„Tie tri minúty ani nedýcham, taký som nervózny. Kto to nezažil, nepochopí,“ vraví Eduard Vlček, Erikov otec.
„Lásku k vode po mne nezdedil, ale k prírode určite áno. Pochádzam z Trenčianskych Teplíc a do desiatich rokov som vyrastal na samote v hájovni,“ vysvetľuje Vlček senior. O Erikovej vodáckej kariére sa podľa otca rozhodlo, keď mal sedem rokov. „Chcel byť hokejista, no akurát keď mal začať, v Komárne rozhodli, že hokejová mládež sa bude pripravovať v Nových Zámkoch, kde bol krytý zimný štadión. Voziť ho ráno tridsať kilometrov na tréningy sme však nechceli a hokej sme zavrhli. Je to paradoxné, ale dodnes nevie korčuľovať. Rýchlo sme hľadali alternatívu, tak sme sa spýtali nášho známeho Tibora Soósa na kanoistiku. Doneste ho a uvidíme, povedal. A Erik už v lodenici zostal.“
Už v mladosti prejavil na vode húževnatosť. „Spočiatku mal trochu problémy. Je decembrový a tak za rovesníkmi zaostával. Stále bol tretí, štvrtý, iných by to možno odradilo, ale on sa zaťal. Aj žiacky tréner Laco Dekán a neskôr Laco Polhammer ho podržali. Vycítili, že v ňom drieme talent.“
V juniorskej kategórii sa blysol vo dvojici s Richardom Riszdorferom – v kádvojke získali titul majstrov sveta. A o pár mesiacov neskôr už obaja mierili na olympiádu do Sydney, kde pádlovali v štvorkajaku vedno s Róberom Erbanom a Jurajom Tarrom. „Trochu sme sa báli prechodu k seniorom, ale zvládol to výborne. V Sydney si Erik ani poriadne neuvedomoval, že je na olympiáde. Tréner Pavol Blaho pre nich veľa spravil, vedel sa obetovať,“ vraví Erik Vlček. V Sydney 2000 skončil štvorkajak štvrtý, pol sekundy za bronzovými Poliakmi. O štyri roky neskôr už patril v Aténach k favoritom na zlato. „Boli sme sa na pretekoch pozrieť, emotívne som ich prežíval. Dúfali sme v zlato, ale mňa potešila aj bronzová medaila.“
Minulý rok získal Vlček s Petrom Gellem na MS v Szegede zlato v K2 na 1000 m. „Zakaždým, keď si tie preteky pozerám, neviem striasť zo seba husiu kožu,“ tvrdí Eduard Vlček. Od vlaňajška však bola v komárňanskej lodenici dusná atmosféra. Spor medzi Michalom Riszdorferom a Erikom Vlčekom vyústil do zdĺhavej nominačnej detektívky, na konci ktorej obaja Riszdorferovci zo štvorkajaka vypadli. „Ričiho mi je ľúto, do štvorky podľa mňa patril. Ale videl som, že chlapci sú spokojní, tak som to neriešil.“
Erik je také veľké dieťa – hovorieval o členovi štvorkajaka bývalý tréner Tibor Soós. „To sa mení iba veľmi pomaly,“ smeje sa Eduard Vlček. Erikovým hobby sú počítačové hry. „Keď bol tínedžer, nemal na to čas, dostal sa k tomu až po dvadsiatke a stále ho to drží.“
Vedel niečim Erik otca v mladosti vytočiť? „Hm, ani neviem. Erik bol bezproblémové dieťa, aj v škole. Ale pamätám sa, že často ničil bicyklové duše. Došiel za mnou aj s troma defektami a povedal mi – tato oprav. Nechápem, kadiaľ jazdil.“