila s turnajom už po prvom kole, v ktorom ho zastavil neskorší finalista Juan Martín del Potro.
„Som smutný. Odchádzam príliš skoro. Túžil som po zlate,“ smútil Srb. Pridala sa k nemu aj líderka ženského rebríčka. Serena Williamsová opúšťala Rio po osemfinále.
Drzá a neférový
Radšej mala byť ticho, mysleli si mnohí. Americká futbalová brankárka Hope Solová neuniesla štvrťfinálovú prehru so Švédskom. „Prehrali sme s bandou zbabelkýň,“ odkázala súperkám s tvrdením, že ďaleko to nedotiahnu.
Mýlila sa. Severanky napokon brali striebro. V podobne neférovom duchu sa odprezentoval aj egyptský džudista Islam El Shehaby.
Izraelčanovi Oromovi Sassonovi nepodal po súboji ruku. Reagoval tak zrejme na výzvy z vlasti. Moderátor jednej z televízií mu odkázal, že ak čo i len nastúpi na zápas, bude zradca.
Protestný striptíz
Vyzliekli si tričká, nohavice, vyzuli topánky. Zostali len v trenírkach. Kuriózny záver mal zápas o bronz zápasníkov v kategórii do 65 kilogramov. Tréneri Mongolčana Mandakhnarana Ganzoriga sa po ňom vyzliekli.
Protestovali tak proti penalizácii svojho zverenca, ktorý sa predčasne radoval a napokon prišiel o medailu. „Tri milióny Mongolov čakali na bronzovú medailu. Vinou rozhodcov však máme prázdne ruky,“ hneval sa Byambarenchin Bayara, jeden z trénerov.