Hľadisko olympijského štadióna v Londýne opäť zaplnlo 80-tisíc šťastlivcov. Ľudia sa bavia, tribúnami sa valia mexické vlny. S blížiacou sa desiatou hodinou večer atmosféra hustne, fanúšikovia sú vzrušení a s napätím vyzerajú hrdinu večera. Nie, nepríde Madonna, Bono ani Elton John. Z reproduktorov znie Queen, ale v Londýne tancovať sa bude opäť tancovať v štýle reggae. Už príchádza. Blesky fotoaparátov vytvárajú svetelnú šou.
Go Usain! (Poďme Usain!) kričí skupinka študentov. Go Usain! vyskočí zo sedadla staršia pani. Na veľkej obrazovke sa objaví nápis PSSST! Hľadisko poslušne stíchne ako pred koncertom Britského filharmonického orchestra. Výstrel, štart!
Áno, Bolt beží prvý, ešte tridsať metrov, dvadsať, desať… Vo finiši zvoľní a dosahuje čas 19,32. Nie je to svetový rekord, ale divákom to nevadí. Novinári ťukajú do klávesníc oslavné prívlastky: Superhrdina, legenda, génius…
Bolt oslavuje a presúva sa k sektoru jamajských fanúšikov. Zeleno-žlto-čierne vlajky sa však objavujú všade. Takmer každý v hľadisku je zrazu Jamajčan.
V pondelok oslávila táto karibská krajina 50. výročie nezávislosti, ale štátny sviatok tam teraz môžu vyhlásiť pomaly každý druhý deň. V nedeľu vyhral Bolt stovku, vo štvrtok dvojnásobnú trať (na stupňoch boli už len jeho krajania) a Jamajčania majú v talóne ešte sobotňajšiu štafetu.