„Účasť v Riu de Janeiro by som za žiadnych okolností neodmietol. Ani keby z neba traktory padali,“ vraví odhodlane slovenský tenista. Rodák z Bratislavy absolvuje v Brazílii premiéru pod piatimi kruhmi.
Ako na vás zapôsobilo Rio?
Do dejiska olympijských hier som sa v tomto roku vrátil už po tretí raz. Vedel som, kam idem, čo môžem očakávať. Tak, ako predtým, aj tentoraz sa tu cítim dobre. Rio je totiž veľmi pekné, príjemné. Môže za to príroda – na jednom mieste sú hory, more i prales.
Mali ste rovnaké pocity aj z olympijskej dediny? V predošlých dňoch z nej šli chýry o tom, že ubytovanie pre športovcov nie je práve na najvyššej úrovni…
Keďže som na svojej prvej olympiáde, nemám s čím porovnávať. Na prvý pohľad na mňa zapôsobila veľkolepo. Keď som však prišiel do izby, bolo to už trochu horšie. Na môj vkus je tu príliš veľa porúch. A je vidieť, že domáci boli v časovej tiesni. Mnohé veci, ako napríklad sprchy či omietky, sú urobené narýchlo a veru nekvalitne.
Napiek tomu – užívate si výnimočnosť olympijskej atmosféry?
Musím sa priznať, že v momente, ako som pristál v Riu, som dostal olympijskú horúčku. Všetko nesmierne prežívam, keďže je to pre mňa nové. Viem, že sa musím sústrediť predovšetkým na to, pre čo som sem prišiel, no som aj rád, že mám ešte dosť času, aby som si všetko navôkol dostatočne užil.
Z Ria sa postupne odhlásili desiatky tenistov, vrátane členov top desať. Má olympijský turnaj pre hráčov výnimočný cveng?
Je to asi individuálne. Pre mňa je to z viacerých dôvodov vrchol kariéry. Myslím si, že keď po jej ukončení poviem, že som bol na olympiáde a prípadne na nej dosiahol úspech, tak to bude mať ohromnú váhu. Väčšiu, ako na ktoromkoľvek inom turnaji. Predsa len, na olympiáde reprezentujem celý národ. Ak budem mať dôvod na radosť, bude o to väčšia, že sa o ňu budem môcť podeliť s celou krajinou.
Jedným z často uvádzaných dôvodov neúčasti bol vírus zika. Ako vnímate tieto argumenty tenistov?
Nechcem hovoriť za ostatných. Ziku však považujem za príliš nafúknutý problém. V Riu som bol už dva razy a pozrite sa, stále žijem. Okrem toho, ani teraz ma tu za tri dni neobťažoval ani jeden komár.
Medzi hráčov, ktorých vystrašila zika, sa zaradil aj Martin Kližan. Čo si myslíte o rozhodnutí kolegu z reprezentácie?
Rešpektujem ho, no je škoda, že nás Martin neinformoval o svojom kroku skôr. Mohli sme predísť viacerým nepríjemnostiam. Igor Zelenay si nemusel na poslednú chvíľu meniť program a zrušiť partnera, s ktorým bol dohodnutý, čo nikdy nie je príjemná záležitosť. Dotklo sa to aj mňa. Nevedel som totiž, čo so mnou bude. Pri Martinovej účasti som nemal dvojhru vôbec istú. A v momente, keď sa rozhodol do Ria necestovať, tak vlastne ani štvorhru.
Nepremýšľali ste ani na okamih nad tým, že by ste účasť na olympiáde odriekli?
Za žiadnych okolností. Ani keby traktory z neba padali. Čo sa má stať, nech sa stane. Nemienim žiť v strachu a len na polovicu plynu. Len preto, že mi hrozí niečo, čo vlastne ani nie je veľmi pravdepodobné.
Hovorili ste o úspechu. Čo zaň budete považovať?
Ťažko povedať. V prvom rade si chcem po poslednom zápase povedať, že som na kurte predviedol všetko, čo viem, čo bolo v mojich silách.
Môže vám pomôcť nedávny úspech z turnaja v Umagu, kde ste dokráčali až do finále?
Do Umagu som cestoval s tým, že si chcem všetko užiť. Rovnako budem k tomu pristupovať aj na olympiáde a možno vďaka tomu dosiahnem dobrý výsledok. Momentálne mám dostatok sebavedomia na to, aby som sa aj na súperov s podstatne vyšším renkingom, na hráčov zo špičky, díval inak, ako predtým. Už si nemyslím, že sú mi na míle vzdialení.
Veríte si viac vo dvojhre či štvrohre?
Ambície mám v oboch súťažiach rovnaké. Samozrejme, špecializujem sa na dvojhru, v ktorej som dosiahol lepšie výsledky. No štvorhra ponúka viac možností na prekvapenie, keďže pavúk je menší a rozdiely medzi dvojicami nie sú veľmi výrazné.
Po boku Igora Zelenaya sa vám v Davisovom pohári nesmierne darilo…
S Igorom sme už odohrali zopár veľmi dobrých zápasov. Rozumieme si na kurte i mimo neho, čo je veľmi dôležité. Ak sa nám podarí preniesť pohodu aj do zápasov, môžeme pomýšľať na víťazstvo v ktoromkoľvek z nich. Samozrejme, pri troche šťastia.
Bude vám ho v Brazílii prinášať aj nejaký talizman?
Nie som veľmi poverčivý, talizmany nenosím. Mám iba svoje zaužívané rituály. To má však asi každý športovec.
V Riu sa predstaví množstvo svetových hviezd. Máte medzi nimi svojho obľúbenca, ktorého by ste si chceli pozrieť v akcii na vlastné oči?
Priznám sa, že nie. Obdivujem každého, kto do Ria prišiel. Uznávam ich za to, že si účasť na olympiáde zaslúžili za svoje výkony a túžia po tom, aby mohli reprezentovať svoju vlasť. Keď som si v prvý deň sadol v jedálni, nevedel som z nej odísť. Okolo mňa bolo veľké množstvo ľudí s rôznymi príbehmi, čo ma fascinovalo. A zároveň napĺňalo hrdosťou, že môžem byť jedným z nich.
Doprajete si naživo aspoň zápolenia svojich krajanov?
Na to sa nesmierne teším. Mám v pláne povzbudiť ich. V prípade, že na to budem mať čas. Zároveň však dúfam, že ho pre vlastnú vyťaženosť budem mať čo najmenej.