Duchaprítomný tréner
Chlapec sa vo výške desiatich metrov odrazil, vyskočil do vzduchu. Nič nezvyčajné, bežná rutina. Lenže v momente, keď začal klesať, narazil hlavou do betónovej dosky. Vodu prerazil hlavou, zostal v bezvedomí. A klesal ku dnu.
Jeho tréner John Wingfield nespanikáril. Zachoval si duchaprítomnosť a v okamihu skočil za svojím zverencom. Zachránil mu život. Hlavu mu držal nad hladinou tak, aby mu chlór neprúdil do otvorenej rany a nehrozilo poškodenie mozgu.
„Viem, že som mohol zomrieť. Doktori mi vraveli, že rozhodovali centimetre. Stačil kúsok a lebku by som mal rozlámanú. Je tu mnoho faktorov. Keby mi osud nebol naklonený, tak tu už nie som,“ hovorí s odstupom času Johnson.
Začiatkom tohto roka zverejnil krátke video, v ktorom popisuje svoj príbeh. Uprostred ukazuje na fotografiu – chlapca so zakrvavenou, doškriabanou tvárou. Ide z nej smútok, obavy, zdesenie.
V pondelok večer ponúkol Američan svetu celkom iný pohľad na seba: usmieval sa od ucha k uchu, nebránil sa slzám šťastia. Niet divu, s krajanom Davidom Boudiaom vybojovali v Riu de Janeiro strieborné medaily v kategórii synchrónnych skokov z desaťmetrovej veže (za nedostihnuteľnými Číňanmi).
Pamäť hľadá s priateľkou
Aj vďaka takmer smrteľnému skoku s tri a pol saltom. „Paradoxom je, že záľubu, ktorá ma mohla zabiť, milujem. Je to môj najobľúbenejší skok. Zakaždým, keď sa postavím na dosku, nemám čas na to, aby som premýšľal, čo sa pred siedmimi rokmi stalo. Šport, ktorý sa mi mohol stať osudným, by som nevymenil za nič na svete. Skoky do vody pre mňa znamenajú všetko,“ hovorí mladá americká hviezda.
Foto: SITA/AP
Jej slová potvrdzuje aj fakt, že napriek strašidelnému zážitku ju to už mesiac po nehode ťahalo opäť na skokanskú vežu.
Hnev, smútok, obavy z Johnsona necítiť. Jeho slová sú radostné. Napriek tomu, že po nehode mu zostali jazvy – na hlave i na duši. Američan totiž dodnes trpí dočasnou stratou pamäte.
„Na niektoré veci spred nehody si nespomínam. Za veľa však vďačím mojej priateľke, ktorá sa mi venuje. Pomáha mi, aby som na sebe pracoval. Má so mnou trpezlivosť. Napriek tomu, že o dva týždne si možno nebudem pamätať, čo mi vlastne vravela,“ tvrdí s dávkou humoru dnes 22-ročný mladík.
Johnson je výborným príkladom nepoddajnosti, odvahy, sily ísť za svojím cieľom za každých okolností. A možno raz o sebe nakrúti aj hollywoodsky trhák. Okrem skokov do vody sa totiž venuje aj štúdiu filmu na univerzite v Purdue.
Po splnení olympijského sna má pred sebou ďalší: stať sa jedného dňa chýrnym režisérom či kameramanom.
Veľa štastia, Steele…