Pre jedenásťnásobného majstra sveta a deväťnásobného zlatého olympijského medailistu by ste našli ešte viac prívlastkov. Jamajčan znovu ukázal, akým výnimočným športovcom je. V Riu sa mu znovu trikrát poklonil atletický svet a on zabával olympijské publikum. Naposledy.
Tretry mal naopak
Začínal s kriketom, skúšal to aj s futbalom. Rodičom, ktorí vlastnili malé potraviny v jeho rodnom meste Trelawny na jamajskom vidieku, však urobil najväčšiu radosť ako atlét.
„Už vtedy miloval kanadské žartíky a víťazstvá. Občas som s ním mal problém, lebo v mladom veku niekedy nepristupoval k tréningom na sto percent. Bol to veľký talent,“ spomínal kouč Pablo McNeil, ktorý zomrel v júli 2011.
Prvý výsledok, ktorý od 195-centimetrov vysokého šprintéra šiel do sveta, bolo zlato na 200 m počas juniorského svetového šampionátu v roku 2002. Hostilo ho jamajské hlavné mesto Kingston. Len pätnásťročný Bolt bol taký nervózny z očakávaní domáceho publika, že si tretry obul naopak.
Nerozhodilo ho to, dokonale sa pripravil a ukázal, že v ňom drieme obrovský potenciál. Časom 20,61 s sa stal víťazom i najmladším juniorom v histórii, ktorý získal niektorú z medailí.
Trikrát tri
Na olympiáde v Pekingu 2008 si odkrútil svoju medzinárodnú premiéru na stovke. V rozviazanej tretre získal zlato, utvoril svetový rekord v čase 9,69 s a mal náskok 0,2 sekundy pred druhým Richardom Thompsonom. „Dlho pred cieľom som spomaľoval. Nebol som unavený. Keby som šiel zasa na štart, urobil by som to znovu,“ komentoval svoje víťazstvo najrýchlejší muž planéty.
O niekoľko dní na to mu po svetovom maxime a zlate na dvojnásobnej trati zahrali pekinskí organizátori na oslavu jeho 22. narodenín pieseň „Happy Birthday“. Spoločne s Nestom Carterom, Michaelom Fraterom a Asafom Powellom sa tešili z najcennejšieho kovu aj zo svetového rekordu.
„Po prehre s ním na stovke som bol smutný. Teraz som však šťastný a naplnený hrdosťou, že som s ním mohol súťažiť,“ povedal po štafete Powell.
„Boltov rekord je v mojich silách. Urobím všetko preto, aby som ho zdolal,“ vyhlásil pred MS 2009 v Berlíne najväčší Boltov rival – Tyson Gay. Odpoveď bola pre Američana veľmi krutá, bol to totiž Boltov najslávnejší večer. Jamajský blesk preletel cieľom v čase terajšieho svetového maxima 9,58 s, za ktorým Gay zaostal o 13 stotín sekundy. V druhom vystúpení na dvojstovke prišiel ďalší ohromujúci čas – 19,19 s. Platí dodnes.
Stopercentná bilancia
V Londýne si tri zlaté medaily zopakoval a do Ria cestoval s jasným cieľom – zapísať sa nezmazateľne do histórie a pridať sa k Paavovi Nurmimu a Carlovi Lewisovi. Obaja získali pod piatimi kruhmi deväť najhodnotnejších medailí.
Bolt avizoval, že v Riu to bude jeho posledné olympijské vystúpenie. Ukončiť kariéru hodlá po budúcoročných MS v Londýne. „Som najväčší. Splnili sa mi všetky túžby, ktoré som v kariére mal. Môžem spokojne a hrdo odísť,“ vravel po zlatej finálovej štafete Jamajky na 4×100. Predtým ovládol stovku (9,81) aj dvojstovku (19,78). Z olympijských finále má z deviatich účastí deväť zlatých.
„Zvyšok štartového poľa nemohol nájsť odpoveď na to, čo vyzeralo ako únava v jeho podaní. Usain Bolt sa márne obzeral po svojich konkurentoch. Mali mu byť v pätách, no nič z toho sa však nestalo. Neboli tam a toto je pečať jeho výkonnosti, ktorá patrí do histórie atletiky. On je tým modelom či vzorom, podľa ktorého sa budú posudzovať šprintéri v budúcnosti. Ľudia ich budú neustále konfrontovať s tým, čo nám tu predvádzal Bolt počas svojej jedinečnej éry.“
Týmito slovami sňal pred mužom, ktorý posunul hranice ľudských možností, klobúk bývalý svetový rekordér a dnes expert britskej BBC Michael Johnson. Bolt bude olympiáde chýbať. Možno si to do ďalších Hier v Tokiu rozmyslí. Má na to štyri roky.