Londýn zasiahla cunami britského vlastenectva. Zo skratky GB (Great Britain) vznikol slogan Go British (Poďme Briti) a najrozšírenejším symbolom týchto dní je nepochybne vlajka Spojeného kráľovstva. Takzvaný Union Jack visí z okien, zdobí uteráky či obaly čokoládových tyčiniek.
Angličania sú nadšení – olympijskou atmosférou i úspechmi svojich športovcov. Ale zdieľajú rovnaké pocity aj ich menší susedia z ostrova? Aký vzťah majú k značke Great Britain tvrdohlaví Škóti, či hrdí Walesania?
Škótska nátura sa prejavila už pár týždňov pred olympiádou. Škótska futbalová asociácia odmietla účasť svojich hráčov v spoločnom britskom tíme, ktorý hral na olympiáde po 52 rokoch. Nepomohol ani apel bývalého britského premiéra Gordona Browna (Škót). Kapitán mužstva Ryan Giggs či Craig Bellamy (obaja Walesania) zasa nespievali so spoluhráčmi hymnu a podobne chladný postoj ku God Save The Queen zaujali aj škótske futbalistky Kim Littleová a Ifeoma Diekeová.
To však boli ojedinelé prejavy. Tenista Andy Murray či drahový cyklista Chris Hoy (obaja Škóti) si užívali priazeň publika. Úspechom britských športovcov sa podľa médií (nielen anglických) tlieska aj vo waleských obývačkách a škótskych krčmách. „Alex Salmond z toho asi nemá radosť,“ rypol si do vodcu škótskych nacionalistov The Telegraph.
Na jeseň 2014 majú Škóti v referende hlasovať o svojej nezávislosti. V aktuálnom prieskume klesol počet prívržencov odtrhnutia od Spojeného kráľovstva o tri percentá na 30. Dva z možných dôvodov? Olympijské nadšenie a britské medaily.